Empatia

Príspevok v téme: Empatia
Caesaris

Pekny den prajem.

Chcem sa spytat ci nema niekto nejake podobne problemy. Uz odmalicka mam velky dar empatie - vcitovania sa. Chvilami som to citil ako dar, no uz velmi dlhu dobu to vnimam ako prekliatie. Vsetko co sa stane druhym vnimam akoby sa to dialo mne. Je to divne, ale snazim sa s tym zit. No je to enormne tazke. Uz len hlupe pozretie filmu mi meni tak obrovsky smerovanie zivota, hocijaky film dokazem prezit realne, akoby som to prezil ja sam. A to je fakt, pretoze mnohe skusenosti ktore mam som nikdy na vlastnom tele nezazil a predsa ich mam. V podstate len cakam dokedy mi to zmeni smer tym spravnym smerom alebo uplne naopak a toho sa hodne bojim. Pretoze mnohe depky ktore na mna pridu su prave po takychto zazitkoch.
Viem, znie to velmi divne a pochopim ak ma ktosi vysmeje. Ak by som to nikdy nezazival tak by som sa nad takymto pribehom asi zasmial tiez, no chcem len zistit, ci niekto ma podobny "dar" alebo co to je, tiez.
Dakujem.

Peggie26

tiež to tak mám a to vďaka zlým životným skusenostiam :( aj keď nie všetko s čím súcítim som zažila. ... v mojom prípade to viedlo až k generilizovanej úzkostnej poruche a obsesiam ako keby som sa bala že niekomu ubližim :( ale je to moja povaha tak s tým žijem

dandiena

Veľa ľudí sa nevie vysporiadať ani so svojimi vlastnými emóciami a nie ešte keby mali cítiť to čo ostatní...Neviem si to ani predstaviť...

Simona393

Hlavne na tomto fore treba hladať empatiu, kde dáš do placu nejake rozumne argumenty a fakty, snažíš sa jednať fér a príde tu more mužov zhadzovať a kydať na ženy. Hľadať tuto empatiu je ako hľadať vodu na Sahare. Možno že prejdeš statisice kilometrov v nádeji, ale aj tak nakoniec umrieš od smädiu
A ešte hulvatstvo sa tu velmi cení, čím je muž väčší hulvát, o toľko viac si myslí, že má patent na múdrosť a pravdu

fonte

Empatia mizne, uz ju takmer nikde nenajdes, namiesto povzbudenia ponizovanie, namiesto podpory a jednoty rozdiely, neschopnost kompromisov a ego, ktore vzdy vitazi....

Sansy

Tiež som empaticky človek. A áno je to prekliatie. Až tak že som brala antidepresíva. Nedokázala som sa vysporiadavat zo zlými vecami čo sa deju vo svete. Zabíjanie zvierat. Len pozretie správ kde bolo niečo veľmi zle so mna vycucalo energiu na deň a viac. Môj stav sa ešte zhoršil po narodení syna. Akonáhle som čítala a počula že niekto týra deti. To bol môj koniec stavy na zbláznenie. Pomohli mi tabletky. Ako keby mi otupeli zmysli. Dokázala som sa konečne tešiť zo života. A brAt veci s nadhľadom. Neriešiť. Nepozerám nič čo by mi mohlo uškodiť. Nechápem ľudí ktorý dôkazu pozerať v telke zvrátene horory a zle veci a ani nehnú brvov. Nechápem to. Absolútne. Čo sú to za ľudia. A čo sme my za ľudia. A dar to nie je vôbec. Lebo som si všimla že práve bezohľadní ľudia ktorých nič netrápi si žijú svoj super život a ešte im aj všetko vychádza. Zatiaľ čo človek ako mi sa svoj život pretrapi a nič z toho nemá. Neboj sa do neba za to nepôjdeme. Ani tá za to nikto neodmeni že sucitis .