Ahojte..s priateľom sme spolu od marca, môžem povedať, že to je emdzi nami ok, ale veľmi málo sa vidíme. Bývame od seba asi 40 minút. Striedame sa raz prídem za ním ja, raz on..a je to asi raz týždenne. Chodím na vysokú, už som dosúškovala, on je rok nezamestnaný a býva s mamou. KeĎ som cestovala do školy na západné Slovesnko, tak som chápala, prečo sa častejšie nevidíme. To som brala v pohode, bolo mi tak dobre, maal som dostatok času na učenie, na seba. Ale teraz, keĎ on je doma, ja tiež, nezmenilo sa to vôbec. Asi mu to stačí. Cez víkendy sú samozrejme kamaráti. Môžem povedať, že ho to asi netrápi tak ako mňa.
Asi pred 2 mesiacmi som sa o tom s nim bavila, že keĎ už budem mať po škole, že sa môžeme častejšie stretávať. Povedal, že ok, v pondelok a stredu. Tak som to potom neriešila. Mám ho rada, ale zatiaľ som sa nezaĺúbila, veď ani nemám kedy. Správa sa ku mne milo, pozorne, s úctou, je mi s ním dobre.
Čo mám robiť? Akceptovať to? Alebo uvažovať o rozchode? Prečo má taký prístup?
Ďakujem.
