Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Aký máte názor na ľudí, ktorí idú vlastnou cestou a nedajú sa ovplyvniť inými?

Príspevok v téme: Aký máte názor na ľudí, ktorí idú vlastnou cestou a nedajú sa ovplyvniť inými?
košatá lipa

Mám na mysli takých ľudí, ktorí sa nedajú ovplyvniť názormi rodinných príslušníkov, kamarátov, kolegov, susedov a pod. Tých ktorí majú u prdele čo sa komu páči či nepáči. Tých ktorí aj napriek tomu že im každý káže ako by mali žiť, že by si mali konečne nájsť partnera, oženiť či vydať sa, založiť rodinu, žiť kvázi "zodpovedným dospeláckym" životom. Tých ktorí kašlú a s*rú nato čo si o nich druhí myslia a ako by druhí chceli aby už mali žiť. Tých ktorí nehladia nato aké majú predstavy o ich vlastnou živote iní ale žijú život aký im vyhovuje a aký sa im páči.
Teda tých o ktorých si druhí myslia že idú proti prúdu a zauživaným spoločenským zvyklostiam ktoré sú už od mala vtláčané do hláv detí.
Pýtam sa, lebo ja takých ľudí obdivujem, ktorí si nedajú kydať do života, stoja si za svojím stoj čo stoj a je im jedno že sa to ľuďom okolo nich ani trošku nepáči že sú stále slobodní, bezdetní, užívajú si života a všetko s tým spojené. Sama som sa vydávala na žiadosť rodičov lebo som chodila s priateľom už dva roky a pochádzam z dedinského prostredia, na dohováranie mamy a tety, krsnej som sa nakoniec vydala aj keď som nechcela ale čo si vraj ľudia pomyslia že sa dva roky vláčim s frajerom. Mám dve deti ale ani tie som akosi nechcela. Som rozvedená a takto dopadlo manželstvo ktoré bolo sílené zo strany rodičov. Mala som vtedy 21 rokov a tak som si myslela že rodičia vedia najlepšie čo je pre mňa dobré a nemohla som si vydupať svoje. Teraz to ľutujem lebo som si zbabrala život s manželom ktorý len píjaval s kamarátmi po krčmách a o deti sa nestaral. Ako veľmi obdivujem takých mladých aj starších ľudí ktorí si idú svojou cestičkou aj keď tá nemusí byť tá správna ale aspoň oni to cítia že takto chcú žiť a nie žiť podľa pravidiel a predstáv ľudí ktorí ho obklopujú. Alebo ako moja kolegyňa ktorá sa nechala od druhej kolegyni nahovoriť na rande s mužom len preto lebo to tej kolegyni klalo oči že je ešte nezadaná a má už po tridsiatke. Nakoniec sa z toho chlapa ktorého jej dohodila vykľul gambler závislí na svojej mamičke. No naštastie sa stihla rozísť skôr ako by mali deti. Tiež sa mi neskôr zdôverila že k tomu chlapovi necítila už od začiatku kladné pocity a príťažlivosť ale chodila s ním lebo to bol rod. príslušník danej kolegyni ktorá bola naša vedúca. Takže sa tieť dala dotlačiť do vzťahu s niekym koho sama od začiatku vlastne nechcela.
Prosím neriešte môj život a moju minulosť v tejto téme. Chcem len vedieť vaše názory na tých ľudí ktorí si takto nedajú skákať po hlave od iných ktorým ich spôsob života nevyhovuje.
Ďakujem za prečítanie aj vaše príspevky.

LMarika

Kosata lipa - ty pises o mne? Lebo medzi takych ludi patrim aj ja. Robim si, co chcem a chodim si, kam chcem. V minulosti som sa raz zachovala podla rady mojej drahej mamicky: zalozila som si poistku, lebo nam pred dverami zazvonila "kamaratka" s poistovacim agentom, predstavujuc nam financny produkt. NECHCELA SOM HO!!! Ale mater do mna hucala a hucala, az som si ho nakoniec zalozila. Ako to dopadlo? Okradli ma o celozivotne uspory a vsetko, co som vydrela za 5 rokov tazkej prace, bolo zrazu fuc. Hucala do hlavy mojej sestre, ktora chodila par mesiacov s frajerom, este sa ani poriadne nepoznali, nech sa zoberu. Nezobrali sa, chalanisko zacal chlastat, nakoniec sa rozisli a sestra je len rada, ze si ho nevzala, teraz je stastna s inym. Ja som sa zo svojej chyby poucila a sestra tiez. Cela rodina do mna huci, preco nechcem frajera, preco si nechcem zalozit rodinu. Ale ja nechcem a hotovo. Preco vlastne nechcem? Pretoze vzhladom na moje zdravotny problemy nechcem zly geneticky material sirit dalej. Pretoze milujem svoju slobodu a nezavislost nadovsetko a nechcem, hoci som aj pekna a stihla, aby ked uz ja sama nezarabam tolko, aby sa z toho dala uzivit rodina, visiet na krku nejakemu bohatemu chlapovi, ktoreho z vdacnosti zato, ze mi dava prachy, budem musiet na slovo posluchat ako nejaky verny pes a skakat tak, ako on piska. Skakat, ako ini piskaju, som musela doma u rodicov, kym som bola este dieta, ale akonahle sa mi to prestalo pacit, postavila som sa na hlavu, zacala som si robit, co chcem a zijem stastne. Zaujimave je, ze cim viac sa moji rodicia nad mojim zivotom a nad mojimi zivotnymi krokmi jeduju, tym stastnejsia som ja. A ci budu rodicia krokodilie slzy ronit, ze ja nemam ani vysoku skolu, ani manzelstvo, ani deti, to je mi fuk, to je ich problem a nie moj. Nezarabam najhorsie, ale navstevujem zasadne len a len tych najdrahsich zubarov (jedna korenova vypln 500 €...), najdrahsich lekarov (test na potravinove intolerancie 420 €...), lebo sama som sa presvedcila, ze lacni mi nielen, ze nepomozu tym, ze nevedia odhalit skutocnu diagnozu, ale este maju tu drzost klamat mi do oci, ze napriklad ziadne kazy nemam (ak je to zubar), ale rontgen ako dokaz, ze ich naozaj nemam, neurobia. Lebo rontgen by ukazal, ze ich mam. Pred rodinou som kvoli navstevam drahych zubarov svojimi rodicmi za sibnutu vyhlasovana a ked mnou opovrhuju, nemusim tam chodit. Ja sa radsej obklopim ludmi, ktori si ma vazia a ktori mi dopraju pochvalu a uznanie, lebo to potrebuje kazdy clovek. A ze radsej idem k drahemu zubarovi si dat za 500 € opravit zub, ako by som mala kupit vybavicku pre babatko, to je uz moja vec a co koho do toho? A takto si robim vzdy po svojom, lebo uz velakrat som sa presvedcila, ze ked si urobim po svojom, co ja podla mojho rozumu povazujem za vhodne, tak som stastna, ale ked urobim to, co rodicia odo mna chcu a co mi v ramci akejsi "dobrej rady" davaju, tak si len poseriem zivot... Ja sem teraz nepisem tieto veci preto, aby som sa stazovala, ze sa mi hento a to zle stalo. Ja sa nestazujem, ja iba citatelov tohto fora informujem o niecom, co som zazila, ale aj o tom, ake chyby som urobila, lebo pre niekoho z tych mojich riadkov moze vyplynut aj ponaucenie. Ludi, ktori si ziju podla seba a kaslu na nazory inych, mam rada a obdivujem ich, lebo oni su moja krvna skupina, oni su presne taki ako ja a predovsetkym sa mi ich spravanie sa paci preto, lebo su psychicky silnejsi ako ini a aj psyhcicky vyrovnani, cize spokojni so svojim zivotom a so svojim osudom. Aj ja som spokojna so svojim zivotom a so svojim osudom. Mna netrapi, ze mam vysoku kazivost zubov, ale som hrda na seba, ze si na tych drahych zubarov dokazem zarobit. Aj za cenu toho, ze nebudem mat nikdy deti, ale dokazem. A prave to zo mna robi psychicky vyrovnaneho cloveka, spokojneho so svojim zivotom aj napriek tomu, ze s nim nie su spokojni moji rodicia. Kosata lipa - dobre, ze si napisala svoj zivotny pribeh. Verim, ze sa najdu mnohi, pre ktorych sa stane ponaucenim a ktori sa vdaka jeho precitaniu, ak sa ocitnu v rovnakej situacii ako pred rokmi ty, zachovaju inak, ako si sa vtedy zachovala ty a tym padom neodkopnu od seba prec svoje vlastne stastie. Ja taketo pribehy citam rada. Maju pre mna cenu zlata, lebo sa z nich mozem vela naucit.

Maoam

ano, poznam

len som chcela podotknut, ze ak si myslis, ze ti, kt. napr. ostali slobodni alebo si ziju iba podla svojich presvedceni si 'uzivaju', velmi vela tychto ludi tak nezilo vzdy, presli si kadecim a aj prechadzaju, velakrat boli akoby 'vo väzeni' a k tomu, ako ziju teraz, sa dopracovali vlastnym poznanim, usilim a vnutornou zmenou - makali na sebe a to je ta najtazsia praca

silny clovek sa tvori zdolavanim prekazok, casto takych, ktore by vela inych nezvladlo, je to narocny zivot, prinasa vela lekcii, vela prekvapeni a takyto clovek sa spolieha vylucne na seba

zit v prude, zit tak, ako chcu 'ini' je nie zriedka spojene aj istou 'istotou, zachytenim, keby daco' (rodinou a pod.)

neodsudzujem tychto ludi, kazdy zije tak, ako najlepsie vie

ale zit 'inak' si vyzaduje velku silu, ak hovorime o ludoch, ktori beru zivot ako skolu a cas tu na Zemi ako cas osobneho ucenia, dozrievani a a hlavne zosilnenia

vsetci ludia, ktorych poznam ja osobne a ziju takto si presli mnohymi problemami a museli o svoju nezavislost (nie celkovu, lebo aj tito ludia su zavisli od niektorych veci v spolocnosti) bojovat, presli dost tazkymi skuskami a väcsinou na to boli SAMI, rozumej UPLNE SAMI + este museli bojovat s ludmi, ktori boli proti nim

zdolat to a ustat to a ist si za svojim a robit nestandardne rozhodnutia, zacat nanovo od nuly aj vo veku ako 40-50-60 je vzdy hodne obdivu, to su iba omrvinky z toho, co sa deje

ale podstata ostane podla mojho pozorovania vlastne ta ista, taky clovek sa rozhodol spoznat sam seba a zit v sulade so svojim skutocnym Ja a je vo svojom zivote jedinou autoritou

Fleur-de-lis

ja obdivujem rozumných ľudí. Ak sa ich cesta výraznejšie líši od stereotypu a majú na to rozumné dôvody, tak to obdivujem.
No mnoho ľudí ide inou cestou len preto, že nechcú dospieť, sú hlúpo tvrdohlaví, sebeckí a podobne, a to teda neobdivujem. Kto myslí len na svoje pohodlie, no doplatí na to.
Do manželstva by podľa mňa ale nikto nikoho nútiť nemal. Dvaja by sa mali brať keď sú na to pripravení a keď to obaja chcú. Druhí im akurát môžu pomôcť na tej ceste.
Múdry človek neodmieta rady druhých. Niekedy aj na prvý pohľad zlá rada v sebe skrýva viac než je vidno.
Ale robiť čo odo mňa druhý chcú a vo vnútri si preto držať hnev, to nie je najlepšie.

psychos

zdravicko kosata lipka, tak prezila si si svoje ale to kopa ludi. Teraz uz neplac nad tym co bolo. Ano nechala si si kecat do zivota lebo si bola mlada a zavisla na rodicov. Kopa rodicov svojimdetom takto dokafrali zivot ked im nanutili nieco co ich odrastene deti nechceli. Nanutili im skoly, zamestnania, parnerov, manzelstva a s tym aj deti, byvanie a pod. Ano obdivujem takych ludi o ktorych ty pises. Spolocnost najma ta zakrpatena a konzervativna pridrziavajuca sa skostnatelymi nazormi a pohladmi na svet ich nazyva samorostami, luzermi, outsidermi, osamelymi vlkmi a tymi co plavaju proti prudu. Ja mam praveze takych ludi rad co vedia si svoje povedat, vedia si stat za tym a idu vlastnou cestou ako to citia. Su to silni ludia ktorym drzim palce. Paci sa mi ich bojovnost voci spolocenskym tradiciam. Paci sa mi ak sa nenechaju podriadit reciam a nazorom inych skostnatelych osob vo svojom okoli.
Clovek by sa mal predovsetkym riadit SVOJIMI VLASTNYMI POCITMI a nie pocitmi druhych ludi. Pocuvat svoje vnutro a vediet co je pre mna najlepsie. Toto dokazu len psychicky silni a odolni jedinci. Aj ked mnohym ludom v ich okoli sa zda ich spravnie divne, cudne a protispolocenske oni stale budu stat za svojim. Je im jedno co si kto mysli a aky ma nato nazor. Nepodlahnu a idu dalej drziac sa svojho rozhodnutia. Ja takym ludom prajem lebo som jeden z nich.
A este k tym nutene uzatvaranym partnerstvam a manzelstvam. Ludia si uvedomte ze ten kto vas nuti k niecomu takemu a dohadzuje vam cloveka za partnera nebude zit vas zivot ak budete mat problemy. On nebude riesit krizy vo vztahu a v manzelstve za vas. Jemu to je jedno, ide oto ze on chce aby ste neodbocovali zo zabehanych kolaji spolocnosti. Ludia nikdy nemali v laske tych ktori sa odlisovali v nazoroch. Stale ich chceli nasilu vratil do urceneho prudu spolocnosti ci to uz rodiciak, kolegovia, kamarati atd.
BUDTE SILNI A NEPOLAVUJTE, LEN VY VIETE AKO CHCETE NAOZAJ ZIT. JE TO VO VASICH RUKACH A HLAVACH. NEZITE ZIVOT AKI OD VAS CHCU INI ALE ZITE SVOJ ZIVOT LEBO TEN JE LEN JEDEN.

sewie

motyka, ja som tiez sla studovat druhu vysku do zahranicia a nitko ma nechapal:D a tiez som tam stretla 36 rocnu zenu ktora bola moja spoluziacka a z uplne inej krajiny:) Drzim palce!

motyka123

asi napisem odveci, ale bolo pre mna velmi zaujimave precitat si tvoj prispevok. mam totiz 36 rokov, pred necelym rokom som sa vzdala dobre platenej a zaujimavej prace na slovensku a odisla som studovat na vysoku skolu do zahranicia do krajiny, kam od nas nikto nechodi, slovensku VS uz mam. som tu sama svojho druhu medzi samymi 20 rocnymi, nikto ma nechapal ani na slovensku, ani tu, ale mne to vychadzalo tak, ze to je to, co skutocne chcem. aj ja casto premyslam o tom, ze moj zivot by mohol vyzerat uplne inak. a dokonca mavam aj tazke chvilky, ked citim, ze som proste ina a aj mi to tu davaju pocitit. ale vzdy, ked to znovu prehodnocujem, vychadza mi, ze mam byt tu a robit to, co robim. takze ja si o takych ludoch myslim, ze na jednej strane su stastni, lebo ziju tak, ako skutocne oni chcu. na druhej strane nie je to vzdy iba o pocite stastia, zvlast, ked niekomu vadite

mam56

Človek môže byť šťastný len vtedy, ak žije v súlade so svojimi citmi a tým, čo chce. Všetko ostatné je somarina.
Riešiť stále len dolné partie je primitívne.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Aký máte názor na ľudí, ktorí idú vlastnou cestou a nedajú sa ovplyvniť inými? - Fórum - ZDRAVIE.sk