Ahojte. Viem, že si to asi nikto neprečíta do konca, a možno ani nik neodpovie, ale skúsim trošku opísať, čo ma vlastne trápi. Už dosť dlhú dobu som smutná, mám divné nálady, som dosť často smutná i bez nejakého vážnejšieho dôvodu, a keď sa aj teším, tak len dočasne. Nemám žiadne kamarátky, len pár ľudí s ktorými sa rozprávam v škole, a to tiež len o bežných veciach. Som introvertné 16 ročné dievča, mojím životom je hudba, ktorej sa venujem takmer vždy keď mám čo i len trošku voľného času. Mojím veľkým problémom je SF, teda sociálna fóbia. Nedokážem s ľuďmi komunikovať uvoľnene, vždy sa cítim strápnene, divne...preto asi nemám žiadne kamarátky, resp.človeka, ktorý by mi bol bližší. Nikdy mi nejak samota neprekážala, doslova som ju vyhľadávala, lebo som vlastne ani nemala s kým tráviť čas, ale v poslednej dobe sa mi cnie za niekým, s kým by som sa mohla porozprávať, alebo popísať o hudbe, o bežných i nie bežných veciach, trochu sa odpútať od starostí, proste nájsť nejakú spriaznenú dušu...Neviem vlastne, z akého dôvodu vôbec túžim po spriaznenej duši, ale fakt som už zo svojich nálad uťahaná, unavená...moje myšlienky sú hlúpe, prázdne...potrebujem s niekým zdieľať ako sa cítim, preto som založila aj túto tému...tá sociálna fóbia ma obrala o akúkoľvek radosť...Viem, že asi celý život budem single, pretože behám aj po koncertoch, ale vždy sama a tiež tam niesom príliš uvoľnená, keď som tam sama, chodím aj do mesta, ale vždy hlava sklonená, rýchlo prebehnem okolo ľudí, hanbím sa, nedokážem sa nikomu prihovoriť, takže v mojom prípade je asi prehnaná túžba nájsť si nejakú spriaznenú dušu.
Prosím teda, ak mi viete niečo poradiť čo mám s tou SF robiť, ako trochu byť šťastná aj keď nemám kamarátky, ani priateľa, ako trošku nájsť nejaký zmysel života...nejakú motiváciu? Nechcem to riešiť so psychológom, také strašné to hádam nie je...ale je to taká naozaj dosť blbá vec v mojom živote, taká prázdnota a zároveň taká naplnenosť tou prázdnotou. Jediné čo ma drží je teda tá hudba, hlavne rock a podobné také tvrdšie veci na utlmenie tých nálad, ale to už tiež nestačí.
Ak teda má niekto podobné pocity, život, alebo mi vie pomôcť, nejak ma motivovať, budem rada...
ďakujem :/
Hľadám spriaznenú dušu a pomoc
Ked ale v sucasnosti vidim tie vztahy, tak som rada ze som nezadana.
-Pomôcť sa dá len človeku, kt. skutočne tu pomoc chce aj príjme, inak to nemá význam. Musí si uvedomiť, že samotnú prácu zaň nik nespraví. Jeho problémy nevyrieši žiaden zázrak, tabletka, ani iný človek, nech by dal do toho celú svoju dušu, ten dokáže len poradiť. A toto je NAJDOLEŽITEJŠIA VEC, kt. musí každý pochopiť a prijať. Pohodlnejšie je veci nechať tak, utápať sa v sebaľútosti, negatívnom nastavení, to nevyžaduje žiadnu námahu, ako začať makať na prestavbe myslenia.
-Delete 2, čo sa to s Tebou deje už niekoľko dní? Ak Ti nepomáhajú tu popísané techniky, skús iné - Silvovu metódu, afirmácie, vizualizáciu,...len aby Ti tie strasti nedopriala nejaká "dobrá duša". Človek ako Ty to nemá v živote ľahké, lebo nie si povrchný, preferuješ životné hodnoty, máš určité priority, názory,... a nájsť si seberovnú partnerku je veru zložitá úloha. Rozumiem Ti, chápem Ťa a ak by som mala takú schopnosť, tak by som Ti vyčarovala poriadne dievča. Môžem Ti ho však len dopriať, aj Ty patríš medzi tých, kt. si zaslúžia takú obyčajne neobyčajnú lásku, dopraj tomu len čas, príde, určite...
-Cliattsi, tu sme sa stretli prvýkrát a hneď si na mňa spravil dojem a vyvolal zvedavosť. Som veľmi náročná baba, a ak Ti ja poviem, že je to výborné, tak tomu môžeš veriť, myslím to úprimne. Samozrejme, je to Tvoja práca, venoval si tomu kopec času a energie a musím Ti povedať, že Tvoja námaha nevyšla nazmar, aspoň čo sa mňa týka. Predpokladala som, že to chystáš do tlače, tak som ťa chcela len trošilinku postrčiť, aby si to mal ešte lepšie. Dá sa to dosiahnuť aj tým, že veľkými písmenami budeš písať len tie najdôležitejšie slová. Nemala som ani šajnu, že niečo také ako asertívne práva existuje a že je to to, čo ja považujem za ŽIVOTNÉ PRAVDY, SKÚSENOSTI,...ku kt. som sama dospela na svojej ceste životom, pozorovaním, čítaním, bez internetu,...ale vďaka Tebe som zasa o niečo múdrejšia. Aj ja som bola ťažký introvert, kt. okolnosti, partner, práca na sebe a niektorí ovplyvnili tak, že som už len "introvert". Už nemám problém povedať, čo si myslím, ale ľudí rozlišujem a aj to, čo im a ako im to poviem. Mám rada rovných slušných ľudí, kt. používajú zázračné slovíčka/ďakujem,.../ a je mi jedno, či je to dieťa, bezdomovec, vzdelanec,...Ak si nejaký príspevok prečítam, nemám zábrany vyjadriť svoje pocity. Niekedy aj keď mám čo povedať, som ticho, lebo daná téma nekorešponduje s mojimi morálnymi,... zásadami a stiahnem sa, ale ak zbadám snahu niekomu ublížiť,...nenechá ma to ľahostajnou a zasiahnem. Som už dosť stará na to, aby som sa stretávala s každým, ľudí si vyberám, niektorých som zo svojho života odstrihla, iným sa výslovene vyhýbam a sú tu takí, kt. sama vyhľadávam. A čo sa týka Aloveu, to chlapča, ten jeho príspevok ma tak zasiahol, že mi až behá mráz po tele...Teší ma, že máš rád humor, aj ja a baví ma aj sebairória...A Delete 2 to perfekne vystihol, jemu stačila 1 veta...
Cliattsi - ou až teraz som si to všimol, nemôžem sledovať všetky témy zamerané na sociálnu fóbiu.
anxietymind - www.zdravie.sk
môj príbeh, som na tom skoro rovnako ako ty :)
Cliattsi - Tie práva ktoré si vypísal veľkými písmenami som už skúšal praktikovať. Lenže to ostatný ľudia zo mňa hneď vycítia. Že si hrajem na niečo čo nie som. A kedže nie som žiadna korba 185/65Kg tak to u mňa vyznieva až arogantne a akurát skoro dostanem na hubu.
Napríklad situácia: sedím v bare pri pulte na pive, príde dvojica ktorá ma pozná a chce zaujať moje miesto pri pulte. Povie mi že mám to miesto uvoľniť. Ja si spomeniem na svoje práva a že som tam bol prvý a mám právo napr. MÁM PRÁVO ODMIETNUŤ AKÚKOĽVEK POŽIADAVKU, A TO BEZ UVEDENIA DÔVODU.
- a odporujem, k jedinému čomu som sa dopracoval bolo že mi povedali že čo si to dovoľujem JA, a taký drzí a nakoniec som miesto musel uvoľniť. A tak je to stále, proste nedokážem tie práva, napríklad právo povedať nie aplikovať. Nedá sa to lebo som príliš slabý na to.
Stále znova a znova sa mi stavajú situácie ktoré mi dajú jasne na javo, že ja nie som proste stavaný na takýto typ mysle.
Stretávam ľudí ktorý sa mi vysmievajú ako ma na základke šikanovala ich trieda a podobne. A pritom sme dospelý ľudia, mne je 21 a takéto veci by už mali dávno ostať uzavrené a nie ich vyťahovať.
Proste to nejde, moja osoba v detstve dostala mnoho rán a moja osobnosť sa tak vyvinula. A nejde to len tak zmeniť.
Ľudia hneď poznajú že si ako keby narokujem na niečo na čo nemám a dajú mi to hneď najavo :/
Odblok jednoznačne :) Ja som bola presne taká istá ako ty,považovali ma za hrozne ustráchané dievča,ktoré je uveznené samo v sebe .Pomohol mi veľmi odblok .Je to vlastne odblokovanie tvojej ťažoby,ja som bola na odblok a je zo mňa podľa ostatných úplne iné dievča a to ti hovorím naozaj :) Nebojím sa nikoho,ničoho,nemám problém zapojiť sa do konverzácie s kýmkoľvek s kým sa mám zoznámiť .Je to super, pretože som konečne uvoľnená a užívam si život :) Kukni na nete o odbloku :) Musela si byť proste niečim veľmi blkovaná a tvoja myseľ si to vzala až príliš zle a teraz si taká aká si no neboj sa.Všetko bude v poriadku :) ♥
Dakujem Cliattsi
Len v skutocnosti 90% z vas by sa pri pohlade na mna zhrozilo, co to je za nemotorne ustrachane dievca
.........................................................................................pozri sa o tom som tu teraz hovoril. Riešiš to, čo by si o tebe iní mysleli. Videl som ale ľudí nemotorných, nezaujímavých na pohľad pre mňa, ale tí ľudia neriešili to, ako pôsobia navonok. Všetko je o tom, akú vidíš samú seba, skús to zmeniť, za skúšku , ako sa hovorí nič nedáš.Mala by si na sebe trochu zapracovať, aj keď viem, že sa ti to, čo ti ja píšem nečíta dobre, lebo hneď vidíš veľa prekážok. Ale tá prvá prekážka stojí hneď pred tebou. A je o tom, aby si ju prekonala a volá sa - SEBAPRIJATIE: "Beriem samú seba takú aká som (aj s tým, čo sa mi na mne páči aj s tým, čo sa mi páči). Lebo ak budem stále popierať samú seba, nikam sa nedostanem."
Dobrú noc, chcel som ti dobre. Inak všetko, čo som ti napísal, je cesta, po ktorej som aj ja kráčal a sebaprijatie je hneď prvá vec a asi najťažšia. A nezabudni, že veľa vecí v živote nepôjde ľahko. JA beriem svoj život ako výzvu...
Ide o to, aby sa s tým človek stotožnil a prijal to, čo on si myslí, za svoje. A mal by byť pri tom v relaxovanom stave, nemyslieť na tie zlé veci, ktoré by sa mohli stať a ak niekomu niečo povie, nemal by brať jeho slová (ak ho bude povedzme kritizovať) tak vážne, aby to ním otriaslo. Na to su dobré vizualizačné techniky, predstavujem si, že sa ma kritika nedotkne, že mi je ľahostajná, neviem, či som to tu písal. Lebo pre ľudí so socálnou fóbiou je problém tá odovzdanosť, pasívnosť a citlivosť - hovorím nakoniec aj ja sám za seba.
Ak sa ti to podarí tak, že tá kritika s tebou nezatrasie a máš z toho dobrý pocit, môžeš z toho byť aj zaskočený, že si to povedal a tvoje sebavedomie, ak si ho nebudeš zakladať na majetku, peniazoch, výzore, spoločenských kontaktoch atď. , aj keď si samotár, pôjde mierne hore a pocítiš to aj na hrudi,možno aj také mierne teplo, že si sa realizoval-prejavil podľa vlastnej vôle, nie podľa vôle iných ty sám a nepocítil si pri tom krivdu. Chce to ale veľa sústredenia a námahy a nie som si istý, že by to každý mohol dokázať. A tiež neviem, ako si to skúšal ty. a či máš aj ty problém v osobnom styku povedať svoj názor, pred ľuďmi, ktorí majú dosť iný, než ty.
anxietymind - vždy sa môžeš rozhodnúť inak.
Vezmi si mincu, ktorá má dve strany, z jednej je samota a z druhej spoločnosť a láska...
vyhoď ju do vzduchu, nie je dôležité na ktorú z tých dvoch strán dopadne ale to, na ktorú budeš túžiť aby dopadla, ak nude minca vo vzduchu.
A keďže svet nie je len čierny alebo biely, tak môže minca padnúť aj na hranu či do vody. Môžeš fúknuť alebo skočiť.
Ale rozhodnúť sa musíš sama. Ono tieto kecy zvyčajne nefungujú...dôležité je premýšľať a pochopiť prečo sa nám to deje a prečo to berieme tak, ako to berieme.
Ono, je to vsetko takto pekne, ruzove, napisane teoreticky. Len v skutocnosti 90% z vas by sa pri pohlade na mna zhrozilo, co to je za nemotorne ustrachane dievca. Radsej si nebudem komplikovat zivot hlupostami typu laska. Radsej nie. A tato tema mi otvorila oci, ze samota je pre mna najlepsia.
dakujem. Dobru noc.
Je nemožné neočakávať!*
