Ahojte, mám 19 rokov a konečne by som chcela zmeniť svoje myslenie. Mám problém s mamou. Až teraz zisťujem že som si v podstate mamu postavila na piedestál a všetko čo povie je sväté a keď urobím niečo podľa nej zle tak je to automaticky zle, vôbec si nepripúštam že môžem mať aj iný názor. Som schopná vešať záclony aj hodinu len aby to bolo podľa nej zle a trpnem čo povie ked sa na nich pozrie. Dokážem hodiny nakupovať jednu vec len preto či sa jej to bude páčiť. A nikdy sa jej aj tak nič nepáči. Viem že je to úplná hlúposť ale neviem si pomôcť. Nikdy sme si neboli veľmi blízke. Vždy ma len kritizovala ale to nie len mna to všetko aj bratov dokáže nemať rada moderátorku v telke len preto že bola na dovolenke niekde na Kube. Najhoršie je že jej sa nikdy nezavďačím. Dala som si prihlášky na dve vysoké školy a hned mi povedala že načo som si tam dávala že ma nezoberú lebo ani jej kolegyni dcéru nezobrali, tak som sa zaťala a išla na prijímačky zobrali ma na obe školy ale vôbec nemám z toho neaký dobrý pocit. Viem že aj sa mi nepodarí neaká skúška hned bude ohen na streche. Píšem to preto lebo si myslím že som si vďaka tomu vypestovala slušnú sociálnu fobiu. Bojím sa cudzích ľudí čo si o mne budú myslieť. Bojím sa úloh že ich nebudem schopná splniť. Ja viem že je to všetko v mojej hlave len neviem ako to zmeniť. Moja mama len pracuje v zamestaní ktoré nemá rada a nadriadená ju stále buzeruje tak si to chce potom asi vybiť na nás. V podstate som ja ta zlá lebo sa jej snažím vyhýbať a tým pádom jej ani nepomáham. Vysávam a upratujem zásadne ked nie je doma. Ďakujem :)
Zmena myslenia
Ahoj Niki 96
Vyborne co robis, len tak dalej ! Zijes podla dobrych a radostnych hodnot.
To ze tvoja mama je zla je jej volba samozrejme :).
Odid od nej, takto ako opisuje spravanie svoje mami sa spravaju ku mne moji nepriatelia. Jej spravanie s oslovenim "mama" nema nic spolocne.
Nesnaz sa ospravedlnit jej spravanie (patri jej, ty s nim nemas nic spolocne, nenamyslaj si ze ano) - zlo je zlo a hotovo .. iba zlo sa ospravedlnuje lebo robi zle, to je klasika. (este som nevidel nikoho zeby sa ospravedlnoval za to ze niekomu pomohol ;)
Urcite odid z domu. Vytvor si priestor pre svoje radostne zitie .. z neho potom mozes prist k mamke na navtevu jej troska pomoct. (v skutocnoti jej nemas ako pomoct, lebo je to jej volba byt zla, ty jej ju nedokazes vziat :) ... ale tvoja vola je pomahat rodicom :)
Drzim ti palce Niki 96 ide ti to dobre, takze len tak dalej ! :)
Predovšetkým si pamätaj, že všetko čo v živote robíš, robíš len a len pre seba. Nech sa ti ktokoľvek stará do života sebeviac, skôr či neskôr sa jeho záujmy zmenia.. Tiež mám takého otca, sú to proste ľudia, ktorí nevidia nikoho iného, než seba v dokonalom svetle.. Je zbytočné čakať a dávať im ďalšie šance, že sa zmenia. Nezmenia, jednoducho sú na to "príliš starí". Keď teraz odídeš preč, skús najprv tráviť viac času sama so sebou, niekde v prírode, čítať nejaké motivačné knihy a podobne. Potrebuješ najprv povzbudiť svoje sebavedomie až potom sa môžeš viac socializovať. Musíš byť uvoľnená a spokojná sama so sebou, aby si sa cítila príjemne v spoločnosti iných a zasa oni v tej tvojej. Určite sa ti to podarí, no nečakaj zázraky zo dňa na deň.
Ďakujem každému za príspevok ...o 4 dni idem na dva mesiace do Anglicka a potom na výšku tak dúfam že sa niečo zmení lebo to už nevydržím...ja sa jej snažím väčšinou vyhýbať, pracem vždy doobedu ked nie je doma potom som vo svojej izbe skoro celý čas. Samozrejme príde do izby najprv do bratovej jemu vynadá a potom príde ku mne a mne tak isto. Brat to ignoruje sa zasmeje a ide dalej ja sa ju po novom snažím ignorovať alebo rozprávam potichu a veľmi málo aby rýchlo odišla. Dnes samozrejme to iste a sa mi začala vysmievať čo tak rozprávam tak som povedala nech odíde z izby a začala vrieskať na mna že sa mám uvedomiť kto som. Ako viem že je to mama a mám mať rešpekt ale tak aj ja si neaký zaslúžim. Dobre možno nie som vysnívaná dcéra ale nefajčím, neflákam sa, učím sa dobre, pijem iba príležitostne som až prehnane šetrná takže ju vôbec nepýtam peniaze. Najhoršie je že som od nej závislá ona varí, perie. Preto chcem ísť aj do zahraničia si zarobiť aby som si z toho mohla platiť školu. Aby som jej mohla povedať že od nej nič nepotrebujem.
Takychto rodicov ma velmi vela ludi, toto je na Slovensku bezna realita. Inde vo svete, vo vyspelejsich krajinach vsak ani tak nie. Ak ma niekto takychto rodicov, tak ci uz v detstve, v puberte, alebo v dospelosti najviac zo vsetkeho tuzi po pochvale a uznani od vlastnej matky, ktoreho sa mu vsak nikdy nedostane, nech uz by urobil cokolvek. "nakupujem aj hodinu, len aby sa jej to pacilo" - prosim ta, vykasli sa na to a nabuduce hod do kosika prvu vec, ktoru uvidis a nech ti je jedno, od akeho vyrobcu si kupila cukor, muku, mlieko... Zaclony zaves co najrychlejsie, aby boli ako-tak pekne, ale nie aby si ratala na milimetre, ktoru zabku kam zacvaknes a stravila navliekanim zaclon tri hodiny. Ved ona ta aj tak za vsetko len vyhresi a nikdy za nic nepochvali. Lebo to ma proste v povahe a ja by som dokonca takyto typ spravania sa zo strany rodicov oznacila ako psychicku vadu, ktora by sa mala liecit. Tolko moj nazor. A nestalo sa ti nahodou, ze k vam prisli sesternice, nieco u vas urobili (ovela horsie a skaredsie ako ty) a ona ich vychvalila az do neba a teba ponizila, ze hento a to nevies robit? Nestalo sa ti, ze ked k vam prisiel niekto na navstevu, tak na teba len kydala, ohovarala ta kade-tade po meste, aka si ty nemozna a neschopna... a vychvalovala inych, tvojmu veku primeranych, ktori su ale v skutocnosti ovela nemoznejsi a neschopnejsi ako si ty sama? Na cudzich pekne a na vlastnu jak na poslednu spinu? Takyto rodic zapricini, ze jeho dietatu klesne sebavedomie na bod mrazu, co je velka, velka skoda. Lebo veru tieto deti casto byvaju sikovne, inteligentne, mimoriadne nadane, ale kedze maju nizke sebavedomie, tazko sa v zivote presadzuju. Nesebavedomy clovek sa totiz zdanlivo javi ako hlupy, neschopny, debilny a retardovany. Aj na vysokej skole skuskami, najma tymi ustnymi lahsie prechadzaju sebavedomi, ktori nic nevedia, ako nesebavedomi, ktori vsetko vedia. Nesebavedomeho cloveka casto okolie povazuje za klamara, lebo sa nedokaze ludom pozerat priamo do oci, ale uhyba pohladom, zatial, co vysokosebavedomemu chornickemu klamarovi a intriganovi, ktory pravdu ani len nevydychne, hned kazdy vsetko uveri. Vyska IQ. pravdovravnost a miera empatie nemaju s vyskou sebavedomia nic spolocne, toto ale malokto vie a v reale aj tak vsetci ludia, alebo takmer vsetci za tych sikovnych, mudrych, empatickych a pravdovravnych povazuju iba vysokosebavedomych. Vyssia je pravdepodobnost, ze bude vo firme povyseny na sefa vysokosebavedomy hlupak ako genius s nizkym sebavedomim.Takyto typ rodica ako je tvoja mama, ma tendenciu svoje vlastne deti podcenovat. No ak ta podcenuje vzdy a vo vsetkom mama, budu ta takto podcenovat aj ini ludia, lebo si na tebe vsimnu, ze mas nizke sebavedomie, cize sa im budes zdanlivo javit ako retardovana, a jednak ked budu pocut od tvojej mamy, ako na teba kyda, tak o tebe len pomyslia, ze co uz len toto musi byt za hlupanu a retardovanu debilnu sprostanu, ked uz dokonca aj vlastna matka takto na nu kyda... lebo normalny rodic si svoje dieta pred ludmi chrani a zastava a vychvaluje ho, kde len moze, ci uz na to dovod ma, alebo nie. Co ti poradit? Zmizni na intrak (dufam, ze nemas skolu vo svojom meste), tam ti bude lepsie, uzijes si kopu strandy a zabavy a ak budes venovat uceniu tolko casu, kolko aj ostatni, tak skuskami prejdes, o to sa bat nemusis. Len nezostan byvat u nej. Po skole si povedzme najdi nejakeho priatela, ku ktoremu sa nastahujes, alebo este v case studia prerus studium na jeden rok a zmizni niekam do Anglicka opatrovat deti. Obklop sa ludmi, ktoi ta budu chvalit a obdivovat, ale tak ozajstne uprimne chvalit a obdivovat a nie zase tak, ze ti budu hucat do hlavy:"Niki, ty si taka uzasna, inteligentna, mudra, pozicias mi peniaze, pomozes mi s ulohou, napises mi semestralnu pracu, pozicias mi notebook?" :D:D:D Chapes, co tym myslim? Aby to zase nie falosni ludia boli, ktori ta chvalia iba preto, lebo prave teraz od teba nieco chcu a potrebuju. Obklop sa ludmi, ktori ti dopraju pochvalu a uznanie. Zapis sa napriklad na nejaky jazykovy kurz a uzivaj si pochvalu, ktoru dostavas od ucitelky. Alebo na nejaky hudobny nastroj a uzivaj si pochvalu, ktoru tam od ucitela dostavas. Snas sa byt vynikajucou studentkou, mat lepsie znamky ako ostatni a uzivaj si pochvalu, ktoru od profakov dostavas napriklad na nejakych tych cviceniach. S mamou trav len minimum casu a snaz sa po skonceni VS vypadnut z domu niekam prec, hoci do podnajmu s kamaratkami, alebo na nejaku ubytovnu. Lebo tvoja mama si ta nevazi. A ja mam na medziludske vztahy taky nazor, ze kto si ma (teba, kohokolvek...) nevazi, ten si ma (teba, kohokolvek...) nezasluzi. A je jedno, ci je to otec, mama, frajer, brat, sestra sef na pracovisku... Nejednu falosnu kamaratku som uz zo svojho zivota vymazala a nejedno zamestnanie kvoli sefovi, ktory si nevedel vazit ludi, zanechala... A zijem stastne. Ak sa obklopis ludmi, ktori si ta budu vazit a obdaria ta uprimnym obdivom, pochvalou a uznanim a zmiznes zo zivota cloveka, ktory si ta nevazi, nerespektuje tvoje nazory, bezdovodne ta za vsetko kritizuje a jedineho slovka pochvaly a uznania ti za cely zivot dat nevedel, tak tvoje sebavedomie stupne a ty budes stastnejsia. A idealne by bolo, keby si zmizla do zahranicia, slusne si tam na seba zarabala a podpisala vyhlasenie, ze sa vzdavas dedicstva v prospech toho surodenca, ktory ti mamu doopatruje. A keby ti do telefonu kricala a nadavala, preco k nej nechodis, tak len odvrkni, ze vsak ty si sa vzdala dedicstva a tym padom s nou uz nic nemas. Lebo taka matka si ine ani nezasluzi, len toto. A nielen tvoja, ale kazda jedna, ktora sa k svojmu dietatu takto chova.
A ešte jedna skvelá motivačná stránka, ku ktorej som sa znova po dlhom čase preklikal jandubnicka.blogspot.sk :-)
Ahoj,ešte by som chcel dodať, že uvedenú knihu nájdeš pod názvom Racionálně emoční behaviorální terapie, lebo je v českom jazyku a ešte jednu vec som našiel Socialni fobie a její léčba - Ján Praško a kol.: www.lundbeck.com
Niki96 neviem odkiaľ si. Chodíš do školy, takže si asi súkromného psychológa nemôžeš dovoliť. Ale ak by sa dalo, odporúčala by som ti aspoň jedno sedenie u Ľuby Albertovej v Bratislave. Keď chceš zmeniť myslenie, presne ona je ten typ psychológa, ktorý ti v tom môže veľmi pomôcť a poradiť. Mňa takto naštartovala už dávnejšie a odvtedy z toho profitujem.Úplne som sa zmenila, hlavne vzťah k sebe a mám oveľa viac odhodlania niečo dokázať a aj to robím. Nemám už takú závislosť od okolia. Aj predtým ešte na strednej som absolvovala nejakých psychológov, ale to bol celkom iný prístup a vlastne som sa tam len čiastočne vyrozprávala. Tie ich rady mi prišli také všeobecné a ani ma nejako nemotivovali. Ale ak bývaš ďaleko tak možno nájdeš aj v mieste bydliska niekoho podobného kto ti v tom pomôže. Vieš, my to tu môžeme myslieť dobre, ale každý z nás vychádza len z našej vlastnej skúsenosti a naše rady vôbec nemusia byť pre teba tie najlepšie. Skús sa obrátiť na odborníka.
No, je zvlastne preco sa tak niektore matky spravaju. Myslia si, ze tym spravia svoje deti lespie a vysledok je uplne iny, stratia ich. Su to matky, ktore sa nenaucia brat od urciteho veku svoje deti ako dospele, rozmyslajuce a sebestacne osoby, ktore mozno robia veci inak ako ich matky, ale ich robia a dolezite je, ze veci urobia. Neviem preco je pre niektore mamy tak tazke akceptovat svoje deti take ake su, preco si tieto matky myslia, ze vedia najlepsie co a ako treba robit. Ja som to zazila so svojou mamou a jedine co mi pomohlo, je drzat si od nej odstup a nepripustit si jej kritiku. Proste si vzdy poviem, ze nikto z nas nevie, ze co je spravne, co je normalne a ako sa veci najlepsie robia. Je to relativne. Nie je dolezite ako clovek zaclony vesia, dolezite je ze ich zavesi a je jedno ci to robi sprava ci zlava. Ako tvoja mama vie, ze vsetko robi najlepsie, kto to povedal? To je len jej pocit. Toto si vzdy povedz a doda ti to silu a hlavne ta jej kritika nebude moc trapit ani zranovat. Nauc sa vobec si nepripustat jej kritiku, vzdy sa pozri na vysledok toho co si robila. Ak je dobry, teda ak ty citis ze je dobry, tak nazor tvojej mamy ta nemusi zaujimat. Musis sa obrnit a prestavit veci vo svojej hlave
Cliattsi
Konečne ma niekto chápe. Lebo niekto by to možno riešil rozhovorom, ktorý si ja ani neviem predstaviť. V tom že chcem vyhovieť máš úplnú pravdu. A škodím si tým hlavne sama sebe. Už niekoľko krát sa mi stalo že som zrobila zle rozhodnutie lebo som chcela niekomu vyhovieť vždy si poviem že dosť a vždy to zopakujem. Som veľmi introvertný človek a zmeny vôbec nemám rada lebo od nich očakávam vždy niečo negatívne. Teraz idem na výšku do BA bývam na východe takže nebudem domov dochádzať tak často. Na jednej strane som rada že sa osamostatním že nebude mať taký vplyv na mna ale aj sa toho veľmi obávam nová škola, nové mesto. Myslím že som si aj dobrú sociálnu fobiu vytvorila. Mám problém rozprávať sa s cudzími ľudmi. Najradšej by som ostala doma vo svojej bubline ale tam je mama ktorá ma tak veľmi ovplyvňuje. Možno aj preto že som skoro celý čas doma a nikde nechodím. Knižku si určite prečítam. Ďakujem
Ja na zmenu myslenia používam chémiu, funguje, ak máš dobrú chemikáliu:-)
