Ahojte...potrebujem pomoc...moj priatel je pre mna vsetkym..cely den myslim iba na neho a velmi som sa na neho naviazala...lenze on si ma nevazi, nema pre mna cas, nenahadzame kompromisy, tak som povedala koniec...problem je v tom, ze ked si predstavim, ze by som ho uz nemala v zivote vidiet, chyti ma hrozna uzkost, ledva stojim na nohach a nezvladam zamestanie...Preto mam nutkanie byt s nim, aj ked to ocividne nekape...ale ja sa chcem odputat...prosim, ako...
Bojím sa úzkosti po rozchode..
Flower947
Flower947
To nieje láska,iba vypocitavost a cista zavislost, kt.ma rujnuje...o kompromisy sme sa uz pokusali castejsie, ale stale sa to dostalo do starych kolaji...pravdivk mozem povedat, ze ja som sa kcoli nemu dost zmenila, cohi on nie je schopny...stale som ho len ja prosila aby ostal...alr uz nechcem...Neviem uz...fakt..
Delete 2
Je ľahšie utiecť a vymeniť ako ostať a opraviť. Čo tak sa zamyslieť prečo tie kompromisy nájsť nedokážete a prečo je váš ,,vzťah,, v troskách?
Za toto môžu obe strany a to vždy!
Delete 2
Veľmi ťažko! Ak totiž ľúbite naozaj čo ľúbite tak sú dôvody pre ktoré toho dotyčného milujete. Nie je to naviazanosť ale láska. Alebo je to zvyk a strach, ktorý vám neumožňuje vyjsť z komfortnej zóny.
Neviem čo je väčšia bolesť, zostať a trápiť sa alebo sa oslobodiť. U mňa je tá bolesť porovnateľná.
DZANABANANA
mam rovnaky problem, som prilis naviazana a uz mi z toho aj zacina dobre j*bať...
