odpovedam Včera 23:52 - to, ze livia3 tvrdi, ze jej partner je urazlivy, moze byt pravda /a moze mat svoje dovody/, alebo sa nemusi vediet pozriet na svoje spravanie zo sirsej perspektivy a tak sa jej zda, ze priatel sa bezdovodne uraza. Mozno ani nevie, ako ho provokuje, co ho trapi a ci je on spokojny.
Nehovorim, ze zena sa ma podvolovat potrebam muza. Ale ak niekoho milujeme, snazime sa pre neho urobit zvacsa nieco, co ho urobi stastnym. Hoc by to aj znamenalo, ze sa k niecomu budeme nutit. To je kompromis.
Vies, ale vela zien je nastavenych vo vychove tak, ze im chybala prisnejsia chlapska ruka. Niektore su rozmaznavane a potom to dopadne tak aj vo vztahoch. Existuju iba pocity zien, potreby zien.... akoby chlap nemal mat ziadne a bol len stroj, co ma posluchat podla toho, aku ma zena predstavu.
Zeny sa rozhoduju velmi emocionalne aj vo vztahu k partnerovi. Na to, ake su empaticke, tak vcitenie im do muza a jeho potrieb moc nejde.
Cest vynimkam - napr. tu na fore id SLOBODNA, ta uvazuje rozumovo, skoro ako chlap.
Niektori chlapi sa vedia ovladat, niektori menej a na tvari im vidno ich emocie. Niektori maju pokrovu tvar a dusu flegmatika.
Mna napr. moja zena vie niekedy NEUVERITELNE URAZIT svojimi poznamkami a ani si to neuvedomuje. Tiez svojim spravanim. Aj po nejakom dohovore, to vie zlahcit, ze si to beriem inak a ze o nic nejde, je to sranda atd. Neni to sranda. Ale nie som povaha co bude zduty cely den, ani nevybuchnem. Ale velmi ma to vo vnutri zoziera.
Zena si o mne mysli vselico, ale z ucty k nej jej niektore veci radsej nepoviem, lebo by z toho dostala sok a zlikvidoval by som jej aj tie tych par kuskov sebavedomia, co este ma. Naviac by sme sa pohadali a zdula a ofucala by sa na niekolko dni... A to mi netreba, staci, ze sa oduva za hluposti. Jednoducho, kazdy to prezivame po svojom, kazdy mame svoje myslenie, svoje reakcie. Napr. v jej pripade za to moze ciastocne princeznickovska vychova a doteraz nema vypestovany ziadny pocit zodpovednosti, len silne emocie - toto chcem, tamto chcem, toto budem robit, hento nie, len ja, ja, ja, ja.
S niekym sa da komunikovat a rozumne mu nieco vysvetlit, pokial je ten clovek rozumny, alebo natolko k druhemu empaticky, ze mu na nom zalezi, ze sa zmenit vie. Bohuzial, toto su len idealne situacie a v zivote, po faze zamilovania vyplavaju nase prave podstaty na povrch, cloveku spadnu ruzove okuliare, reaguje prirodzene.
No a niektomu mozete vysvetlovat a vysvetlovat a bud to pochopit nechce, alebo mu je to jedno. Najhorsie je, ked uz clovek nechce o tom ani uprimne komunikovat. To sa tazko niekam pohnut.
Ale pokial sa da, je dobre sa opytat, preco sa tak sprava, co mu vadi. Nech uprimne odpovie. Mozno bude potom clovek prekvapeny v akej iluzii zil...
