Ahojte, potrebovala by som vysvetlenie/radu. Vačšinou to býva tak, že ja som tá, ktorá radí kamarátkam, no teraz absolutne neviem logicky myslieť, áno asi som sa platonicka zalubila :D
Takže k problému:
V piatok som bola u kamarátky na párty a prišiel tam aj jej brat s kamarátom. Jej brat ma s nim zoznámil, zistili sme, že chalan chce isť na tú istú školu na ktorej som ja a hned sme sa pustili do reči, skončilo to spoločným pitim a celý večer sa držal blizko mňa, nakoniec to skončilo veľmi nenápadným držaním za ruky, keďže kamaráti boli stále nablízku a prišiel mi trošku hanblivý. Všetci sme sa spoločne bavili, takže nejaké sukromné debaty, počas ktorých by som mohla zistiť čo a ako sme neviedli. Keď už kamaráti konečne odišli, už som bola totálne vyčerpaná, takže som poriadne ani nevnimala a chalan sa tiež nijak neprejavoval. Následne došli znovu kamaráti. Ja som odišla do druhej miestnosti pohladať mobil, keď som sa vrátila spať už tam nebol, že šiel domov. Proste odišiel bez rozlučky, ani ahoj ani nič. Na další den som musela isť domov, kamaráti tam zostali a došiel tam vraj aj tento chalan, no dlho sa vraj nezdržal, keď zistil, že tam nie som.
Takže základná otázka: Mám sa s ním pokusiť nejako skontaktovať? Viem jeho meno, nie je problem nájsť ho na FB, s niektorými ludmi z danej party je už v kontake, on moje meno vie, pozeral to na nete priamo predomnou, ešte na začiatku večera, ale zatial sa neozval, takže asi on nemá záujem či? A ak sa mu mám ozvať ani neviem ako začať debatu... :D
Ja viem znie to hrozne pubertiacky, ale teraz mám z toho moje logické myslenie niekde v prdeli ako ešte nikdy predtým...
Mám mu napisať alebo nie?
Takže prestala som analyzovať, ešte stále som trochu mimo, chce to len dobré temy na debatu, je dobre, že robim a tak mám na mysli aj iné veci, no ešte som nebola v takom stave :D Až sa za to hanbim, ako keby som bola pubertiačka :D A to mám už dávno za sebou
Takze? :-)
Wau salon to je dobrý nápad ;) Už ani takéto úplne prirodzené veci, že ako začať debatu mi nejdu a to s tým zvyčajne nemám problem... Ako musím sa priznať v živote som nikdy neriešila nejakeho chalana tak ako tohto. Boli tu aj druhí, ale to som vedela ešte logicky myslieť a bola v pohode, no teraz to musím len stále riešiť a už si pripadám ako nejaká 14-ročná baba :D
Kami,moj nazor: :-)
Rob co citis. Pocuvaj svoje srdce a neries ci si alebo nie si zalubena. Proste mas nejake pocity,ktore tebou lomcuju a nedaju ti spat,len preto,ze nevies ci sa mas alebo nemas ozvat ako prva a ci on ma alebo nema o teba zaujem,napriek tomu,ze si na teba kontakt moze lahko najst.
Normalne sa mu ako spontanne ozvi,ze:
Cau jak sme sa dobre zabavili na zurke,co povies? Bola som taka unavena,ze som ani nezbadala kedy si odisiel :-))
Neni dobry napad? :-)
Nie je to "pravé" zamilovanie, to som zle napísala.... Ale naozaj sa mi páči, aspoň ten prvý dojem bol vynikajúci. Nenormálne inteligetný chalan, fakt nema v hlave na*****, vtipný a milý.
On nech as ozve prvy. A je zvlastne ze tak rychlo si sa zamilovala... Taky vztah asi dlho nevydrzi
