Trápenie s rodičmi - neviem ako dalej

Ďakujem všetkým za podporu, za rady a návrhy. Rozhodol som sa rodičom vybaviť liečenie v nemocnici kde boli pred dvomi rokmi. Včera som bol snimi u psychiatra ktorý ich odporučil a tiež mi povedal že už je veľa jeden opatrovany, nieto este dvaja a ked som mladý a som na to sám. Že polovica opatrovnikov ostáva u nich ako pacienti. Ja to cítim aj vnutorne, že už to nezvladam, trhá má to zvnútra, nejem, nespim, neviem sa na nič sústrediť. Dnes som snimi u neurologa, zajtra este internistu a počkať až sa v nemocnici uvoľnia dve miesta. Počas toho mesiaca čo tam budú, snáď si trochu odychnem a vybavim vsetky potrebné papiere, pre umiestnenie do domova dôchodcov. Potom už to bude len otázka času kedy sa nájdu voľné miesta . Dúfam že pre otca čím skôr.

si uzastny clovek. bohuzial takto to dalej nepojde. musis im vybavit tie veci ako ti ludia radili. nemozes takto dalej zit ani ty , ani tvoji rodicia. je to smutne, no bohuzial..
ake lieceniepodstupili v pezinku? davali im elektrosoky?

Tomáš, teraz dobre "počúvaj". Snažil si sa 2 roky o rodičov starať a sám vidíš, že je to cesta do pekla. Zblázniš sa alebo si zničíš svoj vlastný život na dlhé roky. Neni normálne, aby ti rodičia viseli na krku ako dve olovené gule a ťahali ťa ku dnu. A oni ťa aj stiahnu ak sa neodstrihneš a nezačneš opäť žiť SVOJ ŽIVOT t.j. práca, priatelia, záľuby. Neviem v akom si stave a či sa dá aby si sa aspoň čiastočne vrátil k práci, ktorú si robil. K rodičom nájsť opatrovateľku (na mestskom úrade sa informuj či máte nárok na bezplatnú opatrovateľku, v Červenom kríži, prípadne sú opatrovateľské agentúri, ktoré ale platíš z vlastného - preto potrebuješ pracovať a mať príjem) prípadne ich OBOCH umiestniť do domova dôchodcov. Nesmieš si vyčítať, že sa ich zbavuješ, alkoholizmus je do istej miery choroba ale vybrali si ju oni a všetky problémy a ťažkosti a následky znášaš ty! Nechaj ich, nech tie následky cítia na svojej koži oni. Si úžasný chlap, snažil si sa dlho ale nemôžeš im pomáhať denne a starať sa o nich až do kým nezomrú, lebo to zničí teba.

Jednoznačne odíď, nájdi im opatrovateľku, vybav dom dôchodcov a daj sa do poriadku. Dá sa predať byt alebo chata? Porozmýšľaj o tom, možno by ti to pomohlo. Pomaly si začni žiť svoj život, rodičov navštevuj ale to je tak všetko. Že sa takto rodičia spustili, je ICH VOĽBA, nie tvoja povinnosť starať sa o nich do zbláznenia. Odpovedz si: ak by sa stalo niečo tebe, čo sa stane s rodičmi, kto sa o nich postará? Nikto. Zomrú. Ty máš povinnosti aj voči sebe, nie len voči rodičom. Keby si sa o nich nestaral, možno by už dávno boli mŕtvy, zamrzli by kdesi pri ceste alebo zadusili sa zvratkami. Zabezpečiť im dôstojné dožitie - hospic, dom dôchodcov je to jediné čo môžeš urobiť. Obráť sa na lekárov čo ti radili, či ti môžu pomôcť s domovom dôchodcov. Neboj sa priznať sebe či im, že mali pravdu. Teraz potrebuješ hľadieť na seba a čím skôr sa "zbaviť" rodičov. To neni zbabelé, to je zákon prežitia. A ty sa nemôžeš obetovať aby tvoji umierajúci rodičia umierali o trochu dlhšie. Oni zomrú aj tak. Nemá zmysel zomierať s nimi, ty sa potrebuješ vrátiť späť do života.

Ahoj, Tomáš. Si nesmierne statočný človek a si hodný obdivu. Viem, že ti je to konštatovanie prd platné, ale pre teba a tvoj život je to veľa. Hlavne fakt, že si v tejto pre svojich rovesníkov nepredstaviteľne ťažkej situácii neprepadol alkoholu či drogám aj ty. Lebo nikto nevie pochopiť, čo všetko denne zažívaš, kto to aspoň trocha nezakúsil na vlastnej koži.
Aké je riešenie pre teba? Musíš z kola von, ináč ťa to zničí. Tvoji rodičia už nemajú nádej k návratu, už nikdy nebudú normálni, zdraví, rozumní. Už nikdy nebudete "rodina" v tom zmysle, čo sa rodinou myslí. Najlepšie, v čo môžeš dúfať, je to, že dožijú niekde čo najdôstojnejšie a v odbornej opatere, a že ty to prežiješ pokiaľ možno bez následkov na tvojom vlastnom duševnom a telesnom zdraví. Ako sa vraví, toto je už aj na koňa veľa.
Hneď zajtra choď na sociálku. Vybav si opatrovateľský preukaz a opatrovateľský príspevok pre mamu, máš na to nárok aj ako syn, lebo ju opatruješ. A otcovi vybav urýchlene domov dôchodcov. Je ešte možnosť dostať ho do nemocnice na geriatriu, ale musel by mať nejakú "diagnózu", v tom by ti musel pomôcť obvodný lekár. Treba konať rýchlo, lebo lepšie to už nebude, všetky tieto veci u nás znamenajú prieťahy, a nie som si istá, koľko máš ešte síl. Dúfam, že narazíš na sociálne na nejakú zodpovednú osobu, čo ti dobre poradí a ujme sa tvojho prípadu.
Rátaj s tým, že aj keď sa ti podarí umiestniť rodičov do nejakých zariadení, bude trvať roky, kým sa z toho sám dostaneš. Celý tvoj život sa zredukoval na utieranie zadkov a vracancov dvoch dospelých ľudí, ktorí si za to môžu sami, a majú len veľké šťastie, že splodili také dieťa, ako si ty. Ty taký nie si a nebudeš. Bude trvať roky, ale dúfam, že raz si založíš vlastnú rodinu a že budeš dobrým otcom svojim deťom a dobrým mužom svojej manželke. Že si nájdeš normálnu prácu a budeš normálny chlap, čo žije normálny život. Skús mať túto vidinu pred sebou, ako aj celý svoj život, ktorý môže byť naplnený aj dobrými vecami.
Držím ti palce.

Ahoj, v prvom rade ti chcem povedať že si neuveriteľne silná osoba. Myslím si, že málokto by zniesol toto čo ty. Je to neuveriteľné a je vidno ako veľmi máš svojich rodičov rád. Musíš to mať nesmierne ťažké. Si mladý chalan a takéto veci by si ešte nemal riešiť. Odsúvaš svoj život nabok aby si pomohol rodičom. Je to šľachetné, ale na druhej strane je to na teba až príliš veľká nálož. Máš právo žiť svoj život a keď už je niečo nad rámec tvojich schopností tak je úplne prirodzené, že to takto cítiš. Sama neviem ako dlho by som vydržala. Za to máš môj obdiv. Neviem čo sa ti dá poradiť..asi ich vážne skús dať do domova. Alebo možno existujú nejaké rôzne príspevky na všeličo aby si si zaplatil pomoc. Neviem...každopádne držím palce