Ahojte, s priatelom budeme spolu uz tri roky, obidvaja sme z toho isteho mesta a studujeme na VS v zahranici a tento skolsky rok sme zacali spolu byvat.. teraz sme na prazdniny doma, ja to mam v skole tazke nemam takmer vobec cas cez rok chodit s priatelom kazdy den niekam von,do mesta proste celkovo ma skola velmi casovo zamestnava.. byvam castokrat velmi nervozna, vybuchnem od hnevu, velakrat to ako keby neviem kontrolovat vytaca ma najviac na priatelovi ze po sebe vobec neuprace veci necha na zemi..zacali sme sa castejsie hadat... teraz sme kazdy doma v nasom meste su letne prazdniny a tesila som sa kam vsade spolu pojdeme... zo strednej skoly mame spolocnych priatelov, su to v podstate jeho kamarati ale ja mam s nimi tiez velmi dobry vztah... myslim si ze maloktore priatelky maju takyto dobry vztah s priatelovymi kamaratmi, ze s nimi chodievaju von a Pod. ale problem je ze mam pocit ze priatel si ma uplne prestal vazit..ja stale rozmyslam kam sa pojdeme kupat, kam pojdeme na vylet, ze pojdeme na nejaky last minute ktory sme cez rok planovali a on vobec nic..visckrat sa mi stane ze je toho ma mna privela a rozplacem sa ale on nic ako keby ma uz vobec neberie vazne.. pred par dnami sa to uz vsetko nakopilo a vsetko sme si povedali..a on mi povedal ze nemozme spolu travit tolko vela casu a ze on so mnou neisiel na vylet preto ze ja som stale iba nervozna ale v sebe vobec nevidi chybu.. na dovolenku nema peniaze ale pritom keby velmi chce urcite sa da este na nu privyrobit..bojim sa ze toto su jasne signaly toho ze by som to mala ukoncit ale nevidim ich alebo je to iba kriza ktoru musime prekonat? Vzdy sme si velmi rozumeli uz od strednej a ja sa bojim ako to bude dalej, mame zacat zhanat nove byvanie a teraz ked je to takto tak nie som si ista..poradte
Travenie volneho casu s priatelom
Mali sme obdobie vo vzťahu, kedy tiež začal strácať chuť na mňa... Dôvody boli podobné, bola som často nervózna a niečo mi vadilo. Tá kniha mne osobne vo veľa veciach pomohla pochopiť jeho stranu. Vzala som si ju k srdcu a pracovala na sebe a mojom postoji. No nemôžem si vynachváliť výsledky...
Takže z tejto mojej skúsenosti si myslím, že nemusí byť koniec medzi vami. Ste mladí, ešte si toho asi preskáčete veľa na ceste dospievania. Vzťah dvoch nevyzretých ľudí je, no, náročný... A v určitom zmysle sme nevyzretý všetci... Je to práca na celý život, snažiť sa dospieť...
no, tvoje dôvody chápem, ale z objektívneho hľadiska, nikoho nebude baviť byť s niekým, kto ho v kuse kritizuje a je nervózny.
Jedna vec je, čo pomohla aj mne s tou nervozitou, si uvedomiť, že to nie je jeho chyba, že si nervózna. Neobviňuj jeho a jeho neporiadok z toho, že sa ty máš zle. Neporiadok neznervózňuje každého, je to proste tvoje slabé miesto, že ťa to tak rozhádže. Ďalšia vec, tým že ho v tom bdueš kritizovať ho k poriadkumilovnosti neprivedieš. Zlou náladou a kritikou u chlapa nič pozitívne nedosiahneš... Dosiahneš tým akurát ochladenie, ktoré ako vidíš, sa už stalo.
To sú veci, ktoré sa nezmenia zo dňa na deň. A je ozaj potrebné úprimne sa pozrieť na seba a na to obviňovanie iných. Niekedy trvá aj mesiace, kým človek pochopí, že naozaj chyba je v ňom samom... Vždy ja ľahšie zhodiť to na niekoho iného, na nejakú situáciu, že to a to ma naštvalo... To a to je na vine... A to a to sa musí zmeniť.
Ja som sa naučila, že musím začať od seba, zmeniť moju reakciu na "to a to" a prestať "to a to" obviňovať, a prevziať zodpovednosť za moje pocity. Fér sa to nezdá, ale je to cesta dospelosti a vyzretosti.
A mohla by ti pomôcť aj kniha Queens code od A. Armstrong. Pochopíš prečo si ho tým kritizovaním a nervozitou tak veľmi odradila, a zistíš, ako inak sa dá poprosiť o pomoc vo svojich potrebách (poriadok...).
Všetko vybavuješ ty, všetko robíš ty, všetko riadiš ty - on si proste zvykol, že do toho vzťahu dávaš všetko iba ty. Tak mu skús dať priestor aby sa prejavil aj on. Nerob scény, nehádaj sa. Nehaj to tak. Nič nerob. Nič neplánuj - myslím s ním. Ty si urob vlastný program BEZ NEHO. To by s ním malo pohnúť po čase a ak ani toto nezaberie, tak pravdepodobne už nemá záujem ten vzťah budovať a je v ňom skôr zo zotrvačnosti.
moj prvy dojem - on uz s tebou nechce byt
pozri, ak si k priateľovi permanentne hnusná a nervózna, tak sa nediv, že s tebou nechce tráviť čas. No bol by sprostý ho tráviť s nerváčkou, to vôbec neni príjemná spoločnosť. Aj on je len človek. Nenapadlo ti niekedy, že mu tie tvoje časté výbuchy aj dosť vadia? Že je z teba otrávený, znechutený, lebo mu nevieš normálne povedať - prosím ťa uprac si toto - alebo ten bordel jednoducho prehliadnuť a neriešiť? Nech si ho sprace ON, kedy chce.
Hovoríš, že on svoje chyby nevidí. A ty svoje chyby vidíš? A zmenila si už niečo? Nie. Ty si usúdila, že máš právo nervačiť, lebo on robí bordel. Omyl. Vyjadriť svoju nespokojnosť môžeš aj inak. A keď by si bola normálna, aj chlapec by sa začal viac snažiť, dokonca by vyhľadával tvoju spoločnosť, lebo by mu s tebou bolo dobre. Ale očividne mu už s tebou dobre neni. Tak buď obaja niečo zmeníte, alebo choďte od seba. Ty svojim správaním, si ho nevážiš tiež. Uvedom si to.
Mimochodom, KAŽDÝ chlap bude od nerváčky bočiť a tráviť čas radšej pri pive, s kámošmi alebo sám. Nezvykaj si takto sa správať vo vzťahu. Neni to dobré. Teda, pokiaľ nemáš v úmysle vzťah pochovať.
z toho celého vo mne rezonuje hlavne veta "mam pocit ze priatel si ma uplne prestal vazit", k tomu tie častejšie hádky, ty plačeš a ním to ani nehne - nejako tam tú lásku nevidím.. čo ti poradiť? v prvom rade sa s ním otvorene porozprávať, povedať mu čo ťa trápi, ale v kľude, nie v hneve, v slzách a hádke, viem že je ťažké vyhnúť sa emóciám pri riešení problémov, no iné ti nepomôže.. ktovie ako vníma váš vzťah on, možno tiež nie je veľmi šťastný, chce to proste vyložiť karty na stôl a potom uvidíte, či sa to dá zachrániť alebo nie..
Buďte spolu ak sa milujete, ale musíte sa pre seba viac obetovať. Ty rešpektuj viac jeho a on nech rešpektuje Teba, Tvoje záujmy a názory. Ak by ste sa rešpektovali navzájom, tak by ste sa nehádali a viac by ste si cenili jeden druhého. Tvoj priateľ by sa o Teba viac zaujímal a rád by šiel s Tebou niekam na výlet a trávili by ste spolu čas v Láske. Ináč to nejde... Láska alebo nič. Len ak trávite spolu čas s Láskou, len tak to môžu byť krásne chvíľky. Ale ak Lásku k sebe nemáte, tak čas spolu radšej netrávte. Lebo potom z toho nebudú žiadne krásne chvíľky, len nenávisť, smútok a nič.
Ak Ti na tom vzťahu záleží, tak buď k nemu milučká a nie nervózna. Potom si bude aj On Teba viac vážiť a postupne sa podľa Tvojho príkladu stane dobručkým a milučkým k Tebe, tak ako Ty k nemu...
A musíte vždy stráviť spolu čas? Prečo nemôžeš ist tvojou stranou a on so svojou? Nelepíš sa na neho?
