Myslienky

,,Nevedomosť je bránou ku šťastiu,,

Ja som už dokázal aj rozplakať nad pravdivosťou tohto výroku. A to som si myslel, že nedokážem plakať. :-)

Siah: Ono je to dosť individuálne. Niekto premýšľa viac, niekto menej. Niekto premýšľa nad fungovaním asynchrónneho motora, iný premýšľa nad vzťahom so svojím partnerom. Niekto má pozitívne myšlienky, iný negatívne.

Všimol som si, že keď má niekto v povahe premýšľanie, tak aj keď ten niekto vyrieší všetky problémy, je len otázkou času, kým si nájde nejaké ďaľšie problémy. Vyriešenie problémov teda nemusí riešiť tento problém. Sú avšak prípady, keď sa človek môže zmeniť (z dlhodobého hľadiska). Napríklad začne viac vnímať a menej premýšľať aj napriek tomu, že ešte nevyriešil kopec problémov. Vtedy sa z neho môže stať šťastnejší človek. Sú aj opačné prípady, keď sa človek začne viac uzatvárať (napr. pri rozchode) a potom je nešťastnejší...

Creature: To, čo píšeš, je možno krutá pravda a zmysel života naozaj nemusí existovať. S týmto faktom som sa aj ja musel vyrovnať. Je zaujímave, že som nad tým rozmýšľal ešte v obodobí, keď som nemal žiadne problémy, pre ktoré by sa mi nechcelo žiť. Napriek tomu som začal premýšľať, že prečo vôbec žiť a aký to má zmysel. Trápilo ma to, ale nakoniec som si našiel jednoduchú odpoveď. Keby som zomrel, ja by som síce netrpel a mne by to bolo úplne jedno, ale určite by to nebolo jedno všetkým ostatním. Určite by to nebolo jedno mojej rodine, mojím kamarátom, učiteľom a všetkým, ktorým na mne záleží. Tí by určite trpeli, keby sa mi niečo stalo. Vtedy som si povedal, že budem žiť pre druhých a nikdy nikomu neublížim.

Je zaujímavé, že toutu myšlienkou som si nielen zodpovedal na svoju otázku, ale som sa motivoval k lepšiemu životu a vyformovalo mi to tak lepšiu povahu.

Aj to je zmysel myšlienok ...

Zaujimave.
No kedze je viac uhlov ako sa na to pozerat, povodne to bolo myslene hlavne na city lebo si myslim ze to je pre ludi ovela viac hnaci motor ako cokolvek ine.

ked pozeram v okoli alebo aj tu temy vela z nas hlada lasku, city. a potom stale riesime problem ohladne nich..stale riesime ci je to co mame to prave alebo nie. ci stale niekto lubi ex, alebo co maju doma si nie su isty... no a vzdy sa hovorilo ze cim viac skusenosti mas tym viac clovek vie co chce atd. ale som prave nad tym rozmyslala ze to nemusi byt ten pripad. poznam ludi ktory cim su starsi a viac maju za sebou tym viac nad vecami rozmyslaju a kolkokrat robia viacej kompromisov tam kde by predtym nerobili a stale to nie je ono atd..

no a mi to pride ze ci si 20 alebo 40 rocny tak sa pytas/riesis stale tie iste otazky v inom uhle. (lebo podla skusenosti si myslis ze uz vies lepsie co robit aby si ziskal to po com tuzis v zivote ale nevies, lebo kazda situacia je jedinecna.
ak tam nie je vyznam takychto myslienok a rieseni/ucenia sa na skusenostiach, preco sa tym musime v zivote zaoberat? je to len o tom ze inak by bol zivot nudny? a citit nespokojnost lebo je to stale hladanie niecoho.
preco nemozeme po istom case sa poucit z chyb a byt stastny (alebo je to zasa len stav mysle - realita nerealita atd)

Kazdy piseme o niecom inom

Ak ti niekto povie, že sex je trest boží a že ho nemáš nikdy praktizovať poslúchneš ho???

Jasné, že sú skutočnosti, ktoré by som ani ja nikdy neurobil...lebo a pretože... ale väčšinou platí, že ak človek nezažije tak nepochopí.

Aj malé deti sa musia najskôr popáliť, aby vedeli čo je to oheň nie? Vysvetliť im to môžeš aj 1000 x a aj tak tam dajú ruku, lebo sa im to páči :)

Hej, ľudia sú ovládaní svojimi náladami, emóciami, citmi. Len každá jedna emócia, cit, všetko vzniká na základe myšlienky, predstavy. Ak je predstava nerozumná, aj prejav je nerozumný. Že sa ľudia snažia dodatočne svoje konanie racionálne obhájiť, znamená, že nad tým uvažujú, analyzujú svoje činy a skutky z hľadiska osobnej, možno spoločenskej prospešnosti, čo je podľa mňa chvályhodné.:o)
Nikto rozumnný netvrdí, že chybám sa netreba vyhýbať. Nemusím stúpiť do hovna a natrieť sa ním, aby som naplno precítila debilizmus takéhoto chovania. Na niektoré počiny stačí pozorujúce oko a schopnosť sa otvoriť dobrej rade. :o)

Chybám sa netreba vyhýbať! Skôr ich treba vyhľadávať a pochopiť prečo sme chybu spravili. A opäť ju neurobiť...pochopenie a poučenie :)

Nie. Ty stale pises o tom ako fungovat v zivote. Stale hovoris o tej praktickej stranke. Ja toto nepopieram, ano ucit sa treba a vyhybat sa chybam. Ja vsak pisem o niecom trosku inom. Suvisi to skor s ucelom, zmyslom preco koname tak ako koname. A v skratke si myslim ze ludia su viac riadeni svojimi emociami, vasnami, pudmi, nez raciom. Az neskor sa snazia svoje rozhodnutia vysvetlovat racionalne, cize akoby ex post racionalizuju svoje rozhodnutia, ciny. A teda casto aj zmysel, a ked mam ist celkom do hlbky, tak aj zmysel zivota.

Plus k tomu záveru, že každý sa dopracoval k nejakej subjektívnej istote. Vždy je uvažovanie záležitosťou subjektu, to je nesporné, ale ide o to, nakoľko ti to uvažovanie a tá istota dá odpovede na tvoje otázky a nakoľko sa o tie výpovede dokážeš oprieť. Myslím tým to, že vieš príčinu tej ktorej udalosti a tak ju vieš, napr. predvídať, alebo sa jej vyhnúť, alebo ňou zostať nedotknutý a tým si chrániť svoj život. Veľmi jednoducho povedané. :o)

Creature, myseľ ako taká neuvažuje o zmysle toho všetkého, ale skôr o príčine a následku. Že sa snažíš prísť na to, prečo sa veci dejú tak ako sa dejú. Ak prídeš k tomu, že je mi nanič, mám depresie, som nešťastný, tak možno, iba možno, začneš uvažovať, čo je príčinou. Jasné, že to môže byť aj tak, že uvažuješ, aký to má všetko zmysel, keď aj tak som sám, opustený a nešťastný. A môžeš potom aj dôjsť k tomu, že myslenie mi vlastne škodí. :o))) Lebo čím viac uvažujem, tým horšie sa cítim. Tak asi by som potom zmenia spôsob myslenia.
Vieš, ak niekto považuje za zmysel života Boha, vieru, peniaze, to ešte neznamená, že keď raz dospeje ku sklonku života a zistí, že nič z toho si do hrobu nevezme, že jeho život nemal zmysel. Proste si len zvolil zlú cestu. A tak možno raz si pre zmenu vyberie inú. O tom to potom je, o skúšaní a hľadaní, o *učení* sa. Aby si sa vyvíjal a nedeevolvoval, že ti príde, že zvieratá to majú jednoduchšie a že nás myslenie zaťažuje. No treba asi myslieť na to, čo nás *oblažuje* a nie zaťažuje. :o)

creature a anjelik *

Lepšiu komunikáciu som tu už dlho nečítal :)

Veľmi dobre píšete :)