Strateny vo svojom vlastnom zivote

Príspevok v téme: Strateny vo svojom vlastnom zivote
lahnats

Dobry den,

Neviem po akym nazvom svoj problem nazvat, kam ho zaradit. Mozno je to totalne odbocenie z cesty zivota, mozno strata iluzii, mozno depresie, vyhorenie, mozno vsetko spolu... Mam skoro 37 rokov, mam ukonceny vybornu vysku, tituly odpedu a odzadu, dve spolocensky velmi zaujimave a uzitocne prace, vo svojom obore som (aspon tak to vyzera) pravdepodoobne uspesny, uznavany, ludia sa ku mne obracaju o pomoc, vedia, ze je na mna spolah. Mam byt, som financne zabezpeceny, som vtipny, rozhladeny, viem sa bavit, som spolocensky, mam velmi vela zaujmov, respektive ma vela veci zaujia. V podstate uspesny chlap, vyborna partia dalo by sa povedat... Kde je teda problem ? Problem je v tom, ze vnutri som uplne na srot, rozbity, totalne stratney sam v sebe. Mam lahku formu Aspergerovho syndroku, ktoru vsak pred ludmi z okolia zvladam uplne v pohode a tie svoje tiky (systematickost, poriadkumimovnost) ukryvam sam pre seba, naco to inym ukazovat. A mozno to je prave ten problem, ze som vo svojom zivote vela veci dokazal, urobil ale malokedy som nasiel podporu okolia, pochopenie. Moja aktivita a chut robit (nie workoholizmus !!! len proste zaujem o pracu) narazaju na pasivitu okolia, to ma deprimuje, podkopava moje sebavedomie. Tym, ze vela robim lebo praca ma naplnta, tak moj osobny zivot je dost biedny. Prichadzam s malo zenami do styku a aj ked nemam problem nadviazat kontakt, tak coskoro to konci lebo, zial, casom ma prestanu bavit, neviem co sa mam s nimi rozpravat, nudim sa. Potrebujem rovnocenneho partnera, ktory je vnimavy, vsimavy, inteligentny, rozhladeny a to sa tazko hlada. Vacsinou to potom konci tak, ze som super chlap, velmi super, starostilivy, dobry ale budme iba kamarati. Ved to poznate... Mam 37, nemam rodinu, nemam nikoho, zijem totalne strateny vo svojom svete, nikdy som nemal vela blizkych kamaratov, skor vela znamych ale nechcem nikoho svojimi problemami otravovat, lebo ludia maju dost svojho. V praci si musim vystacit sam, nemam sa s kym porozpravat, nemam komu povedat co ma trapi, ako by som aj ja chcel kus toho normalneho chlapskeho ludskeho stastia. Rodina vobec o tom netusi, nasim vzdy stacilo, ze syn bol bezproblemovy, nosil ciste jednotky, ucil sa bez chyb, skoly presiel lavou zadnou, vsetci ho chvalili. To stacilo, nikdy neriesili, ze moje myslenie uplne predbieha ostatnych. Nikdy som sa nestazoval, ved som len robil co sa odo mna ocakavalo... Teraz na mna sa tlaci, ze rodina, deti, tak ako moji surodenci maju, som v ich ociach stary mladenec, neschopny... Je piatok, ide leto, idu prazdniny a ja dalsie leto budem mat hlavu plnu seba sameho, na dovolenke so nikdy nebol lebo nebolo s kym, otravovat ludi nechcem aby so mnou isli lebo kazdy uz niekoho ma a sam nepojdem lebo aj tak vsetko robim sam. Od sportu po pracu. Kazdy rok mi prepadaju dovolenky lebo vobec netusim co by som na dovolenke mal robit, ako sa vlastne oddychuje. Mam pocit, ze strasne vela casu zabijam prokrastinaciou a pritom dost toho urobim, len sa prichytim, ze som uplne myslienkami mimo, zamyslam sa kde robim chyby, ci ja sa nie som chyba. Rozmyslam sem-tam nad samovrazdou, co je dost smutne a trapi ma to, ze takto uvazujem. Castokrat sa citim nevyuzity, nevideny, zabudnuty po ludskej stranke, mozno nevyuzity, snad strateny... Neviem co s tym mam robit. Mozno to je len kriza stredneho veku u muza, mozno som fakt vadny ludsky kus, ktory sa nepodaril. Neviem. Je mi zo seba smutno, som niekedy nastvany, niekedy sa prinutim nad tymnerozmyslat ale samota a navrat myslienok to prebije. Okolie to nevie, nechcem ich tym zatazovat, viem to skvele zamaskovat ale unavuje ma to, zoziera ma to. Co s tym mam robit ? Ako si pomoct ?... Dakujem

maulin

Vysoko inteligentní ľudia alebo ľudia s vyššou úrovňou vzdelania majú často sklony k depresiám a introvertnému správaniu. Naučili sa komunikovať s inými ľuďmi, ale prejavujú sa iba tak, aby ich iní pochopili, nie aby vyjadrili všetko, čo cítia a čo si myslia. Je to normálne.
Hovorím aj o sebe, poznám to. Ľudia ma berú za sebavedomú, krásnu ženu, ale inak mám depky a vyjadrujem sa iba tak, aby ma chápali ľudia. Myslím o tri kroky dopredu a už sa mi stalo, že najprv ma absolútne nechápali...až neskôr im to došlo :D
Najviac pomáha nájsť v sebe dieťa. Ale fakt malé vyjašené dieťa,ktoré si robí prču zo všetkého. Keď nevieš ako nato, tak sa pohraj s deťmi svojich známych...Odkedy viem povedať humorné hlášky do éteru, tak odvtedy ma kamaráti volajú často von, zabaviť sa, na rôzne akcie...Uvoľňujem ich stres a tým som uvoľnená aj ja a zabávam sa.
A vyskúšaj sa pred ľuďmi pochváliť a potľapkať sa po pleci a vyhlásiť:,,Keď ma nikto nepochváli, tak sa musím pochváliť sama" Bola som v šoku, ale začali ma chváliť neskôr aj sami :P
Skús žiť, nie prežívať vo vlastnom živote. A depky má každý, je to normálne.

SA-BA

Nezúfaj. Ja som tiež až v 39 stretol tú pravú ( doteraz je to srdcová záležitosť), a moja vášeň k mojej žene doteraz nevyhasla. Dovtedy som sa cítil medzi ľuďmi ako z iného sveta, mal som takisto vela známych , ale nikoho blízkeho.
Ešte jednu poznámku dodám: každý človek bez výnimky má v sebe priestor pre Boha, ak si ho ním nevyplní, tak v skutočnosti nikdy nemôže cítiť plnosť radosťi zo života, jednoducho to bude cítiť ako prázdnotu. nespokojnosť. Hovorím z vlastnej skpúsenosti.

jajaa

Prvé čo som si všimla keď som si prečítala tvoj príspevok bol kontrast medzi tým ako pôsobíš navonok a aký je tvoj vnútorný život. Ja si myslím, že sa necítiš OK hlavne preto, že nežiješ autenticky. Ale aká ťažká cesta vedie z toho von viem sama, takže žiadnu radu ti nedám, je to v podstate aj môj problém, ktorý sa mi nedarí riešiť k mojej spokojnosti...

lahnats

gia - no, introvert.... ja sa povazujem za spolocenskeho introverta))) a lieky neberiem, ja sa popravde vyhybam akymkolvek liekom kedze pravidelne darujem krv a plazmu a vela sportujem a nechcem skoncit tym, ze budem brat lieky na lieky. robim trosku do tejto oblasit, vidim co lieky s ludmi robia.

izis - dik za uznanie. umeniu sa vyjadrit jasne a cisto ta nauci ta prace kedze jej sucastou je vela pisania, formulovania myslienok a tiez vela citania. ci viem ocenit svoje volno to neviem, sam neviem co s volnom robit ked ho mam, som uplne dezorientovany vtedy.

fleur - s tymi vztahmi je to problem kedze uz som kadecim presiel a vzdy to skoncilo neuspechom, nehovoriac o mojom sexualnom zivote, ktory posledne roky konvertguje k nule. nevychadza mi to, akokolvek sa snazim, akoby ten moj intelekt (pri vsetketj skromnosti) boli prave tym problemom, ktory brani tomu aby som sa spontanne zalubil, to skor tak postupne dozrieva.

Izis

Ucaroval si mi:)sposobom vyjadrovia a umenim vyjadrit vec, podstatu. pekne a cisto (ja viem,totalne mimo pointu, kedze teraz ide obsah a nie formu)
Podla mojho nazoru je to spolocnost, ktora akceptuje len priemer, stado, nieco/niekoho kto nevytrca. Akonahle si pod, alebo nad touto hranicou, ci uz inteligencne, finanance a celkovo svojimi nazormi a pohladmi na svet, stavas sa nepochopeny. Povinnostou kazdeho z nas, je zit zivot tak ako chceme, robit to co chceme a co nas robi stastnymi..nie rodicov, kamaratov, kolegov ale nas. Pri narodeni sme dostali obmedzeny cas, ktory by sme mali vyuzit do poslednej bodky.
To, ze si si este nenasiel zivotnu partnerku z teba vobec nerobi menejcenneho cloveka. Opat je to len dogma a poziadavka okolia. Vsetko pride v spravny cas!Tiez zvyknem riesit postatu mojej existencie,zmysel tohto vsetkeho, hlavne s ohladom na cas, pribudajuce roky atd, ale to je iny pribeh.
Mal by si sa skor sustredit na uspokojovanie svojich potrieb, oddych, relax.. uzivat si zivot. Nevadi, ze nevies ako na to, naucis sa. Takze hned dnes si bookni holiday, vyber si miesto, kde si vzdy chcel ist,aj ked pojdes sam, co je na tom...A ked uz tam budes, v ramci dusevnej hygieny,odporucam precitat: Sila pritomneho okamihu od Eckharta Tolle.
Good Luck:)

Fleur-de-lis

To je skvelé, že ťa práca napĺňa, ale to nie je jediný faktor naplneného života. Mám pocit, že to u teba nie je v rovnováhe. Z toho čo píšeš, asi to sám vieš, že ten prístup rodičov v tebe zanechal stopu, rob svoje, nezavadzaj, poraď si sám, buď úspešný a budeme s tebou spokojní, prijmeme ťa. A teraz si premietaš aj ostatných ľudí cez tieto okuliare. Nepotrebuj ich, neobťažuj ich, nemajú o to záujem. Možno to je v tebe len podvedome, možno vedome.
K práci si asi tak podvedome ušiel. Jednak si precenil je význam v tvojom živote.
Si spoločenský ale bojíš sa blízkych vzťahov. Neveríš, že sú ľudia, ktorí by len tak, lebo ťa majú radi, by tu chceli byť pre teba a prijali by ťa v pravde takého aký si naozaj, nie len tú časť teba čo ukazuješ teraz pred nimi.
Ale ono je to vždy risk, treba odvahu, treba byť prirpavený aj na odmietnutie. Niekedy nás možno 10 ľudí odmietne, ale ten jedenásty sa stane našim blízkym priateľom a tých 10 odmietnutí za to potom stálo...
Človek je stvorený pre vzťahy. Nie len dávať, ale aj prijímať. Dovoliť aj ostatným nás mať rád, nebáť sa toho. Je to menej istá zóna, pre to pre mnohých a asi hlavne chlapov menej príjemná, ale potrebná k vyrovnanému životu.

No a tie požiadavky na ženu, no možno skús objavovať aj krásu ženy v inom než rozhľadenosti... Rovnocennosť partnera môže byť aj v inom... Len treba otvoriť oči a snažiť sa osobu úprimne spoznávať, bez predsudkov (predsudky majú množstvo foriem...).

No neviem či som nejak pomohla. Ale keď čítaš svoj príspevok, sám si si vlastne napísal odpoveď - chýbajú ti blízki ľudia.

Slobodna

Kazdy clovek potrebuje ocenenie. Vnutorne mas, uvedomujes si vlastne kvality, no chyba ti to vonkajsie. Toho sa skutocne tazko dockas, obzvlast na SVK. Clovek sa cely zivot o nieco snazi, bojuje, studuje, pracuje, plni ocakavania okolia. Nakoniec vsak zisti, ze to vsetko bolo zbytocne. Len laska dokaze zaplnit tvoju prazdnotu. Ver mi.