Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako odpustiť rodičom?

Príspevok v téme: Ako odpustiť rodičom?
Verderem

Ako mať rada samú seba, keď neviem vystáť mojich rodičov? Prečo by som mala byť ako ostatní, kt. vyrastali v normálnych rodinách a tváriť sa, že je všetko ok? S myšlienkou, že som len nechcené decko, prečo by som mala vykazovať rovnaké správanie? Ako sa to dá? Napriek tomu, že som dobrá žiačka, nemám žiadnu sebadôveru, ako mám mať rada rodičov či odpustiť im, keď ONI sú tohto príčinou? Ked ONI sú príčinou všetkých mojich problémov? Prečo si jednoducho obaja nespravili a takisto aj mne láskavosť a neišli so mnou na potrat? Mama pochádza z katolíckej rodiny, takže by sa to nepatrilo, dbá viacej na zvyky v rodine a reči iných ľudí ako na šťastie svojich detí.

Nedbali na nič, keď sa brali. Typujem, že sa brali len na základe fyzickej príťažlivosti /tak to aj dopadlo/, lebo aj momentálne si podľa toho vyberajú, hovoria, že toho a tú by určite nechceli lebo vyzerá tak a tak. Nikdy sa nemali skutočne radi. Nikoho z nás neplánovali. Som len výsledkom "nehody" resp. ich sexuálnej rozkoše a bezhlavého manželstva/vzťahu. Pri každom bola mama posielaná na potrat. Pri každom nešla. Sme 3 súrodenci.

Preto mám doslova odpor k sexu. Ďalšia moja úchylka je, že ma priťahujú starší muži. Už od prvého roč. na strednej sa mi páči jeden môj učiteľ, bohužiaľ som to nedokázala zakryť, bolo to na mne dosť vidno, vedia to všetci, vrátane neho, ale nikto sa k tomu nevyjadruje, je to také verejné tajomstvo.

Najhoršie je, že neviem ani vystáť svoj výzor - podobám sa na nich. Čo nie je nič neobvyklé pri rodičoch a deťoch, ale ked sa podobáte na niekoho koho neznášate, potom vám to vadí a nedokážete mať radi sami seba.

Triedna a všetci spolužiaci ma stále podpichujú prečo si neverím, že spravím maturu, prečo sa tak bojím a pod. Nechápu, že ja už mám od narodenia v mozgu zakódovaný pocit menejcennosti.

Aj dneska začala triedna, ale zas čo sa týka sebavedomia, že by som si potrebovala nájsť muža, čo mi ho zvýši, že nechápe že taká šikovná pekná múdra ho nemá a potom samozrejme začala, kto by to mohol byť...No hrôza, ale ona je tiež taký prípad, že no comment

Čudujú sa nado mnou ako nad nejakým duchom, ale nič nevedia, ani si nič nezaslúžia vedieť. Nepochopili by.

A pritom ani neverím, že si nájdem niekoho, kto ma bude mať rád takú, aká som, mám pocit, že pre mňa neexistuje nikto. Netuším ako nabrať toto sebavedomie a sebadôveru, ked mám v hlave zakodovane niečo iné. Táto doba sebavedomých, v reči pohotových a uponáhľaných extrovertov nasiaknutá narcizmom hrá proti mne. Ja taká nie som.

V škole ma poznajú ako šikovnú, tichú a vždy usmiatu. No vo vnútri taká nie som.

Verte, že nikomu o tomto nehovorím, ani im, ale skôr cudzím sa zdôverím ako rodine, ale aspoň niekto mi podá anonymne názor na moju povahu a situáciu, kt. spôsobili oni. Som len ich výtvorom, výsledkom prostredia, kde som vyrastala. Uff, už dlho som sa takto parádne neposťažovala, prepáčte, ale nedá sa to v sebe dusiť stále. Ďakujem za prečítanie.

Pásikavá

Ahoj, neviem či veríš v Boha alebo nie ale ak áno doporučila by som Ti túto knihu. Vlastne ak aj neveríš.
Je to dosť o sebarozvoji. Pripájam link na stiahnutie :)
www.ulozto.sk

mara66

Verderem, nieže by ma vyslovene nechceli ale skôr som bola na obtiaž. Ale ja sa s tým až tak nezaoberám ani som sa nikdy nezaoberala, však môžem byť rada že žijem a som dospelá a teraz mi môžu všetci vyliezť na hrb.
Mimochodom. Môže sa stať, že keď budeš dospelá a oni budú starnúť, tak si na teba spomenú a budeš im ešte dobrá. To tak býva.

kafe

ach yo, dievča! Vieš koľko takýchto zakomplexovaných výlevov len tu na fóre už bolo? Mraky. Schválne sa tu trochu pohrab v témach a prečítaj si. Takých ako ty je veľa. Ja som bola taká istá v tvojom veku :) rodičom som vyčítala, že sa nerozviedli, ale žerú sa ako psy už dlhé desaťročia. Čo už. Tiež žijú najlepšia ako vedia, ale pretože lepšie už nevedia, tak žijú tak ako žijú.
Keby si sa spýtala, je jedno či tu na fóre alebo vo svojom okolí, kto mal pekné detstvo a normálnych milujúcich rodičov, čo vychovali zdravo sebavedomého jedinca, väčšia polovica by (podľa mňa) mala tých "zlých" ba priam úplne desných rodičov. A ak nie rodičov, tak úplne otrasné podmienky na život, či ťažké životné osudy, ktoré ich silno zasiahli a poznačili. Myslím si, že väčšina ľudí sa zdravému sebavedomiu učí až v dospelosti, prípadne sa mu nenaučia a kompenzujú si svoje komplexy peniazmi, sexom, handrami, mejkapom, mocou, kariérou a pod. Je obrovské množstvo ľudí, čo nie su vyrovnaní sami so sebou a sebavedomie len hrajú.
Ako dieťa si výtvorom svojich rodičov. Ano, chúďatko malé :) Ale ty viac už nie si dieťa. A na myslenie, konanie už používaš svoju hlavu, nepýtaš si povolenie od svojich rodičov. Tak začni myslieť a konať po svojom. Správaj sa k sebe tak, ako by si chcela aby sa k tebe správali tvoji rodičia - s láskou a úctou, uvoľnene a šťastne, buď na seba náročná ale dokáž i uznať svoje schopnosti a úspechy. Už nie si produkt tých druhých, máš možnosť žiť tak krásne, ako si to ešte nezažila. Ako by si chcela žiť? Vieš si to predstaviť?
Prijmi sa, prijmi to, že máš nejakú hodnotu, že je na tebe pár vecí skvelých a pár vecí na prd. Ako u každého človeka. Prijmi to, ako vyzeráš - neposudzuj či dobre alebo zle, len sa pozri do zrkadla a povedz si "toto som ja". A ty si niečo viac ako len fyzická podoba svojich rodičov. Prestaň kĺzať po povrchu. Si jedinečná, máš možnosť sa prejaviť v tomto časopriestore a využiť možnosti, zážitky na svoj rast, vývoj alebo deštrukciu. Tak sa začni prejavovať ako TY a nie ako chúďatko dieťatko svojich rodičov. Rozumieš?

Tvoji rodičia tiež zažili v detstve kadečo, tiež nie su nejako extra sebavedomí či vyrovnaní. A buď sú šťastní a spokojní s tým ako žijú, vyhovuje im to, alebo majú nahovno život ale lepšie ho jednoducho žiť nevedia. Je to ich rozhodnutie. A na tebe je tiež, či pôjdeš v ich šľapajách, lebo vraj "si ich produkt", alebo si postavíš hlavu a rozhodneš sa žiť inak. Rozhodneš sa zistiť, aké to je byť vyrovnaná, sebavedomá, šťastná žena. Máš na to najlepší vek, najviac síl a strašne veľa času... rodičia ti ukázali ako žiť nechceš. Tak sa zamysli a ujasni si ako asi by si žiť chcela, čo všetko by si chcela zažiť.. čo keby, do šľaka, si mohla zažiť všetko z toho o čom snívaš a ešte ďaleko viac :) čo ak sa to dá?
Stretneme sa o 80 rokov a podáš hlásenie, či sa to dalo zažiť všetko, alebo len niečo, prípadne vôbec nič, yo? :D

LMarika

Nepaci sa mi, ze tvoja triedna sa snazi uz odteraz, od takehoto veku pre teba hladat chlapa. Nech sa stara sama do seba a nie do hladania chlapov pre svoje ziacky a do povzbudzovania ich k sexualnemu zivotu a k partnerskym vztaho v case, ked este nemaju ani ukoncenu strednu skolu a mnohe chcu ist na vysoku, cize este po stranke vzdelania nie su "na poriadku". Povazujem to za trosku chore a nenormalne z jej strany. Niekto zatuzi po laske (alebo cisto len po sexe, ako kto?) uz v puberte, iny okolo 25-teho roku zivota, iny az po tridsiatke a iny vobec...
Ak mas nizke sebavedomie, s najvacsou pravdepodonostou je to chyba tvojich rodicov, ktori ta privela kritozovali a primao chvalili, si myslim. Sebavedomie sa ti pomalicky, s pribudajucimi rokmi bude uz len zvysovat, uvidis, ale len pod podmienkou, ze od svojich rodicov vypadnes niekam prec, hoci na VS na internat, ak maju tvoji rodicia dost penazi, aby ta dali studovat a ak nemaju, tak do Anglicka opatrovat dieta na jeden rok a domov sa vratis s nejakymi peniazkami a s perfektnou anglictinou, ktora bude hned jednym z dovodov na zvysenie tvojho sebavedomia. Ak chces ist hned na vysoku skolu, nestracaj ty, pekna a mudra vzacne roky na skole typu socialna praca, a podobne, ktora ti neprinesie ziadne uplatnenie, ale radsej chod studovat jazyky, informatiku, medicinu, cokolvek, co sa oplati a s cim najdes uplatnenie. Studovat niektory z lahkych humanitnych smerov nedajucich ti ziadnu sancu uplatnit sa na trhu prace by bolo velkou chybou, ktoru budes dokonca zivota lutovat a v konecnom dosledku by tvoje uzivanie si studentskeho zivota bolo len zbytocnou stratou penazi pre tvojich rodicov, ktorych hoci aj nemas rada, toto im nerob!!!
Klebety, ohovaracky a intrigy - keby si sa bola narodila a zila vo velkom meste, uzivala by si si anonymitu velkomesta a mala by si v pazi cely svet a cely svet by mal v pazi teba, nikto by sa od teba a do vasich sukromnych rodinnych zalezitosti nestaral. Na malej dedinke to vsak nejde, tam, kde kazdy kazdeho pozna, ohovaracky a intrigy vzdy boli a aj budu a jedina sanca, ako sa im vyhnut, je odtial odist. Najlepsie studovat do co najvacsieho mesta, idealne do Bratislavy, lebo ak si uz nahodou urobila pevne rozhodnutie, ze chces zit na Slovensku po cely svoj zivot (neviem, ci si sa takto rozhodla), tak v tom pripade s VS-vzdelanim tak, ci tak inde ako v Bratislave pracu nenajdes a vyhodou bude, ze Bratislavu spoznas uz v case svojich studentskych cias a mozno aj sympatickych Bratislavcanov, uzitocne kontakty, niekoho, kto ti mozno trochu aj pomoze po znamosti ziskat robotu, nikdy nevies...
To, co napisem teraz, som uz pisala do mnohych tem, ale predsa len znovu: Pekne a mudre zeny to maju v zivote velmi tazke. Ak takato zena nastupi niekam do firmy, kde je velky kolektiv a sanca urobit karieru, tak pravdepodobnost, ze bude hlupym sefom, ktory uveril intrigam, nespravodlivo vyhodena z roboty je omnoho vacsia, ako pravdepodobnost, ze bude povysena, ktora je NULOVA!!! V zivote sa budes stretavat s dvoma typmi ludi. S takymi, ktori ta nenavidia, lebo ti tvoju krasu a mudrost zavidia a to je dovod, preco ta na kazdom kroku ohovaraju a kde len mozu, vsade siria o tebe klamstva a intrigy. Druhy typ cloveka budu ludia, ktori ta budu nenavidiet, lebo uverili tomu, co o tebe narozpravali klamari a intrigani. Pripadne by sa mohol vyskytnut treti typ cloveka - ludia, ktori sa na teba nalepia, falosnymi a hranymi usmevmi a lichotkami ta budu zahrnat v case, ked chcu, aby si pre nich nieco urobila, ked od teba nieco chcu, ked chcu zneuzit tvoju dobrotu. Ak uz aj konecne ziskas nejaku kamaratku, ktora ta naozaj bude mat uprimne rada a ktora ta pre tvoju sikonvost, inteligenciu a mudrost bude uprimne obdivovat, bude dobroprajna a nebude ti zavidet (zavist = zloprajnost), tak bude len otazkou casu, kedy do zivota tejto tvojej kamaratky vstupi zly clovek, klamar a intrigan, ktory ju postve proti tebe a ktory postve proti tebe cely svet. Ako to zvladnut? Cim skor si zvyknes na samotarsky zivot bez kamaratok a bez priatela (aj keby si nejakeho mala, co by ta lubil, zli ludia by ho postvali proti tebe, zbytocna namaha si aj niekoho hladat, aj tak by len intriganom veril a nie tebe, na tvoju stranu, cize na stranu spravodlivosti a pravdy sa nepostavi aj tak nikto, bohuzial...) a cim skor sa naucis byt so svojim samotarskym stylom zivota stastna, spokojna a zmierena, tym lepsie pre teba. Alebo si vyves na stenu kriz s Jezisom Kristom a vedla neho napis, ze takto dopadne kazdy pekny, mudry, dobry a nevinny clovek, pokial sa nebude vyhybat ludom. Ak toto urobis, lahsie si zvyknes na samotu. Vystuduj taku VS, po ktorej ukonceni budes mat sancu na pracu z domu, napriklad cudzie jazyky a neskor budes prekladat knihy, pripadne informatiku a neskor budes robit nieco z domu, ale ani ta psychologia by nebola zla, lebo nebudes sucastou kolektivu, ale budes mat len jednu ambulanciu a nebudes mat klamarky a intriganky kolegyne... je vsak otazne, ci si najdes pracu, ci budes mat dost pacientov/klientov..., take zubne lekarstvo by tiez nebolo zle, v tejto oblasti by si pracu urcite nasla, pretoze na Slovensku je zubarov malo, ale aj medicina a ambulancia praktickej lekarky (ziadna praca na oddeleni s kopou kolegov...), pripadne zacat v niecom podnikat a otvorit si hoci krcmicku, restiku, cokolvek... lebo podnikatel je sam sebe panom a sam sebe sefom, cize nebudes mat nad sebou nikoho, kto by mal tendenciu uverit intrigam a klamstvam sirenym zlymi kolegynami a zameranym proti tvojej osobe. Studium psychologie si radsej premysli, bojim sa o teba, ze si po jej vystudovani nenajdes pracu. Mozno by bolo fakt lepsie zamerat sa radsej na jazyky a psychologicke knizky si citat len ako hobby, ak ta to tak zaujima, ale ako chces, tvoja vec.
Dalsia vec - potreba komunikacie. Kazdy clovek potrebuje komunikaciu, to je jasne, na to vsak nemusia byt kamarastva na zivot a na smrt. Mozno postaci pozvat susedku na kavicku a nechat ju, nech rozprava svoj zivotny pribeh viac-menej ona, pocuvat, vela sa dozvies. Porozpravat nejake vtipy, bavit sa o televiznom spravodajstve, o zemetraseni, o comkolvek, hoci aj o ucese moderatorky, to je fuk, ale neotvaraj sa prilis pred ludmi!!! Ludom povedz o sebe len tolko, kolko by ti neprekazalo, keby vedel o tebe cely svet. Aj z najlepsej kamosky, ktorej sa zdoveris s nejakym tajomstvom, ktore chces, aby si nechala sama pre seba, sa moze stat hlasna truba, ktora sa preriekne a vselico vytrubi do sveta.

kubo.pb

Ahoj Verderem,

nejdem písať, že všetko bude dobré, to by bola hlúposť. Áno je pravda, že niekedy sú Božie cesty nevyspytateľné (ak nie si veriaca, aspoň mi daj možnosť vyjadriť môj názor a pomôcť ti).

Častokrát ľudia, ktorí nežijú tak ako by mali žiť, sa majú lepšie ako tí spravodlivý, tichí, chudobní, plačúci, osamelí...mnoho ľudí pre toto stráca vieru v Boha a to je veľmi zlé. Pretože začnú vyčítať Bohu, akí je nespravodlivý, prečo dopustil nešťastia, prečo sa rodia deti postihnuté. Nie je to Boh, kto to dopustil. Keď si prečítaš, prvé strany Biblie, kde sa píše o stvorení sveta a človeka(kniha Genezis) tam nájdeš, odpoveď, prečo je na svete toľko nespravodlivosti, vrážd, krádeží, potratov...Eva poslúchla lstivého hada namiesto Najvyššieho, pretože človek sa chcel stať bohom, ale nepodarilo sa mu to, ba ešte viac, stratil nesmrtelnosť. Bola to PÝCHA, ktorá vyšla nie z Boha, ale z ľudského srdca. Áno, hovorí sa, že Boh stvoril všetko dobré - čo je aj pravda, ale ako znak lásky k ľuďom nám dal slobodnú vôľu a plne rešpektuje naše činy.

Nie je pravda, že ty si dielom náhody. Ty si chcená. Pozri si toto, odporúčam ti to: www.youtube.com

Mnoho ľudí v dnešnej dobe žije len pre seba, ale sme tu práve pre druhých. TOTO JE ZMYSEL ŽIVOTA, ŽIŤ PRE DRUHÝCH. Ale nie tak, žiť pre druhých, že užívať si s nimi, ale byť im neustále na pomoci, keď niečo potrebujú. Je to forma lásky - fílio, teda bratská láska.

Nie si sama, kto je v takejto situácií, akú opisuješ. Takých ako si ti sú milióny. Myslíš si, že ja som extrovert? Vieš koľko krát som bol druhým na posmech, akú mám postavu, že som stále tichí, že mi odstáva ľavé ucho a pod? Nie je to jednoduché žiť v takomto kolektíve, ale nemáš na výber. Nemôžeš utekať pred dnešným svetom, pretože si jeho súčasťou a žiješ v ňom. Kto to vzdá, prehral. Kto bojuje, už teraz vyhral. Musíš si viac veriť, že ty nie si len nejakým odpadom, nejakou katastrofou. Na tomto svete je miesto aj pre teba! Rodičom musíš odpustiť, to bude dobré pre teba aj pre nich. Tým, že im neodpustíš a budeš sa im chcieť pomstiť zničíš váš vzťah.

Skús tieto tvoje trápenia brať ako obetu - vedz, že všetko to má zmysel a nič nie je zbytočné. Nie psychológ, ani psychiater ti v tom nepomôže. Chceš aby ťa ovládala nejaká tabletka, ktorú ti on predpíše? Veď ti máš vlastný rozum, ktorí ti v tom pomôže. Musíš sa z toho dostať ty sama. Môže ti v tom ale veľmi pomôcť BOH (Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätí). Ten ťa nikdy nenechá osamelú. Nemusíš čítať celú Bibliu ani sa modliť litánie, to sú veci naviac. Proste mu dôveruj a všetko mu to odovzdaj k nohám, lebo BOH JE LÁSKA. Pozdravujem ťa a myslím na teba v modlitbách.

JAKUB.

PS: Ten kto si myslí, že môj článok je len blud ďalšieho kresťana, nech si to nechá pre seba, ale nech nepohoršuje druhých, lebo takému 3X BEDA!!!

hida

Ahojte...prosim o radu, pretoze uz fakt nevladzem...
pred 2 tyzdnami som sa rozisla s priatelom, s ktorym som bola 6 rokov. (23). dovodom bolo, ze ten vztah ma nenapnal, vsetko bolo strasne stereotypne. Samotny rozchod vsak nebol az taky hrozny. Problem nastal u mojich rodicov, ktori sa s tym nevedia zmierit. nekomunikuju so mnou, su akoby nahnevani. Ked idem niekam von, hned z toho robia detektivku. Takto sa neda dalej zit. Prosim poradte co mam robit. Kvoli slobode som sa rozisla...no aj tak ju nemam kvoli nasim. Velmi ma trapi, ze ma nepodrzia, nepodporia, nedoveruju mi..uz som s nimi o tom hovorila - vtedy sa mi zdali chapavi...ale opak je pravdou :(

lombardo1981

Vieš, ťažko ti budem radiť, keď sama nemám doriešené moje "negatívne pocity" k matke. Tiež ma, už len jej samotné prítomnosť "v mojich kruhoch" vie poriadne vytočiť. A práve preto som sa naučila ignorovať ju. Inak sa moja frustrácia a nenávisť k nej len zhoršovali. Neviem, či sa to niekedy zmení. Priznám sa, že teraz ani nechcem.
Ak ti smiem poradiť, tak sa nenechávaj ovplyvňovať, ani v dobrom ani v zlom. Pokús sa žiť svoj vlastný život. Možno raz tí, ktorí na teba ukazovali prstom, budú naň ukazovať zas. Ale už z trochu iného dôvodu. Pokús sa svojmu otcovi dokázať, že aj napriek tomu, že o teba nestál, tebe je to "fuk". Pretože ako on teba nepotrebuje k životu, ani ty jeho.
A čo sa týka tvojej mami. Mám pocit, že túži iba po pomste. Len akosi pozabudla, že do nej zahrnula aj teba.

dalsi

Rodicov a surodencov si nevyberame.

Ked ta zradi tato najblizsia rodina, ostava tu len jeden clovek a to ten, ktory je sam sebe priatelom.

Najskor sa treba naucit zit sam so sebou, nebyt zavisly na niekom, kto vas zradil.

Vzdy mate moznost najst si novu lasku a s nou vytvorit novu, milujucu rodinu.

A to je ten najvacsi trest pre tych, co ta zradili - byt nezavisla a stastna, od nich, v kruhu svojej vlastnej milujucej rodiny.

Nenechaj zle pocity a myslienky, nech ta zozieraju. Uskodia len tebe. Vytvor si vlastny zivot a zacni od seba. Ak sa poddas tomu, k comu ta smerovali ostatni, ak vyhrali. Ukaz im, ze ich nepotrebujes a najdi si svoju vlastnu zlatu cestu.

Moireal

Verderem, tiez viem ako sa citis. So mnou sla mama na potrat a v poslednej chvili si to rozmyslela. Otec zase chcel chlapca a nie dievca cize viem velmi velmi dobre ake to je byt nechcenym a ano vlecie sa to s clovekom cely zivot, cely zivot mi ludia davaju najavo ze som nimi nechcena a neprijimana. So mnou zaobchadzali zle aj surodenci, ktori vsetci boli chceni okrem mna lebo som sa narodila rodicom vo vyssom veku. Rodicia sa cuduju na stare kolena co sa to stalo s tym milym tichym dievcatkom, akym som bola. Nuz, ako im odpustit. Je to tazke. Mozno ti na to cely tento zivot nebude stacit. Pomoze ti len to az ked raz odides z domu a mozno skusis terapiu. Ja v podstate na vsetko radim ludom terapiu. Cokolvek co im pomoze bud pochopit a prijat alebo doslova premenit na nieco ine, pozitivne. Zelam ti aby sa ti to naozaj splnilo a mohla si viest krasny naplnujuci zivot, ktory by sa ti odrazal nielen vo vztahoch k inym ale aj k sebe samej.

Marsmeloun

Ahojko ... presne viem čím prechádzaš...prešla som si tým istým ... ak chceš nechaj kontakt môžme si popísať

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ako odpustiť rodičom? - Fórum - ZDRAVIE.sk