Moj priatel je chorobny urazlivec. Ja uz dalej nevladzem. Urazi sa na vsetko. Za kazdym mojim gestom, slovom, cinom hlada nieco zle, na co by sa mohol urazit. Cokolvek poviem, prekruti a milionkrat nafukne. Najskor som si myslela, ze asi som teda ja ta zla, ze mu nieco robim, zle hovorim... ale ja sa nemozem predsa donekonecna ospravedlnovat za nic a prosit pomaly o odpustenie. Preco by som to mala robit? Ved som nic predsa neurobila. Takto sa neda zit...
Chorobna urazlivost
lakota
mrcina
urazlivy chlap je mor, prec s nim
LMarika
Absolutne si nesadnete, nema zmysel s takym clovekom stracat cas. Rozid sa s nim co najskor, idealne teraz v lete. Teraz, ked sa chodi do krcmiciek na terasy, na kupko, na dovolenky, a podobne... a ludia nesedia doma ako v zime schovavajuc sa pred zlym pocasim, uricte mate vacsiu sancu najst si niekoho ineho. Aj ty, aj on. Takyto partner je absolutne nevhodny na vychovu deti, lebo by odpozorovali a po nom preberali to jeho psychicky chore spravanie! Chorobny urazlivec - nic moc, ja ked som chodila na gympel, tak chorobnych urazlivcov sme mali takmer plnu triedu, ale neboli to chalani, boli to baby, no na druhej strane nevahali urazit cloveka ineho. S takymi sa fakt neda. Idealne by bolo vytvorit nejake mesto urazlivych a tam ich vsetkych vystahovat, nech mame my, normalni, od nich svaty pokoj. Nastastie teraz uz takych ludi pri sebe chvalabohu nemam.
MultiLevel
Juuuj, viem o com hovoris...Mala som dvoch takych urazlivych kolegov a bolo to neznesitelne. Vzdy ked som sla domov z prace, vravela som si, aka som stastna, ze taky nie je moj chlap. Nezavidim ti veru...
Pokial nepomoze rozhovor a prosba o napravu, zmenu, tak az potom by som to videla na rozchod, lebo toto je fakt o drzku s takym clovekom existovat. Avsak, ak by na sebe zapracoval, posnazil sa, skusil so sebou cosi urobit, mohli by ste mat fakt pekny vztah (pokial nie su ine problemy).
Vysvetli mu, ze aj ked ho mas rada, zivot s nim nie je lahky, ale ze pokial chce ostat aj nadalej s tebou, budes trpezliva a pockas ci na sebe zacne pracovat....pokial ani toto nepomoze, hold...
[zruseny37]
Keď sa nedá, tak tak neži. Určite neopakuj po ňom to isté na oplátku, bola by si rovnaká ako on. Porozprávaj sa s ním a ak sa ani potom s ním nebude dať ďalej, tak si dajte poslednú večeru.
Nina.
A snažila si sa s ním o tom porozprávať prečo to robí?
A keď sa uráža za blbosti, tak ty sa uraz tiež, ak sa urazí - nedoliezaj, buď proste urazená ty, za to ako sa správa, že je ako decko. Potom mu možno dopne že robí chybu. Ale aj tak by som najprv volila cestu rozhovoru. A ak to nejde po dobrom ...
