Strateny vo svojom vlastnom zivote

Príspevok v téme: Strateny vo svojom vlastnom zivote
lahnats

Dobry den,

Neviem po akym nazvom svoj problem nazvat, kam ho zaradit. Mozno je to totalne odbocenie z cesty zivota, mozno strata iluzii, mozno depresie, vyhorenie, mozno vsetko spolu... Mam skoro 37 rokov, mam ukonceny vybornu vysku, tituly odpedu a odzadu, dve spolocensky velmi zaujimave a uzitocne prace, vo svojom obore som (aspon tak to vyzera) pravdepodoobne uspesny, uznavany, ludia sa ku mne obracaju o pomoc, vedia, ze je na mna spolah. Mam byt, som financne zabezpeceny, som vtipny, rozhladeny, viem sa bavit, som spolocensky, mam velmi vela zaujmov, respektive ma vela veci zaujia. V podstate uspesny chlap, vyborna partia dalo by sa povedat... Kde je teda problem ? Problem je v tom, ze vnutri som uplne na srot, rozbity, totalne stratney sam v sebe. Mam lahku formu Aspergerovho syndroku, ktoru vsak pred ludmi z okolia zvladam uplne v pohode a tie svoje tiky (systematickost, poriadkumimovnost) ukryvam sam pre seba, naco to inym ukazovat. A mozno to je prave ten problem, ze som vo svojom zivote vela veci dokazal, urobil ale malokedy som nasiel podporu okolia, pochopenie. Moja aktivita a chut robit (nie workoholizmus !!! len proste zaujem o pracu) narazaju na pasivitu okolia, to ma deprimuje, podkopava moje sebavedomie. Tym, ze vela robim lebo praca ma naplnta, tak moj osobny zivot je dost biedny. Prichadzam s malo zenami do styku a aj ked nemam problem nadviazat kontakt, tak coskoro to konci lebo, zial, casom ma prestanu bavit, neviem co sa mam s nimi rozpravat, nudim sa. Potrebujem rovnocenneho partnera, ktory je vnimavy, vsimavy, inteligentny, rozhladeny a to sa tazko hlada. Vacsinou to potom konci tak, ze som super chlap, velmi super, starostilivy, dobry ale budme iba kamarati. Ved to poznate... Mam 37, nemam rodinu, nemam nikoho, zijem totalne strateny vo svojom svete, nikdy som nemal vela blizkych kamaratov, skor vela znamych ale nechcem nikoho svojimi problemami otravovat, lebo ludia maju dost svojho. V praci si musim vystacit sam, nemam sa s kym porozpravat, nemam komu povedat co ma trapi, ako by som aj ja chcel kus toho normalneho chlapskeho ludskeho stastia. Rodina vobec o tom netusi, nasim vzdy stacilo, ze syn bol bezproblemovy, nosil ciste jednotky, ucil sa bez chyb, skoly presiel lavou zadnou, vsetci ho chvalili. To stacilo, nikdy neriesili, ze moje myslenie uplne predbieha ostatnych. Nikdy som sa nestazoval, ved som len robil co sa odo mna ocakavalo... Teraz na mna sa tlaci, ze rodina, deti, tak ako moji surodenci maju, som v ich ociach stary mladenec, neschopny... Je piatok, ide leto, idu prazdniny a ja dalsie leto budem mat hlavu plnu seba sameho, na dovolenke so nikdy nebol lebo nebolo s kym, otravovat ludi nechcem aby so mnou isli lebo kazdy uz niekoho ma a sam nepojdem lebo aj tak vsetko robim sam. Od sportu po pracu. Kazdy rok mi prepadaju dovolenky lebo vobec netusim co by som na dovolenke mal robit, ako sa vlastne oddychuje. Mam pocit, ze strasne vela casu zabijam prokrastinaciou a pritom dost toho urobim, len sa prichytim, ze som uplne myslienkami mimo, zamyslam sa kde robim chyby, ci ja sa nie som chyba. Rozmyslam sem-tam nad samovrazdou, co je dost smutne a trapi ma to, ze takto uvazujem. Castokrat sa citim nevyuzity, nevideny, zabudnuty po ludskej stranke, mozno nevyuzity, snad strateny... Neviem co s tym mam robit. Mozno to je len kriza stredneho veku u muza, mozno som fakt vadny ludsky kus, ktory sa nepodaril. Neviem. Je mi zo seba smutno, som niekedy nastvany, niekedy sa prinutim nad tymnerozmyslat ale samota a navrat myslienok to prebije. Okolie to nevie, nechcem ich tym zatazovat, viem to skvele zamaskovat ale unavuje ma to, zoziera ma to. Co s tym mam robit ? Ako si pomoct ?... Dakujem

dixit

vebe, dobre píšeš... a toto je jedna z vecí i u môjho priateľa - totálne nepochopený rodičmi. tvoj syn má naozaj šťastie, že má takú chápavú matku...

vebe

Mozno nie je potrebne aby prijal nalepku ze ma nejaky syndrom, podstatne pre tychto ludi je pochopit, v com su ini, preco veci vidia inak a preco sa citia ako keby nepochopeni. A na druje strane naucit sa vnimat svoje silne stranky, to co ti ostatni povedzme nemaju.
U autora prispevku by som ako prve skusila najst pochopenie u rodicov. Myslim si ze ked sa dieta (akokolvek stare) citi cely zivot nepochopene svojimi rodicmi, ma fakt problem. Alebo ak cely cas citi, ze nenaplna ocakavania svojich rodicov. Kolko ludi trpi tym, ze ma pocit ze nedokaze naplnit ocakavania svojich rodicov, co mi pride uplne scestne. Ocakavania rodicov su casto nerealne a ked ich syn ci dcera nenaplna, nedokazu vidiet co vlastne ich deti v skutocnosti dosiahli, nedokazu pochopit ze ich ciele su ine, nedokazu ich prijimat take ake su, lebo stale od nich nieco ocakavaju a to neprichadza.

dixit

ach jaj, neviem, čo ti poradiť, no trochu smutno mi zostalo, ako som to čítala... totiž u môjho priateľa máme tiež podozrenie na A. syndróm, viaceré príznaky na neho sedia, no nie je oficiálne diagnostikovaný, keďže zatiaľ veľmi nie je pripravený takúto nálepku "syndróm" prijať a veľmi sa o tom nechce ani baviť. čo mi ani neprekáža, pretože by sa tým naozaj nič nezmenilo... pre mňa by bol stále tým istým úžasným človekom. kameň úrazu je, že zmýšľa podobne ako ty, hoci je o 9 rokov mladší - tiež chytá všelijaké depky a vtedy sa vždy chce so mnou rozísť, lebo vraj nechce, aby som sa kvôli nemu trápila. hoci inak si skvele rozumieme, myslím, že ani inteligenčne za ním až tak nezaostávam, máme podobné názory na svet, rovnaký zmysel pre humor a aj chémia by bola. viem, že ma ľúbi, a ja ľúbim jeho. čiže si trúfam povedať, že on aj má to, čo si ty myslíš, že ti chýba, no napriek tomu sa často nevie z toho tešiť... a to je už niečo, s čím mu neviem pomôcť, čo si musí asi sám v hlave usporiadať. a ty takisto - pretože ak by si aj stretol ženu, ktorá by ťa milovala a ty ju, je dosť možné, že tie tvoje pochybnosti o vlastnej hodnote, ktoré vo svojom príspevku spomínaš, by nezmizli. možno by boli ešte horšie - keby si si napr. začal myslieť, že si takú úžasnú ženu nezaslúžiš a prečo sa vlastne niekým ako ty zaoberá (čo je takmer presná formulácia, ktorá raz vyšla z môjho priateľa v jednej z jeho slabých chvíľok)

no zvlášť ak už i o samovražde uvažuješ, mal by si podľa mňa zvážiť psychológa...

vebe

Inak zaujimave je a clovek sa tym stretava, ze je skor ludmi prijimane, ak niekto na pracu nadava alebo si stazuje kolko toho ma vela alebo sa netaji tym, ze sa mu pracovat moc nechce a radsej sa bavi.To sa berie, ze ved je to nromalne. Ak ma niekto svoju pracu rad, robi ju rad a s nadsenim, robi vela a chce robit, je to vnimane hned ako workoholizmus a ako nieco, co nie je v poriadku. Ked niekto chce robit a nestazuje si ze vela robi, tak ten dotycny je asi vadny. Cudne nie?

vebe

Vcelku zaujimave citanie. V podstate ti rozumiem. Mam syna, ktory je sice mladsi, ale naraza asi na podobne problemy. Rozdiel je snad v tom, ze ja ako matka mu rozumiem a je mi jasne ze rodic nikdy nesmie svoje deti navzajom porovnavat alebo jedneho davat druhemu za priklad. To su asi najhorsie veci, co rodicia svojim detom robia. Ludia ako ty, ci uz maju Aspergerov syndrom alebo len niektore crty tohto syndromu rozmyslaju inak ako vacsina ludi okolo, vidia a vnimaju veci okolo seba inak, dokazu chapat niektore suvislosti a vztahy, ktore vacsina v okoli ani nepostrehne ani nepochopi. Ja niekedy zasnem, co vsetko moj syn vnima a chape, ako dokaze vnimat veci, uplne facsinujuce. Su to ludia, ktori ak su na spravnom mieste a ich sef pochopi ich prednosti, mozu priniest nove riesenia, mozu posuvat veci vpred, mozu objavovat nove technologie. Tito ludia sa potrebuju casto rozpravat o inych veciach, ako vacsina ludi.Oni neriesia tretky, banality, ale veci uplne inej kategorie a na to potrebuju partnera do diskusie. Nie vzdy toho partnera ale vo svojom okoli najdu. To je problem. Ostatni ich mozu vnimat ako nudnych a nezaujimavych. Je to skoda, lebo ako vravim toto su ludia, ktori aj nas mozu posunut dalej, oni fakt vidia to co vascina z nas nevidi. Skoda, ze aspon tvoji rodicia nie su celkom oreintovani v tvojom probleme. Rodicia su prave ti, co by mali prijimat svoje deti take ake su a nie sa snazit ich stale aj v dospelosti vylepsovat ci menit.Neskusal si sa niekedy s mamou alebo otcom o tom porozpravat? Ved mohli by si sami potom nieco o tom nastudovat a konecne by ti vo veku 37 rokov aj rozumeli. Co sa tyka vztahov a zien, hladat hladat hladat a verit ze ju stretnes. Co sa tyka tvojho pocitu, ze si nevyuzity. Porozmyslaj nad svojimi schopnostami a skus porozmyslat, ci by si sa nedal na cestu nejakej start up firmy, ci by si nevedel priniest nejake inovativne riesnie nejakeho problemu, nieco coho su schopni len ludia ako ty.

anonym44

ahoj, ak chces mozeme sa porozpravat. mozno by mi to pomohlo, tiez vraj nadpriemerne inteligentna, 32 rocna bez rodiny, inak v praci aktivna, aj v sporte a pred tydznom som sa vratila z psychiatrie. ani neviem ako som sa tam dostala, len viem, ze som uz nevladala. mam maniodepresiu a OCD.

silvia258966

ahoj zaujimave v tvojom prispevku su kontrasty......nazivo uplny opak ko vnutorne.......vysvetlenie je jednoduche asperegov syndrom...nepachaj ziadnu samovrazdu NIE SI ZIADNY OMYL ZIADNA CHYBA??? LEN OSOBA KTORA JE TROSKU ROZHADZANA...a snaz sa relaxovat co najviac....u mna relax....kukat tv vylozene nohy otvorena flasa vinka ....napis mi na email splnenie@pobox.sk....rada si popisem pokecam

Gia25

Ja som len mala namysli to ze ludia s dusevnymi poruchami medzi kt. patrim aj ja mavaju vacsinou problem sa nejak zaradit do spolocnosti alebo najst v nej to co hladame.

Kýčera

Lahnats, ani netušíš, ako veľmi by som Ti chcela pomôcť, ale nie je to v mojich silách. Tak Ti k tej úvahe, kde si si kládol otázky a zároveň na ne aj odpovedal, napíšem aspoň nasledovné:
1. Za všetkým, čo si doteraz dosiahol a v čom zlyháva Tvoj osobný život, je Aspergerov syndróm.
2. Zapíš si za uši, že T Y nie si žiaden vadný ľudský kus, kt. sa nepodaril, a vonkoncom žiadna chyba! Si presne taký, aký máš byť, len nechápeš, prečo si taký. Odpoveď sa však dá nájsť.
3. Je to Tvoj život a Ty si ho žiješ a budeš žiť, neriaď sa pravidlami iných, nedovoľ, aby na Teba ktokoľvek tlačil. Máš čas, netikajú Ti biologické hodiny, deti môžeš mať aj neskôr, len nezabudni, že sa aj ony môžu narodiť s týmto handicapom.
4. MUSÍŠ začať oddychovať aj Ty, relaxovať, vypnúť, naučiť sa "ako sa to robí"! Už sa začali prejavovať u Teba prvé príznaky "vyhorenia"! A mal by si s tým začať o k a m ž i t e ! Pomôcť Ti môže dovolenka s rodinou, komunita podobných ľudí,...
5. Nedovoľ svojim pocitom, aby Ťa prevalcovali a tak, ako si ich dostal zo svojho srdca von tu, vo virtuálnom svete, sprav aj v tom realnom. Chýba Ti láska - Slobodná. Rovnocenného partnera NÁJDEŠ, aj tu pobehujú také dievčatá. Môžeš si vyhľadať tému "Nočné mory", aj tam sa dajú získať nejaké odpovede...
Tak Ti prajem, aby si sa našiel, prestal sa strácať, naučil sa, čo sa naučiť máš, objavil, čo je pred Tebou skryté a bol šťastný.