Ahojte, mam taky problem, ktory uz trva dlho a neviem, kam sa mam vydat. Navstevovala som aj pani, ktorá mi davala rady, ale rozhodnutie nechala na mna. Ved ano, ja sa musim rozhodnut,ale naozaj neviem, kam mam skocit. Problémy, ktoré sme mali s muzom,tak som uzatvorila s tym, ze som odpustila, bola v tom nevera, dokonca behom roka a pol 2 nevery. Ale nejakym sposobom som koli malemu a aj koli sebe dala dohromady a prestala som riesit minulost,clovek spraví chyby. Mozno som hlupa,ale zasa na druhej strane mam ho rada a hlavne aby maly nemal rozbitu rodinu.
Teraz sme boli asi 2 mesiace v klude, celkom to fungovalo. Boli sme na dovolenke, tam bol muz uzasny. Hovoril ako ma miluje a vsetko bolo tak idealne. Teraz som zacala trosku zasa patrat ani neviem po com, ale nasla som zopar mozno nevinych ale pre mna velmi bolestivych komunikacii. S kolegynami si posiela srdiecka a su tam vety, ktoré fakt ma zranuju. Ked som mu to povedala, este to otocil proti mne, ze som ziarliva, blba kr..a. Ja viem, ze je to narusenie dajakého sukromia,ale verila som mu a toto ma zasa velmi zranilo. Ku mne sa chova raz tak,raz tak a ja neviem,ako sa mam zachovat v urcitych situaciach. Bola som rozhodnuta pre rozvod po jeho spravaní, neustale stres, ponizovanie,ale prislo obdobie,kedy to bolo pekné. Ja mam pocit, ze on potrebuje aj mna, ale aj ine kamaratky, ktorým moze lichotit. Napr. teraz v sobotu aj doma spravil palacinky,bol mily a v nedelu len hukal a ja som zasa zostala v strese. Ja naozaj neviem ako, mozno som na nom aj trosku zavisla, myslim citovo, chcem ho mat viac pri sebe,ale jeho zaujima kariera,postup a vtedy nema zlutovanie ak poviem, ze by sme chceli travit s nim viac casu. Velmi ma to nici ale zasa su aj svetle stranky. Ako na sebe pracovat,aby som dosiahla klud a pohodu na dusi? Mne sa nechce posluchat a tolerovat jeho vystrelky a zaroven je velmi tazke ist od neho. Aj keby to mozno ulahcilo urcite veci.
Zostat, odist?
mam pocit akoby si mala stokholmsky syndrom.
sama dobre vies ze je to tyran, ale nemas zatial silu a odvahu odist.kvoli sebe aj kvoli synovi by su ju ale mala najst...
moj otec bol pocas mojho detstva tvrdy, surovy...mal chvile kedy bol fajn, ale ked mu nieco preletelo cez nos...to bol teror! Moja sestra mame nikdy neodpustila ze ho neopustila ...ja som si vdaka tomuto "vzoru" vybudovala takmer az panicky vztah zo vztahov...urob co je pre vas oboch spravne skor ako bude neskoro...
Slobodna, mas pravdu, on aj bohuzial taky je, aj ked sme spolu 14 rokov, sme pomerne mladí obaja a ja myslim, ze v mojom respekt. nasom veku sa chcem rozhodnut spravne a mozno zazit taku naozajstnu lasku. Vzdy to bolo len o nom. Aj ked sme sa nieco rozpravali,tak pouzival slovo ja a nie my... je mi velmi smutno
Smutno hlavne z toho, ze ma klame a prekruca a nie som stastná,ale stale sklamaná. Obetovala som prilis vela do toho vztahu...
Vodu kaze a vino pije. Sice si mu povedala, ze to nebudes tolerovat, ale on vie, ze budes, ze ta znovu a znovu ukecia. Ublizuje to, velmi, ked ty zachranujes, obetujes, ustupijes a ten druhy nerobi pre to vobec nic, okrem sladkych reci. Zial, pravda je taka, ze jemu nezalezi ani na tebe a ani na tom malom. Jediny na kom mu zalezi, je on sam, aby mal vsetko, co chce a potrebuje, nic mu nechybalo.
Ake sukromie? Kto chce mat vo vztahu, alebo v manzelstve sukromie, tak nech do neho preboha nelezie a ostane sam. Takyto typ sa zial nikdy nezmeni, chvilku bude na teba dobry, milucky, len aby sa uistil, ze ta hlupa krava mu znovu uverila a on si moze robit, co chce. Myslis, ze malemu bude lepsie v dysfunkcnej rodine, ako v rozbitej? Deti vnimaju, ak sa rodicia hadaju a ak spolu nie su stastni.
ja som mu povedala,co sa mi nepaci a co nebudem tolerovat,ale podla toho co robi a uistuje ma, ze sa to uz nestane,tak sa to vylucuje. Rozprava ine ako robi. Ale neprizna to, len to otoci proti mne.. nuz je obchodník,tak sa chova aj ku mne..
Som ako na hojdacke
Pozri sa, kazdy vztah je zalozeny na dvoch rozdielnych bytostiach. Kazdy mame ine nazory, postoje, cize sa ludia nedaju skatulkovat. su ludia, ako tvoj manzel ktori jednoducho pojem vernost nepoznaju. Ich centrum vernosti/charakteru/ je nejako zakrpatene, alebo tak boli vychovani, alebo jednoducho je to len ich zivotny styl. Ty sama si musis urcit hodnoty a veci, ktore partnerovi este si ochotna tolerovat, lebo tolerancia je vo vztahu dolezita a to, co uz nie si schopna tolerovat. Napriklad fajcenie ano, alkohol nie, neporiadnost ano, lenivost nie, klamstvo nie, neveru nie. Su to veci, s ktorymi nedokazes zit povzniest sa nad nich a tolerovat ich. A nie si povinna to znasat a trapit sa nad tym. Partnerovi treba jednoznacne a jasne povedat, ze toto mu viac tolerovat nebudes, preto ak s tym neprestane, tak to s nim koncis. ak neprestane, je to jeho svate pravo, nemozes mu urcovat jeho styl zivota, rovnako ako on nemoze urcovat styl zivota tebe. ak sa vase styly nezhoduju a rozchadzaju v dolezitych veciach, neexistuje ina moznost, ako sa rozist, lebo budes trpiet cely zivot. Partnera si vyberas slobodne na zalade istych kriterii, ktore chces vo svojom zivote zit. Nikto si dobrovolne nevyberie alkoholika, tyrana, zalet ika a ak sa take cosi z parntera neskor vykluje, potom to je dovod na ukoncenie vztahu.KEd si kupis topanky na zimu, mas tiez iste poziadavky na ich funkcnost. Maju ta chranit od zimy, nepremokat...ak ti v nich bude zima a premoknu, iste ich nebudes nasilu nosit aj nadalej a znasat ustavicne zapaly mocovych ciest a pluc, len preto, lebo stali 50 eur a ty ich lutujes vyhodit a kupit si nove...
utekaj od neho co najdalej .....nikdy by som neveru neodpustilaaa ......urobi to znova a ty sa len trapis ber dieta a utekaj ....najdes si niekoho pri kom si budes ista a nie ponizovana ver mi poznam to ....aj ked viem ze ore dieta to bude tazke ale musis na seba pozerat neoplati sa ostat v takom vztahu kvoli detom....radsej sama ako s debilom ....vela stastia
