Mám priateľa dva roky, z toho rok a pol osobne poznám aj jeho rodičov. Predo mnou mal priateľku, asi 4 ročný vzťah. Nebývali spolu. Rozišiel sa s ňou, potom spoznal mňa a nejaký čas, pár mesiacov po ich rozchode sme sa my dali dokopy. Problém je však jeho mama. To, že ma na začiatku skoro pravidelne \"nechtiac\" oslovila menom jeho bývalej, to som prehrýzla. Povedala som si, však boli na ňu zvyknutí, zvyknú si aj na mňa. Na začiatku bola milá, starostlivá. Ja som sa snažila, pomôcť jej, vypočuť ju, rešpektovať ju. Ale keď Vás niekto nemá v srdci, tak sa môžete aj rozkrájať a ono tie sympatie tam nebudú. A teraz som zistila (neviem, či to urobila zámerne, alebo fakt omylom), menila si mobil a svoj starý mi požičala, nakoľko ten môj som zhodou okolností rozbila. A mala som tú časť prečítať si jej sms komunikáciu, ktorú si nevymazala, s priateľovou ex...zistila som, že si pravidelne telefonujú, stretávajú sa, dokonca jeho ex navštevuje aj priateľovu starú mamu a chodí na výlety s jeho najlepším kamarátom. Keď som si to tak čítala, až mi prišlo ľúto, pretože voči mne sa jeho mam ani zďaleka takto nespráva. Mne vždy len niečo odsekne, alebo ironicky poznamená, alebo mi dá kopec práce. Mrzí ma to, lebo aj keď to ona nechce, ja budem jej nevesta a nie jeho bývalá. Mrzí ma to aj preto, že viem, ako priateľovi záleží na jeho mame a jej názoroch. Mne nevadí jej vzťah s jeho bývalou, nech si ho majú, ale fakt mi je ľúto, že to je zrejme dôvod, prečo je ku mne taká chladná až miestami odporná. Riešenie nevidím v tom odsťahovať sa, nekomunikovať. Nie som taká, nemám v povahe utekať pred problémami. Ale ako mám toto vyriešiť, to fakt neviem. A čas, ten mi je skôr nepriateľom ako pomocníkom.
Jeho mama a jeho ex...
Niekedy pomenuvame veci nespravne ze. Napriklad je rozdiel utekat pred problemami a naopak je rozdiel uvedomit si ze nieco nema buducnost a ponechat to. Clovek si to musi rozobrat na drobne a popremyslat co je este kompromis a co uz je popieranie reality, sebaklam, alebo nejaka forma tvrdohlavosti. Nebud jedna z tych ktore skuncia v nespokojnom manzelstve kde budu len bojovat o partnera s matkou alebo byvalou, najlepsie s oboma. Treba rozlisit medzi tym co je utekanie od problemov a co je rozumne riesenie svojej buducnosti. Porozmyslaj.
uplne to chapem,sama som si tym presla a aj prechadzam a este aj prechadzat budem. Ale naucila som sa to brat tak, ze kazdy vztah ma nejaky problem, niekto ma problem so ziarlivostou, inde s peniazmi, inde s alkoholom, no a nas vztah ma tento problem.Nastastie je to problem, ktory velmi zalezi od toho aky budes mat ty k tomu celemu postoj. Hlavne sa neporovnavaj s EX, a ani sa nesnaz nejako moc nasilu zapacit svokre, mozno ked im das najavo, ze ty s tym problem nemas, mozno aj svokrovci ta zacnu postupne prijimat. Ono mozno teraz to znie neuveritelne, ale da sa to mat na haku-jasne ze nie uplne, ale z 90% hej.
Ďakujem za tvoje slová zuzanika. Je to ťažké kvôli tomu, že zatiaľ nemôžeme byť samostatní, čo sa týka bývania a s jeho mamou trávime dosť času... a nedá sa ju ignorovať. A trápi ma to, že ja som jej vlastne nič zlé neurobila a aj tak z nej cítim to, že som pre ňu vzduch... a popri tom, so zaťom (drahého sestriným snúbencom) vychádza ukážkovo...
ahoj, no ja som bola v podobnej situacii, len s tym rozdielom ,ze partnerova EX je v kontakte s komplet celou rodinou. Dedina je dedina. a poviem ti,ze to nema riesenie, nijako to nemozes ovplyvnit, staraj sa o seba,o partnera, o vas vztah a nauc sa to nejako ignorovat. Vzdy ta to bude mrziet, ale ked nemozes nieco ovplyvnit ,nema cenu sa nad tym trapit... Je to narocne a verim,ze niektore situacie aj zabolia,zamrzia a znizuju sebavedomie.ale musis sa s tym naucit pracovat tak,aby vam to neuskodilo
