Mám obrovský strach z pavúkov, ono to nieje ani strach lebo viem že mi neublížia okrem tarantul ale skôr je to obrovký odpor voči ním. Keby som ulovila zlatú rybičku prvé čo by som si priala by bolo aby zo sveta zmizli všetký pavúky. Dosť ma to obmedzuje na živote a najmä teraz v lete. Idem niekam sadnúť s kamarátmi na terasu tak len sa nenápadne obzerám po lavičke alebo stoličke keď sedím či náhodou nelezie ku mne nejaký pavúk. Obzerám si stôl aj zem naokolo. A skôr než sadnem za stôl tak sa pozriem pod stôl či tam náhodou nieje pavučina aj s pavúkmi. Je poviem vám že často aj je a potom hľadám dôvod prečo si sadnúť inam. Alebo keď chce ísť niekto do prírody na výlet tak ma to hrozne ale hrozne desí. Už len ten pocit že v prírode je kopa tých odporných tvorov so šiestimi nohami a tými hnusným vláknami čo robia všade. Desí ma už len predstava že si mám sadnúť niekam do trávy, na peň stromu, na balvan či na piesoček. Keď stojím pod stromom tak sa len v duchu modlím aby na mňa nejaký hnusný pavúk nespadol. Tá predstava že by sa mi dostal do vlasov a lozil tam je brrr. Keď mám prejsť po lúke tak sa až trasiem lebo opäť viem že je tam kopa skrytých tých šesťnohých tvorov a predstava že sa mi nejaký zachytí na nohu a bude po mne liezť je strašná. V meste niekde v parku alebo len tak na ulici sa bojím si sadnúť na lavičku lebo aj tam sú. Sú pod lavičkou, lozia po lavičke, po trávea robia pavučiny. Ja si budem sedieť a on na mňa vylezie. Brrr.Sú všade a to je natom strašné. Veď oni sú úplne všade. Aj v mestách na stenách budov. Úplne všade lezú. Aj do bytov. A priateľ ma často volá na chatu aj s kamošmi. Tá chata je viac drevená ako murovaná ale to je jedno lebo pavúky lezú aj tak po každej. Som taká nervózna že ma tam volá a ja zase budem mať tie hrozne pavúky všade. Nechcem tam chodiť a on to vie. Lenže sa mi smejú. Vždy musím skontrolovať celú chatu, všetky steny, stoly, postele, všetko. Nájdem kopu pavúkov a nechápem ako sa tam dostanú keď sú okná zavreté. Asi vtedy keď vetráme. Naležú všade. A keď tam chcú prespať chcem ísť domov. Nedokážem tam v kľude spať. Nemôžem zaspať lebo v tej tme lezú von. Čítala som o nich že aktívne sú najmä v noci. Vtedy lovia korisť. A ja mám spať a tie tvory hnusné budú loziť po mne? Si predstavte že spíte a lozí po vás pavúk. A čo tie prípady v správach čo dávali že jeden mal pavúka v uchu, druhému nakladol v uchu aj vajíčka, ďalší mal pavúka zalezeného v podkoží brucha. Brrrr.
Koľkokrát si dávam na noc do uší vatu aby sa mi tam nedostali. Ale čo ústa? Čo ak budem mať v spánku otvorené ústa a on mi tam vlezie? Fuuuuj.
V zime sa to dá ešte vydržať lebo viem že je zima a sú zalezené ale na jar ten horor začína a končí až začiatkom zimy. Ale stretla som sa s nimi aj v zime keď bola zima teplejšia. To ma natom štve že nevedia lietať a žijú všade. Dokonca aj pod vodou žijú. Naštudovala som si to. Je taký druh čo žije v mierne stojatých vodách. Brrrr
Žiju aj na púšti, na antarktíde žije tiež jeden druh ktorý prežije aj na snehu. A tie ich pavučiny to je odporné. Najhoršie je to keď je babie leto. Vtedy lietajú vzduchom a niet úniku.
Prosím trpí tu ešte niekto takým strachom z pavúkov? Čo mám robiť aby som sa z toho nezbláznnila? Keď idem spať tak si musím skontrolovať izbu lebo koľkokrát som sa zobudila a liezol po stene pri mojej posteli alebo visel zo stropu. Dokonca minule som našla pavúka v nadobke s medom. Ako sa tam dočerta dostal? A aj keď bývame v bytovke na šiestom poschodí aj tam vylezú. Myslela som že čím vyššie poschodie tým menšia šanca sa k nám dostať. Kamoška býva na druhom a stále im nalezú do bytu. Neviem si predstaviť žeby som bývala v dome. Záhrada sa mi hnusí keď musím babke pomáhať. Lezú tam také tučné čierne pavúky. Na budovách sú zase tie veľké tenké nohaté prilepené k stene. Minule som nalúke videla takého tučného žltohnedého s pásikmi. Bože ten vám bol veľký! Meral aspoň šesť cm aj s nohami. Také tie do 5 mm tolerujem ale viac nie. A na balkóne máme zase tie také skákavé sivé hnusné ale aj čierneho som už stretla čo skákal.
Idem sa z toho zblázniť. Za deň niekedy stretnem aj päť pavúkov na rôznych miestach ešte aj v práci.
Vraj existuje odpudzovač pavúkov ale nieje účinnný som čítala. Že je to len odrb.
Najradšej by som umrela alebo utiekla pred nimi na mesiac. Vo vesmíre niesú pavúky že nie? Jedine žeby sa tam dostali na vesmírnu loď zo zeme. Ale to už príliš fantazírujem.
Je tu niekto koho tak rovnako desia? Ako s tým bojujete? Ako žijete svoj každodenný život s spoločnosti tých hnusných škaredých tvorov?
Vidíte ešte aj teraz pozerám po izbe na steny aj stôl či náhodou nejaký niekde nečíha. Brrr
Desia ma pavúky... ale strašne..
Pavúk má osem noh
Fuuuuj ani sa nepýtaj. A blíží sa ďalší víkend a zase bude pekne a mňa budú volať von :(
Ja vážne neviem čo mám robiť. Ako sa prestať báť tých potvor? Viem že oni neprestanú existovať a budú tu stále.Vedel by mi tu niekto vysvetliť prečo práve pavúky sú mi tak odporné?
Minule som mala kliešťa na nohe a tak som zrevala keď som si ho našla lebo vyzeral úlne ako pavúk. Taký veľký bol asi samica. Aj tie kliešte ma štvú. Lozia všade človek už ani do prírody nemôže chodiť aby sa ich vyhol. Minule ho mala aj naša fenka.
Tak co arachnofobka, ako si prezila nakoniec vikend?
Ahoj, ja som natom rovnako. Tiez tie tvory z duse nenavidim. Ono to nieje ani strach ale ten odpor z ich vyzoru. Vela noh v podivnom postaveni a tak odporne to beha a robi tie pavuciny lepive. Hnusne vyzeraju a hnusne pavuciny robia. A navyse to chyta lienky, motyle, musky, lucne koniky a tie zase rada mam.
Ja mam s nimi kopu neprijemnych zazitkov ci uz z chatovaciek, dovoleniek, kupalisk a pod. A to si ma nevidela ako vystrajam ked po mne niektorych z nich beha. Minule sme sa vratili z tury v lese a mne sa podarilo pri zchadzani dole kopcom spadnut do mensej priekopy pricom mi noha zapadla do takej priehlbiny. A ked som prisla domov vyzuvam sa mala som turisticke topanky a vypadol mi pavuk taky hnedy velky asi tri cm mal. Zvrieskla som a tlak mi ktovie ako vysoko veletel v tej chvili zeby sa mi krvi nedorezal. Toto odporne cudo som so sebou nosila az domov niekolko kilometrov. Brrrrr....
Najhorsie je natom to ze ti to moze kade tade zaliezt do oblecenia a tasiek a ty otom ani nevies. Motyl, mucha odleti ale pavuk..
Takze ta viem pochopit velmi dobre.
Keby ich bolo aspon zopar ale ich je niekolko druhov a to mozme byt rady ze u nas neziju tarantuly. Aj ked uz sa dovazaju aj k nam. Nechapem ako moze niekto tak odporne zviera chovat doma... ble
chudé nohaté tam má byť
No blíži sa víkend a rodičia ma volajú na na záhradu a frajer na chatu s kamarátmi. Ani tam ani tam sa mi nechce ísť keď si zase predstavím kopu pavúkov. Je teplo a teplo má byť a to je raj prene.
Na záhradu sa mi už vôbec nechce ísť. Brrrr
Po záhrade behajú tie také tučné čierne.. Aj tie chudé nojaté odporné. A hrabať sa v zemi kadiaľ chodia sa mi z duše nenávidí.
Na chatu tiež lebo ten kamoš čo ju vlastní sa oni veľmi nestará a má tam pavučiny. Okolie zarastené trávou a kríkmi. Hotový raj pre pavúky.
Čo mám robiť? Načo sa vyhovoriť. Najradšej trávim dni v meste kde je menšia pravdepodobnosť že ich stretnem veľa na jednom mieste. Nemám nejako lásku k prírode vypestovanú.
Dajte rady načo sa vyhovoriť aby som nemusela ísť.
LMarika ďakujem pekne, veľmikrásny príspevok a podpora z tvojej strany :)
Tak vidíš každý niečo máme.
Fuuuj to je ale fuuuj, také foto mi tu dávať no fuuuj "ďakujem" :P
V ziadnom pripade nechod po psychiatroch a neber cvokarske lieky, lebo tie ti nepomozu, iba ublizia. Zostava uz len prijat to ako fakt, ze je to tak, ako to je, ze existuje na svete nieco, co sa ti strasne hnusi a comu sa zo vsetkych sil snazis sa vyhybat a je to prave pavuk. Idealny partner by bol pre teba bud empaticky clovek taky, ktory ti toho pavuka zabije, lebo chape tvoj strach, alebo taky, ktory sa sam pavukov boji, preto chape tvoj strach. Vysmech zo strany partnera nie je zrovna najvhodnejsou reakciou na tvoj problem, ale poukazuje skor na nezrelost cloveka, s ktorym planujes buducnost, no tak snad mu teda s pribudajucim vekom pribudne aj rozum a svoje spravanie v tomto smere prehodnoti a zmeni tak, aby ti bol oporou. Tiez poznam dost ludi, ktori toto maju a ak je taky clovek pri mne, ochotne a rada zabijem pavuka. Ja sa zase bojim plesni a tapiet. Casto vetram. Vsade sa obzeram po stenach, ci nahodou neuvidim nejaku plesen, alebo aspon tapety, fuj. Ale nie je to fobia, len ich nechcem mat vo svojej blizkosti, lebo mam na ne alergiu a pod tapetami sa im dobre dari, aj ked ich nevidime. Som dost nestala, co sa prace tyka, nemam rada stererotyp a nudu, preto striedam prace ako ponozky, teda casto menim aj bydlisko a ked sa mam niekam stahovat, ci uz do noveho podnajmu, alebo do hotela, ktory poskytuje ubytko, ak idem robit sezonnu pracu, tak vsade beriem so sebou Savo proti plesni, aspon dve balenia, ze keby tam nahodou bola plesen, nech ju aspon znicim, ked uz odstahovat sa najblizsich par mesiacov nechcem. Ak mam ist byvat do podnajmu, tak ten byt musim bezpodmienecne vidiet, ale jedine, co ma pri prehliadke bytu zaujima, su steny a to, ci su tam tapety a ci su tam plesne. Naposledy som takto pred rokom vyhubila plesen v hoteli, v ktorom som pracovala, pricom velka cierna plesen pokryvajuca cely strop bola len v jednej jedinej kupelni - a to prave v tej, ktora bola urcena pre personal a mojim predchodcom sa ju nijako nedarilo vyhubit. Nedarilo, lebo nepoznali nase dobre slovenske Savo. Tak aspon bude mat vedenie hotela na mna zato dobru spomienku.
pavucica co je nanich odporne a odpudive je ich vzhlad.
A k pavukom ma velky pocet ludi odpor. Aj ja, aj ked nie az taky ako autorka temy. Nemam problem si sadnut do travy alebo prejst lukou. Ale inac ako to popisuje je to u mna tiez podobne.
čo ťa na nich tak desí? Ako vyzerajú? Veď pavúk vyzerá ako iný bežný hmyz. Čo je nanich tak odporné?
