Ahojte, mám 19 rokov a konečne by som chcela zmeniť svoje myslenie. Mám problém s mamou. Až teraz zisťujem že som si v podstate mamu postavila na piedestál a všetko čo povie je sväté a keď urobím niečo podľa nej zle tak je to automaticky zle, vôbec si nepripúštam že môžem mať aj iný názor. Som schopná vešať záclony aj hodinu len aby to bolo podľa nej zle a trpnem čo povie ked sa na nich pozrie. Dokážem hodiny nakupovať jednu vec len preto či sa jej to bude páčiť. A nikdy sa jej aj tak nič nepáči. Viem že je to úplná hlúposť ale neviem si pomôcť. Nikdy sme si neboli veľmi blízke. Vždy ma len kritizovala ale to nie len mna to všetko aj bratov dokáže nemať rada moderátorku v telke len preto že bola na dovolenke niekde na Kube. Najhoršie je že jej sa nikdy nezavďačím. Dala som si prihlášky na dve vysoké školy a hned mi povedala že načo som si tam dávala že ma nezoberú lebo ani jej kolegyni dcéru nezobrali, tak som sa zaťala a išla na prijímačky zobrali ma na obe školy ale vôbec nemám z toho neaký dobrý pocit. Viem že aj sa mi nepodarí neaká skúška hned bude ohen na streche. Píšem to preto lebo si myslím že som si vďaka tomu vypestovala slušnú sociálnu fobiu. Bojím sa cudzích ľudí čo si o mne budú myslieť. Bojím sa úloh že ich nebudem schopná splniť. Ja viem že je to všetko v mojej hlave len neviem ako to zmeniť. Moja mama len pracuje v zamestaní ktoré nemá rada a nadriadená ju stále buzeruje tak si to chce potom asi vybiť na nás. V podstate som ja ta zlá lebo sa jej snažím vyhýbať a tým pádom jej ani nepomáham. Vysávam a upratujem zásadne ked nie je doma. Ďakujem :)
Zmena myslenia
Ahoj, mal som to isté, čo ty. Na to, aby som sa z toho dostal, som musel so sebou vedome pracovať. Veľmi skoro pracovať. A myslím, že by som ti vedel poradiť.
Je to o tom, že keď si bola malá, tak si svoju mamu poslúchala na slovo. Povedal by som, že bola na teba prísna. Ty si podľa mňa typ introvertnejší, zameraný na seba. Snažíš sa jej vyhovieť, lebo vieš, že keď tak nebude, tak ti bude robiť napriek, alebo budú ti proste prekážať jej reakcie, lebo ťa to bude vyčerpávať, tak to radšej urobíš. Táto mama ti bude odčerpávať tvoju energiu – aj keď ona si to neuvedomuje – je zrejme extrovert, nejde do hĺbky veci. Predpokladám, že tvoja mama sa na teba a ani na seba nevie objektívne pozrieť a vie väčšinou len kritizovať (tak ako tá moja). Raz má náladu na to, inokedy na to. Ale ty si tu neni od toho, aby si sa prispôsobovala jej nálada. Ak si ty racionálne uvedomíš, že to tak je – tvoja mama to zrejme nepochopí, preto je vasvetľovanie zbytočné, ale môžeš sa pokúsiť.
Mám pre teba návrh - musíš sa od nej ODOSOBNIŤ. Máš k nej citový vzťah ako k matke, ten treba odbúrať a odbúrať racionálne – treba pracovať so sebou. V praxi to znamená, napr. že keď ti mama povie, že niečo máš robiť, tak si urobíš po svojom - neurobíš to, lebo to nechceš robiť. Ja už by som sa kvôli svojej mame skoro totálne zničil, keby som nepočúval svoj rozum. Bol som raz u jedného pána a ten mi dal radu. Keď nevieš, čo povedať mame na to, že odmietaš určitú vec robiť, tak jej treba povedať – Som dosplá, ja viem aj sama, čo mám robiť. Alebo keď si mala vešať prádlo, tak jej povedz, že nebudem to robiť, lebo aj tak nebudeš spokojná. Ak to aj vyslovíš, musíš pracovať vnútorne na svojich pocitoch a nesmieš sa cítiť tak, že jej tými slovami ubližuješ, lebo sa to s tebou bude takto ťahať donekonečna (odosobnenie). Alebo ak ti niečo povie, že máš robiť, povedz, že nie, teraz mám robotu.
Si podľa mňa človek ktorý radšej vyhovie, aby nebolo zle, a možno to nie je len o tvojej mame. Ja s týmto vnútorne ešte aj pracujem. Tiež ti odporučím, aby pred tým, než od teba bude niekto niečo chcieť, tak sa zastav a premysli si, či to naozaj chceš urobiť ak sa budeš chystať to odmietnuť, buď už pripravená na to, že sa tomu človeku nebude páčiť. Ty budeš mať z toho blbé pocity, ale zároveň pocítiš vnútornú radosť . Dokázala som to . Ak si myslíš, že to nechceš urobiť, tak to nerob, povedz, že Nie, alebo odíď odtiaľ bez slov, alebo ignoruj požiadavku.
Ešte mám dôležitú otázku : Dá sa o tebe povedať, že reaguješ pomalšie na zmeny ? Alebo ťa niekedy ani nenapadajú slová, čo by si mala svojej mame v rýchlosi povedať, prípadne iným ľuďom, tak, že si taká akoby zaseknutá ?
Ešte ti odoručím jednu knihu A. Ellis: Racionálno emocionálna behaviorálna terpia.(príp. inú knihu od neho) Tam nájdeš odpovede. Také odpovede, že sa budeš možno na tom aj baviť.
....to, čo som ti tu opisoval, podľa mňa tvoja mama by nebola schopná dokázať, ak by bola na tvojom mieste, ale ty by si na to mala mať, preto musíš začať práve ty, za teba to nikto neurobí a mama bude viac menej stále tá istá.
Ahoj.
chod byvat na internat a vtedy sa ti podari odputat a zit podla seba
