Ahojte,
mám 24 rokov, a priateľa, možno sa vám to bude zdať nereálne, ale sme spolu 10 rokov. Áno, od kedy som mala 14 ( on mal 17 ). Doteraz máme super vzťah, pred týždňom ma požiadal o ruku. Ja viem že ho ľúbim, ale neviem, či to je také silné natoľko žeby som si vedela predstaviť byť s ním navždy. Neviem si už teraz predstaviť byť bez neho, ale naopak, niekedy by som to už najradšej skončila. Predsa len, bol to môj prvý "frajer". Nikdy som nikoho iného nemala a preto mám niekedy chuť vyskúšať aj niečo nové, nie len stále on on on. Ale bojím sa, že ak by sme sa rozišli tak by som to veľmi ľutovala. Ale neviem či to je tá " pravá láska ". Bojím sa, že časom môžme mať rodinu, deti, a čo ak vtedy už vážne budem chcieť vyskúšať niečo nové a dokazím si celý život. Čo si myslíte vy ? :/
Je to len detská láska?
Ahoj,
Skús sa informovať tu:
-odkaz odstránený-
Mne tam odborný lekár pomohol z mojimi vážnymi ťažkosťami.
Podpora je tam 24 hod. denne takže keď som mál problém z dieťaťom a lekár nebol v ordinácií o pol noci tak jedine tam.
A môžeš komunikovať cez e-mail, volať, skype a iné.
je tam nejaký centový poplatok čo je nič fakt nič oproti tomu že ide o zdravie. VRELO ODPORÚČAM MÁM SKVELÚ SKUSENOSŤ
-odkaz odstránený-
Otázku, či je to určite ten pravý si kladie pred sobášom každý.
Vieš, ktorú vlastnosť považujú ľudia v strednom veku v partnerskom živote za najdôležitejšiu? No podľa rôznych ankiet je to vernosť.
Uvidíš, že za pár rokov sa budú u tvojich kamarátiek a bývalých spolužiačiek vyskytovať rôzne príbehy s neverami mužov a možno sa potom v Tebe zmení pohľad a budeš oceňovať tú supervernosť svojho manžela.
No a ešte vlastná skúsenosť: Manželku som spoznal keď mala čerstvých 18. Bol som jej prvá známosť. Teraz má 39 a máme sa stále radi.
Ja ti dam paradoxnu radu. Nehladaj rady :-) Rozhodni sa sama. Skus ak je to mozne zistit z okolia, z netu, kto sa rozhodol bud skoncovat taky vztah alebo v nom zotrvat, co na to s odstupom casu hovori... ake ma teraz myslienky a ake mal v case rozhodovania.
Kazdy sme iny, skus sa inspirovat nie teoretickymi radami co by bolo keby bolo ale pribehmi ludi co sa uz popalili alebo su stastnu zo svojho rozhodnutia.
To je napriklad moj sposob rozhodovania, ze sa inspirujem skutocnymi prezitymi osudmi.
Mozno odlisny alebo mozno podobny pripad som mal ja. Pred dvoma rokmi som spoznal prvu zenu vo svojom zivote a aj ja som bol jej prvy. Nakoniec som ju poziadal o ruku. Aj ona a aj ja sme mali podobne otazky, ze nikoho sme v zivote ineho nepoznali, ci to bude dobre... Ano aj o tom sme sa rozpravali.. nakoniec som ju poziadal o ruku.. Bohuzial poznali sme nie az tak dlho, aby sme sa sponali aj v nabozenskej otazke a nakoniec zo svatby nic nebolo... Teda jedine co mozno mozes pouzit je to, ze sa o tom otvorene porozpravat, o tvojich pochybach a uvazovani a obavach... Nam to pomohlo odpovedat na tuto otazku a sli sme vtedy dalej.
Myslím, že si si odpovedala
