Dospelé dieťa alkoholika

Príspevok v téme: Dospelé dieťa alkoholika
mikikina

Dobrý deň :) Nechádzajú sa tu nejaké dospelé deti alkoholikov ? ak áno rada by som sa porozprávala o živote , či sa vám podarilo sa " uzdraviť" , poprípade či vám pomohla návšteva psychológa. Mňa neustále moje detstvo dobieha .... a hľadám spôsob ako sa s tým konečne vyrovnať ....vopred dakujem za každy názor, skúsenosť , odporúčanie :)

mikikina

Ahojte :) dakujem , že ste sa ozvali ... no presne takto to mám aj ja .. tak ako kebyže nedokážem byť šťastná , furt ma niečo niekam tlačí ,uzkosti, nízke sebavedomie, strachy ( napr. zo záväzkov, ...) a celkovo veci s tým suvisiace ... ako keby neviem ako mám žiť ... ja vlastne asi ani neviem byť šťastná , milovať možno .. :-( proste som spoluzávislá ... vyrasť na zdravu vyrovnanu bytosť sa určite za okolností aké sme mali detstvo ani nedá .... m8, DDA, adr 115 nenechali by ste tu na seba mail ? že by sme o tom pokecali ... inak liečili ste sa niekto aj psychoterapiou ? štve ma , že v iných krajinách su pre DDA komunity , pomoc len tu zas nič ... super článok ... celý o mne ... www.integra.fost.sk

adr 115

To co sme prezili sa neda zabudnut a budeme poznaceni na cely zivot ale da sa s tym zit.Presne clovek si musi najst nieco co ho bavi,a vediet si urobit radost.Ja tiez najlepsie relaxujem v lese milujem hubacku no teraz nerastu musim si este pockat:) A viete co je na tom najlepsie ze toto vsetko ze som ina som si zacala uvedomovat az okolo 30 kedy by som mala mat vlastnu rodinu.Asi aj preto ju este stale nemam hoci mam dlhorocneho partnera.Je to tazke niekedy mam pocit ze ini ziju a ja nie.Neviem blbe pocity mam niekedy,myslienky a tak a viem ze to vsetko prameni z detstva.Nikdy som nemala v rodicoch oporu na nic neboli peniazky ale na chlast bolo stale.Stale to je vo mne a aj bude.

DDA

presne mám to skoro totožné ako adr115.
ešte k tomu ako si zvyknem pomáhať. pomáham si činnosťami ktoré mi robia radosť. domnievam sa že nie je dobré sa tým stále zaoberať a človek musí aj vypnúť. presne to robím a najmä v prírode či na výlete niekam. tam si tak prevetrám mozog že až. je to balzam na dušu. najradšej mám zmenu, monotonnosť ma ubíja.
takže čo tým chcem proadiť. že treba aj vypnúť nájsť si svoju oázu

adr 115

Aj ja som dospele dieta alkoholika teda oboch rodicov.A citim sa ina je u mna ta nedovera v ludoch,tiez tazko prezivam co si kto o mne asi mysli.Som na seba prisna ked nieco nemam na 100% polovicate nechcem.Nemam trpezlivost.Ak sa mi aj nieco v zivote podari uz sa aj bojim ze to stratim ze sa proste nieco zle stane.Tazko sa mi vyjadruje a aj moje pocity.

DDA

ahoj. som rád že sa tu našla taká osoba. niekde tu už o tom téma bola ani nie tak dávno a písal som tam. na mňa sedia asi takmer všetky symptomy dospelých detí alkoholikov. vo vztahoch s druhými mi robí najväčší problém dôvera. strach byť sám sebou pretože by ma druhí odmietli ak by ma poznali tam hrá úlohu tiež, ale to kolíše. pretrváva hlavne nedôvera v ľudí. jakmile ma niekto sklame väčšinou u mňa načisto končí. uvedomujem si že je to prehnané a možno aj zbytočne. a škodím si tým lebo ostávam sám. som sám ako prst. ale výhodou je že si tieto veci uvedomujem a pracujem na nich. velmi aktívne sa analyzujem a prehodnocujem a následne korigujem svoje správanie. snažím sa tak pochopiť sám seba. pomáha mi najmä to ked sa neberiem príliš vážne. a ani druhých. snažím sa brať veci s väčším nadhladom. povedal som si že nemienim pretrápiť celý život. čo z takého života ? a koľko krát som sa natrápil kvôli nejakej druhej osobe a na čo mi to bolo ? na nič a tá osoba za to ani nestála. dávam si pozor aj na to aby som nepadal do špirály sebalútosti. to je zákerné. neviem či to niekedy bude ideálne, asi nikdy. iný budem už asi navždy. celý život mi ľudia hovoria ty si taký iný. ale nevedia to presne pomenovať, len to tak cítia. a majú pravdu, ja som sa vždy cítil iný, ešte aj medzi 'inými'. nevadí, naučil som sa pri tom o sebe a druhých veľa vecí.
ja si myslím že pochopiť sám seba je v tomto prípade tá velká výzva.

m8

cawte ja som tiez, asi sa s tym neda vyrovant, nikdy nebudeme celkom ,,kompletni,, ale da sa stym zit. rozhodovanie je vzdy na nas...nie sme zvieratka, ze by sme sa zakonite museli nejako chovat