Ahojte... :)
už z môjho nadpisu vám asi vyplynie o aký problém sa jedná..S priateľom sme spolu už dlho,prvý rok bol najkrajší, nepoznala som jeho rodičov a ani on mojich, boli sme šťastní, aj keď sme sa občas pohádali, vždy sa to vyriešilo a hlavne sa to dalo vyriešiť. Len nastal problém vtedy, keď som spoznala jeho rodinu. Tak v skratke najprv opíšem tú moju: Radi sa zaabávame, každoročne cez letá grilujeme, popíjame, bavíme sa, keď sa niečo oslavuje, kupujeme si navzájom kadejaké somariny, veď viete asi aké myslím. Vždy sme boli za srandu... Narovinu sa o všetkom bavíme, vzťahy,priateľstvá,rodiny,sex a podobne. Proste nemá nikto problém sa na nič opýtať a boli sme tak šťastní a nikdy som neriešila, že by to malo byť \\\"čudné\\\"..Ešte chcem podotknúť, že SME veriaci, ale nevyznávame to veľmi najavo, nesedávame v kostole každý deň v prvej rade. Proste ako bežní smrteľníci na tejto planéte.
No keď som spoznala jeho rodinku, nesadli sme si.
Oni su veľmi kresťansky založení, žiadne grilovačky ani zábavy,keď si vypijú tak iba doma, vonku veľmi nechodia. Dokonca sa medzi sebou ani veľmi nerozprávajú, vedia o sebe čo cez deň všetci robia, ale to, ako sa majú, ako sa cítia, čo ich trápi... nič.. proste sa o seba nezaujímajú ako o ľudí.. Aspoň mne to tak pripadá. Dokonca aj priateľ mi raz vyhlásil, že on nič oslavovať nepotrebuje ani nikdy nebude. Ako som spoznala jeho rodinu, vnímam ho úplne inak. Aj keď mi niečo povedia, tak väčšinou si len rýpnu. Aj keď sa zapojím do debaty, tak ma akosi ignorujú a občas im ani nerozumiem, lebo rozprávajú nárečím a keďže som zďaleka, tak mi to strašne dlho trvá, kým zachytím niečo. Všimla som si aj kopu iných vecí, ktoré mi vadia. aj keď sa snažím o komunikáciu, tak sa nemáme veľmi o čom rozprávať.. ja neviem, je to čudné :(.. Len najviac ma trápi to, že kvôli tomu máme s priateľom vo vzťahu problémy. Som veľmi vnímavý a citlivý človek a možno to je ten najväčší problém. Raz mi teta povedala, že rodinu si nevyberám, ale tú druhú áno. Len ja neviem, či chcem zdieľať môj život aj s nimi... Ja toho môjho chlapa milujem najviac na svete, viem, že je to pre mňa ten pán dokonalý, dal by mi všetko na svete, ale už nevládzem. On sa stále ponáhľa odomňa domov,sme spolu iba po večeroch, dakedy ani to nie...Ani na dovolenku sme nemohli ísť kvôli tomu, že musí byť doma. Ja som z toho všetkého strašné zúfalá.. Čo mám robiť? ako si k nim mám nájsť cestu ? snažím sa, ale s niektorými členmi to ide postupne, ale s niektorými vôbec...
Ďakujem za prečítanie... :(
Zúfalá priateľka
Bud sa s tym zmieris, ale zmenis partnera. A poviem ti, ze druha rodina moze byt velmi velky problem. Hlavne ked sa do vsetkeho budu chciet starat a vsetko u vas riadit po svojom a tvoj frajer ich bude posluchat.
A ten tvoj chlap evidentne bude aj tuto rodinu pocuvat, vidis ako je na nich nalepeny. Hlavne v tychto dedinskych pomeroch su ludia strasne lipnu na rodine.
Ja som nastastie takyto problem nemal, ale moja sucastna priatelka mala takyto problem v byvalom vztahu a bola z toho na nervy. Mama a rodina jej vtedajsieho frajera sa do vsetkeho starala a ten jej frajerko nevedel svojej zaprdenej mamicke povedat NIE. A moju priatelku tiez nemuseli, takze skor ci neskor prisli kvoli tomu hadky a nakoniec rozchod. Sice pre mna dobre, lebo som ju potom stretol ja :-) Ale jeho terajsia to pri nom urcite nema lahke, vraj ma uz manzelku. Tak to ju lutujem, hehe.
LMarika byvat so svokrovcami je vseobecne hlupy napad ci uz tie vztahy su dobre alebo zle, par ma vzdy byvat sam :) to len pre doplnenie.
Ak sa navzajom lubite, rozumiete si... tak zostan pri nom a vydaj sa zanho, ale V ZIADNOM PRIPADE NECHOD NIKDY BYVAT K SVOKROVCOV!!! Preco? Lebo ak by si byvala s nimi boli by tam len hadky, konflikty a ak si naozaj taka, ako pises, ze to cele citlivo vnimas, tak aj slzy, plac, nepochopenie... S priatelom zostan len pod podmienkou, ze trvas na svojom, aby ste byvali sami, len vy dvaja sami a hotovo!!! A podla moznosti dobre daleko od jeho rodiny. Idealne niekde v zahranici. Kupit letenky do Irska, ale spiatocne uz nie :D - asi tak nejako :D
A co sa tyka toho, ze sa s nimi nemas o com moc bavit, vysvetlim ti, preco. Pretoze ako si uz pisala, oni nic nepodnikaju, nikam okrem kostola nechodia, nikdy neboli pri mori, nerobia na zahrade grilovacky... CHAPES? S clovekom, ktory si minuly tyzden griloval na zahrade s partiou, mas hned jednu spolocnu temu na rozhovor a tou je grilovacka. S clovekom, ktory sa pred dvoma tyzdnami vratil z dovolenky z Chorvatska, kde hoci len tyzden stravil pri mori, mas hned jednu spolocnu temu na rozhovor a tou je dovolenka pri mori. To znamena, ze on ti porozprava svoje zazitky z dovolenky a ty jemu zase tie svoje. No a mozno ste navstivili tie iste miesta, mozno si sa ty pred dvoma rokmi opalovala na tej istej plazi, na ktorej o n teraz, mozno si tam vtedy navstivila tie iste bary a krcmicky, ktore on teraz. Podstatne ale je, ze sa mate o com bavit, nech by to bol hoci len najaky celkom cudzi clovek, s ktorym prave teraz sedis vo vlaku a snazis sa prehodit par slov a zrazu sa debata rozvinie a nema konca... A tychto ludi poznas dlho, a predsa s nimi nemas o com debatovat. Mozno mas vodicsky preukaz a auto a mozno poznas ludi, ktori hoci su aj dospeli, tak ani vodicak, ani auto nemaju. To znamena, ze s takymito sa o vodicaku a o aute rozpravat nemozes, lebo o takych veciach sajnu nemaju a s inymi sa mozes, lebo sami maju auto a vodicak. No a clenovia rodiny tvojho priatela su jednostranne orientovani iba na kostol. Cim je clovek starsi, tym je tazsie ovplyvnitelny, tym tazsie sa on inym prisposobuje a tym tazsie sa on kvoli niekomu meni. Oni sa uz kvoli tebe nezmenia, no ak chces, mozes v ramci zachovania dobrych vztahov v rodine navrhnut, ze by ste mohli ist na nejaku put. Ved pute su predsa pre krestanov, nie? Co tak do Sastina? Najskor nejakych par hodin stravite v autobuse, kde bude strasne teplo, dusno, ale bude ta tesit aspon fakt, ze mas pri sebe ako spolusediaceho svoju najmilovanejsiu osobu - svojho priatela. POtom kdesi vystupite, prejdete par krokov peso a zrazu sa dostavide na nejake miesto, kde bude strasna kopa ludi upriamujucich svoje pohlady vpred, kde bude postaveny nejaky oltar, budu tam farari a bude tam normalna, obycajna svata omsa. Nejaka ta omsa moze trvat asi hodinu, pricom takato putnicka a slavnostna nech by trvala podla mojho odhadu hodinu a pol. Nevadi, prezijes, len musis mat pri sebe vodu, aby si nezomrela od smadu. A potom sa poberiete naspat do autobusu a tam si "odtrpite" cestu spat, s najvacsou pravdepodobnostou vystaveni z toho tepla zaspite. Ale budete mat spolocny zazitok, cize prvu ozajstnu temu na rozhovor. Vraj sa k nam chysta na navstevu papez. Vidis? TO JE ONO! Aj ked nie si fanaticka, urob to pre nich, ze tam s nimi pojdes. V ramci zachovania dobrych vztahov v rodine to pre nich urobis a oni to urcite ocenia minimalne tym, ze budu k tebe milsi a budete mat dalsiu spolocnu temu na rozhovor. Toto je sanca, ako sa k nim aspon trochu priblizit - ze s nimi obcas pojdes na nejaku put, ale aj, ze si s nimi obcas pozries nejaku svatu omsu v telke, alebo vypocujes na radiu Lumen. Ale zase nie, aby si zo seba robila totalnu fanaticku a uplne sa kvoli nim menila, to nie. Ide len o to, ze na to, aby si sa s nimi mala o com rozpravat, potrebujes nazbierat nejake spolocne zazitky s nimi. A kedze ich ine veci ako tie kostolne zalezitosti nezaujimaju, tak to s nimi z casu na cas podnikni, lady sa prelomia a hned bude o com debatovat. Alebo ak im napriklad kupis darcek - nove radio, tak im mozes ty ako bystra a vsimava osoba povedat, ze uz si na nom naladila Lumen :) To by ocenili.
Tak to si natrafila na typicku slovensku krestansku rodinku.
V kazdom pripade chlap nemusi byt zly. Ved nemusis travit cas s jeho rodinou. Vztah je o vas dvoch nie o jeho rodine. A stale mas svoju rodinu s ktorou si rozumies, takze nevidim problem.
