Ahojte,
ani neviem kde by som začala. Tak mam 27r a ukončenú dosť náročnú vysokú školu. ako každá žena, aj ja som chcela už od 15 záujem od chlapcov. Po čase, ked uz vsetci mali vztahy, tak som rozmyslala a trapila sa nad tym prečo ja ho nemam :( nebolo to až take tragicke, pretoze mi vsetci hovorili, ze ked dostudujem tak si niekoho najdem.. nech sa teraz tym netrapim a venujem sa skole.. no ja som dostudovala a opat nic :( az do dna kym som nenastupila do zamestanaia a tam som sa zblizila s jednym kolegom.. zazila som prvykrat co je to laska, citila som to aj z jeho strany.. skratka tie uzasne pocity, ked clovek zrazu nieje sam a niekomu na nom zalezi.. Po urcitom case vsak do nasej prace prijali novu kolegynu.. ja som isla na sluzobku mimo SR 2 tyzdne.. pred sluzobkou sme sa s priatelom pohadali, pretoze som mu slubila, ze tam nepojdem, ale bohuzial pracovna situacia ma donutila a kedze sme nemali moc peniaze tak mi nic ine ako posluchat sefa neostavalo.. vratila som sa zo sluzobky a od jedneho kolegu sa len tak mimochodom dozviem, ze nasa nova kolegyna je uz frajerkou mojho teraz uz ex.. velmi ma boli ked ich vidim spolu.. a navyse teraz su uz dva tyzdne na dovolenke pri mori.. Chcem sa spytat, podla vas som az taka neschopna, ze som sa za 26r nedockala takmer ziadnej pozornosti od chlapa, ziadneho vztahu a ked v 26r som sa toho konecne dockala, tak ma moj priatel necha kvoli inej zene?? 95% co poznam baby, tak sa rozisli oni s frajermi a nie frajeri s nimi :( citim sa uplne hrozne, ked si spomeniem, ze ma nechal kvoli inej zene.. odsunuta ako kus nabytku :( predpokladam, ze dalsieho vztahu sa zase 25r nedockam :(
