Ahojte. Chcem vas poprosit o pomoc, som uz na pokraji uplneho zrutenia. Zacnem od zaciatku. Mam diagnostikovanu Soc.fobiu,uzkost a tazku depresiu, sem tam s maniami. Skusali sme uz 4 druhy AD, teraz mam take, co zaberaju len na uzkost a inak sa citim prazdna,vnutorne. Maximalne. Necitim ziadne emocie...
A k veci. Moja matka ma zacala obvinovat ze ja som stale zla, ja neupratujem ja nic nerobim....trva to strasne dlho ale uz je to neunosne. Neviem si snou rady. Obvinuje ma dokonca s toho ze ja a moja choroba som znicila rodinu, ze su utrapeny zo mna a ja za vsetko mozem. Prosim, co robit mam ?! Ja vidim vychodisko uz len jedno jedine. Dokonca mi zobrala liek neurol na moje stavy neznesitelne. Depresie mam neskutočne.
Plus ako ceresnicka na torte je ze zacala domna rypat ze som tucna priberam len a ze si neuvedomujem ako som pribrala a neustale dokola ze som tucna. Zacinam ju nenavidiet a to zijeme iba my dve spolu kedze som studentka......
Prosim o pomoc, kym uz sa uplne nezrutim a neurobim niečo čo si budu vycitat ostatny preco mi nepomohli...
Moja matka ma zacala zo všetkého obvinovat... som na pokraji sil
Takych rodicov je velmi vela, co svojim detom nevedia dopriat pochvalu a uznanie a neustale na nich hladaju aj chyby a casto najdu chyby aj tam, kde ziadne nie su, a tak dalej... Vobec sa ti necudujem, ze mas diagnozy take, ake mas (ak to nie su diagnozy lekarmi vymyslene, lebo ak je niekto trosicku hanblivy, nemusi sa mu hned nasadit kopa liekov a dat nalepka blazon - socialny fobik na celo), ked mas taku matku, lebo neverim, ze sa tak, ako popisujes, sprava iba teraz, ale urcite sa tak spravala aj v case tvojho detstva a na tvojej psychike to potom zanechalo stopy. Od takychto rodicov deti vacsinou utekaju, ci uz na VS-internaty, alebo do fabrik, ktore poskytuju ubytovne a velmi casto aj do zahranicia, len aby boli od nich prec. Ale ak si si, ked tu bol ten cas, nevybrala skolu, ktora by bola na opacnom konci republiky ako tvoje bydlisko, len aby si nemusela byvat s takou matkou, tak teraz uz je neskoro plakat nad rozliatym mliekom. Proste to tam uz nejako pretrp a skolu dokonci a potom sa niekam odprac! KED SA K TEBE NEVIE NORMALNE SPRAVAT, ZMIZNI OD NEJ PREC! A dovtedy, kym u nej byvat musis, nech ta povzbudzuje myslienka, ze len, co dokoncis skolu, tak od nej odides.
trojbodka a žigula vy asi nechápete čo je depresia. Nie je to žiadne iba v tvojej hlave. Je to normálne fyzický stav, skúste si niečo prečítať než začnete radiť. Ak vám niečo hovorí pojem neurotransmitery tak pri depresií je ich hladina výrazne znížená. AD fungujú na princípe ich spätného vychytávania. Tieto vaše rady zbytočne len zraňujú túto osobu. Nemáte poňatia aké to je keď má človek depresiu, keď má problém čo len vstať z postele. Myslíte si že jej to nevadí, že nie je schopná sa dať dokopy ? Je iné mať depku a iné depresiu.
ssss.11 je to strašné. Myslím, že tvoja mama nechápe čím prechádzaš. Tak ako 80% ľudí. Je smutné, že ťa nepodporuje a namiesto toho ti to vyčíta. Ale na druhej strane chápem aj ju. Asi musí byť tiež vyčerpaná z toho. To jej však nedáva právo aby ti takto ubližovala. Asi by ste sa mali s mamou otvorene porozprávať, povedať jej ako to cítiš. Povedať jej, že ťa to zraňuje a možno skúsiť navrhnúť nejaké riešenie aby ste obe boli šťastnejšie.Možno by si jej mohla venovať trochu času aby ste spolu zase vychádzali. Máš to ťažké ale zostaň silná. Držím palce!
a este dopisem,, ano ako pise trojbodka ..., urcite je to pre tvoju mamu tazky stav, takze skus aj chapat svoju mamu, sice robi uz somariny, ale aj tak. Ked pomozes sebe, ked ti bude uz lepsie, ked ti bude dobre, zmeni sa aj tvoj vtah s mamou, a vsetko bude dobre. Takze makaj na sebe, mnohy mame svoje tazko zvladatelne problemy, ak nemame v zivote stastie, no treba sa snazit zit co najstastnejsie, a nestahovat dole druhych. Ked ti lieky nezaberaju, tak zbytocne aj chodis k psychiatricke. Len vyhodene peniaze, strata casu a taktiez tym ze tam chodis, tak mas stale na ociach, ze si psycho..., a ty sa musis z toho dostat, zabudnut na to. Da sa to. Nemas ziadnu fyzicku chorobu, je to len v hlave, len v mysli. Kebyze stratis pamat, tak by si bola za vodou. Takze zabudni na vsetky problemy, mysli len a len! pozitivne,, a aj si to kludne vzdy v tazkej chvili v duchu hovor,, mysli pozitivne,, moje chyby si nevsimat! :D
Kazdy toci o mladej. No nedivim sa ze jej mama je na tom ako je. Ma ju od narodenia "na krku", stara sa o nu, kazdeho rodica trapi ak je jeho dieta chore. Myslite, ze dcera matke pomaha? Ze jej ulachcuje celu situaciu? Jej matka ma svoj vek, mozno je viac chora ako dcera. Ma vsetkeho dost a zrejme plne zuby /rodina praca vztahy starostlivost o rodinu-financna vsetko zvladat robit sama tahat domacnost dieta a tak/. Ju kto podrzi? Jej kto pomoze? Nezastavam si jej matku. Ale zit so psych.chorym clovekom je nesmierne tazke. Jen matka mozno sama potrebuje pomoc. Proste uz nevladze. Jej dcera nie je schopna pomoct sama sebe nie este jej cize matke. Musi sa aj dcera snazit. Matka sa snazila doteraz. Nikto nie je tazny kon donekonecna
zacni sa o seba starat, co najviac, zacni cvicitm daj si nejaku najkrajsiu, sexi fotku na socialnu siet:P,, a stretavaj sa so svojimi napadnikami,, zvysis si tak sebavedomie, a bude ti lepsie... len moja rada...
ssss.11, no mama Ti v Tvojej chorobe naozaj nepomáha. Vie o tomto Tvoja psychiatrička - teda že Ti mama neverí, že Ťa obviňuje a že Ti dokonca berie lieky? Lebo ako prvé by mala mamu upozorniť, že keďže máš depresie, mala by si dávať pozor na svoje slová a správanie voči Tebe. Ak už nie psychiater, ale psychológ by mal mamu na toto upozorniť, dúfam, že chodíš na psychoterapie. Mama si asi neuvedomuje, ako Ti ubližuje. Výčitky na priberanie nie sú namieste, pretože to máš predpokladám z liekov. Ako si už tuším písala, mama Ťa považuje za viac-menej zdravú a tak k Tebe pristupuje - netuší však ako necitlivo pôsobia na Teba jej slová. Naozaj by bolo vhodné, keby jej Tvoja psychiatrička/psychologička otvorila oči. Nech už jej mama povedala o Tebe čokoľvek, never tomu, že psychiatrička všetkému uverila. Už ťa trochu pozná, čo k nej chodievaš, takže mamine slová brala s rezervou, nie je tak? Asi si sa s ňou o tom rozprávala, veď ako inak by si vedela, čo mama o Tebe hovorila.
Neviem, čo hrozné si spravila svojej rodine, ale tvrdenie mamy, že si zničila rodinu a že sú kvôli Tebe utrápení, sa mi zdajú prehnané. Asi sa nevie zmieriť s Tvojím stavom, avšak výčitkami mu k zlepšeniu nepomáha, naopak, sťažuje to. A keď už, aj Ty si utrápená pre veci, ktoré Ti rodina urobila. A ver mi, väčšiu zodpovednosť v rodine má rodič ako dieťa.. Zvaľovať všetko na dieťa nie je v poriadku, najmä, ak bolo poznačené rozvodom a zlým správaním od nevlastného otca. Určite by som na Tvojom mieste povedala psychiatričke, ako Ťa mamine slová deptajú, mala by zasiahnuť.
Najlepšie by bolo, keby si nebývala spolu s mamou, na druhej strane, ani by nebolo dobré, keby si bývala sama, keďže máš takéto stavy, aby si mala niekoho po ruke. Potrebuješ pokojné zázemie, ktoré by Ti bolo oporou a ktoré by Ti napomáhalo v liečbe, a to bohužiaľ pri mame nemáš. Nemôžeš ísť k otcovi? Nie ste v kontakte?
ahoj a ty sa vazne aj stotoznujes s tymi ,,vymyslenymi diagnozami,,? Zamyslela si sa niekedy nad tym ze preco mas take stavy? Myslis ze by si bola na tom takisto keby si mala milujucu,chapavu matku ktora by ta odmalicka viac chvalila ako kritizovala a pod? tipujem ze oca nemas resp.rodicia su rozvedeni ci?
Ahoj ssss.11 ja mam tiez problemy s depresiami uz dlhe roky a tuzim o tom s niekym popisat ale nie tu na fore pred vsetkymi ked chces tak mi napis na mail muffy333@azet.sk
Moja matka si absolutne neuvedomuje co sposobuje mi takymto jednanim. Dokonca mojej psychiatricke namna nakecala uplne k.... S prepacenim. Som dospely clovek a moja matka sa takto bude spravat ku mne? A hovorit lekarke nepravdy.....
