Čo je to láska?

ja by som skratka zjednodusene definoval lasku ako nastroj na prezitie. ma rozne podoby a pomenovania - laska rodicovska, laska k partnerovi, laska v rodine (taka ta sirsia rodina, krv nie je voda), kamaratstvo to je dalsia podoba, vzajomnost alebo puto v komunite - ale vsetko to vychadza z jedneho zdroja. inak sa to prejavuje pri kamaratovi, inak pri priatelke, inak pri rodicoch, inak pri dietati, ale v principe je to jedno. a je to prospesne preto sa to uchovalo. my ludia tomu samozrejme davame rozne privlastky, basnime o tom, ale to nic nemeni na fakte ze sa jedna o povedzme prospesny nastroj ktorym nas vybavila matka priroda. ja to vnimam z hladiska biologickeho, evolucneho a viem ze mozme, pretoze dnes sa uz vie kde v mozgu sidli napriklad empatia, aku ulohu hra hormon oxitocin a tak podobne. a vie sa aj co to sposobuje ked je to narusene (vid psychopatia napriklad). inymi slovami ma to svoj biologicky zaklad, nie je to nic nadpridodzene, tajomne. lenze prave o to viac by sme tomu mali pripisovat dolezitost.

nick dalsi a nick ihla v oku - ten priklad som citoval, nie je z mojej hlavy, ale Richarda Dawkinsa. suvisi s evolucne stabilnou strategiou, respektive teoriou hier. ide totiz o to ze prirodny vyber pozna ako kriterium uspechu a to ked je organizmus schopny predat svoju geneticku informaciu na potomstvo. kto to dokaze najlepsie vyhrava a toto vitaztvo sa oznacuje evolucne stabilna strategia. tou sa ukazuje byt aj laska, schopnost empatie, sucitu, ochota pomahat, vzajomne puto. tym len poukazujem na to, ze to co nazyvame laska sa evolucne presadilo, uchovalo lebo je to dobre zo strategickeho hladiska pre prezitie. inymi slovami, je dobre ak ludi v komunite spaja nejake puto, sudrznost, dokaze tak lahsie prezit rozne nedohy (treba to vnimat v kontexte doby kedy to vzniklo, ked sme zili v ovela nehostinnejsich podmienkach), je dobre ked rodia citia lasku k dietatu a dieta k nim (vacsia sanca ze rodicia predaju svoje geny na potomstvo lebo sa o neho postaraju a ono zas lahsie prezije ked ich lubi), je dobre ked rodicia citia lasku k sebe navzajom (opat je vacsia sanca ze lepsie sa o dieta postaraju cize efektivnejsie predaju svoje geny dalej) atd...
ovsem mame aj ine vlastnosti, balancujeme medzi laskou a nelaskou. niekedy je prospesne byt nelaskavy, naprikald voci krutym nepriatelom ked ide o krk. a tym zaroven odpovedam
anjelikovi - zhodneme sa v tom ze treba presadzovat lasku, make love, not war, suhlasim. cim viac budeme premyslat spobom ako si byt vzajomne prospesni, o to lepsie sa nam bude zit

Filozofi by takéto veci nepopísali :D

Anjelik *, si až taká múdra, že Ťa nedokážem pochopiť :D

Nikdy nedáš seba samého bez toho, aby si z toho niečo nemal. To proste neexistuje. Život je pocitová hmota a tak z toho máš pocit... či už kvalitný alebo menej kvalitný.:o) No a na margo očakávania nejakej posmrtnej radosti alebo žiaľu..to je také milé detské a naivné...dospelé je budovať práve tú lásku v sebe..pochopením..dobrého aj zlého a konečne vyrásť z detských dupačiek a papučiek a pochopiť, že strojcom a konateľom a autorom, akokoľvek to nazveš, *lásky* si len ty sám. :o) A to platí pre všetkých, pozemšťanov, mimozemšťanov a aj pre všetky božské bytosti, anjelov nevynímajúc. ;o)

V predostatnom príspevku, v 8. riadku som chcel napísať: Láska je proste obetovanie a nie sebectvo. (Nejako sa mi to nepodarilo tam napísať :D)

Anjelik *, napísala si, že ak láska je výber utrpenia, že to znamená, že nemôžeš milovať seba samého. Takmer každý človek miluje najviac sám seba. A to preto, že príjemnosť, ktorú dáva Láska, cíti sám na sebe, ak si ju dá. Preto sebaláska nie je obetovanie, keďže nemáš čo obetovať, lebo to aj tak dáš sám sebe. Sebaláska teda nie je Láska, lebo Láska (ktorej chápem ja) je obetovanie, teda darovanie seba samého s tým, že nič z toho nebudem mať. To je obeta. A áno, je to podivné, ale nepozeraj sa na to svetskými očami, ktoré vidia len zisk, ale pozri sa na to nadprirodzenými očami, ktorým záleží viac na tom, čo dajú, a nie na tom, čo dostanú.

Anjelik *, každý žijúci človek zomrie, ale to nie je podstatné. Ide skôr o to, či človek miluje Lásku, alebo nie. Ak ju miluje, po smrti bude milovaný. Takže po smrti bude žiť. Ak ju však nenávidí, po smrti mu bude darovaná nenávisť, takzvaná smrť.
Ak druhého miluješ, môže Ťa to naplňovať radosťou, ale len tak, že vieš, že ten druhý sa vďaka Tvojej Láske cíti príjemne. Láska je proste obetovanie a nie.
Anjelik *, beriem to tak, že si veľmi múdra, keď vidím, čo píšeš, ale nadprirodzeným veciam nechápeš. Lásku vidíš len ako niečo pozemské. Nadprirodzené je pre ľudí podivné, pretože tomu nedokážu pochopiť. Aj Ty, ak nechápeš Lásku nadprirodzene, potom jej môžeš rozumieť, ale prirodzená, teda pozemská Láska je úbohá. Miloval Ťa niekedy niekto? Ak áno, tak len úboho. Existuje aj väčšia Láska, akej Ty nikdy nepochopíš. Taká Láska Ťa miluje, aj keď Ty ju nenávidíš.

Diviak2015 to co si tu dal ako za priklad s jastrabmi a holubicami nesedi na definiciu lasky ale skor k Darwinovej teorii o vyvine druhov kde vysvetluje preco niektore druhy su odsudene na zanik a uhynutie a ine preziju na svete.
K definicii lasky sedi skor to ze dvaja ludia sa zamiluju skutocne do seba pri stretnuti pod vplyvom feromonovych latok ktore ich rozhodnutie ovplyvnuju. Ak ich vzajomne feromony sedia tak su si ti dvaja velmi navzajom sympaticki co ich k sebe pritahuje. Proste sa stretnu po prvy krat alebo az druhy a pozru sa do oci a je to tam. Nieco tajomne ich k sebe taha, tuzia po sebe. Vsetko sa to deje pod prefikanym vplyvom matky prirody za ucelom plodenia potomkov a sirenia genov. Laska je teda tajna zbran matky prirody ako donutit ludi aby sa dalej mnozili a mnozili a mnozili. Ak sa dvaja zacnu mnozit uz sila lasky opadava casom lebo jej ciel(privedenie potomkov na svet) je splneny.

Aloveu, k celému tvojmu príspevku len jedno. Ľudia, človek, si nevyberá ani život, ani smrť. Je k obidvom prinútený fyzikálnymi zákonitosťami, nemá to nič dokopy so slobodnou vôľou a ani s Bohom. Nikto mu nedáva na výber..a hodnotiť, že láska je výber utrpenia je prinajmenšom podivné, lebo by to znamenalo, že minimálne jedného človeka nemiluješ a tou si ty sama. Čiže, nemáš v sebe lásku, ale máš v sebe len predstavu o tom, že sebaobetovanie ti lásku tých druhých prinesie. :o)