Ahojte. Viem, že si to asi nikto neprečíta do konca, a možno ani nik neodpovie, ale skúsim trošku opísať, čo ma vlastne trápi. Už dosť dlhú dobu som smutná, mám divné nálady, som dosť často smutná i bez nejakého vážnejšieho dôvodu, a keď sa aj teším, tak len dočasne. Nemám žiadne kamarátky, len pár ľudí s ktorými sa rozprávam v škole, a to tiež len o bežných veciach. Som introvertné 16 ročné dievča, mojím životom je hudba, ktorej sa venujem takmer vždy keď mám čo i len trošku voľného času. Mojím veľkým problémom je SF, teda sociálna fóbia. Nedokážem s ľuďmi komunikovať uvoľnene, vždy sa cítim strápnene, divne...preto asi nemám žiadne kamarátky, resp.človeka, ktorý by mi bol bližší. Nikdy mi nejak samota neprekážala, doslova som ju vyhľadávala, lebo som vlastne ani nemala s kým tráviť čas, ale v poslednej dobe sa mi cnie za niekým, s kým by som sa mohla porozprávať, alebo popísať o hudbe, o bežných i nie bežných veciach, trochu sa odpútať od starostí, proste nájsť nejakú spriaznenú dušu...Neviem vlastne, z akého dôvodu vôbec túžim po spriaznenej duši, ale fakt som už zo svojich nálad uťahaná, unavená...moje myšlienky sú hlúpe, prázdne...potrebujem s niekým zdieľať ako sa cítim, preto som založila aj túto tému...tá sociálna fóbia ma obrala o akúkoľvek radosť...Viem, že asi celý život budem single, pretože behám aj po koncertoch, ale vždy sama a tiež tam niesom príliš uvoľnená, keď som tam sama, chodím aj do mesta, ale vždy hlava sklonená, rýchlo prebehnem okolo ľudí, hanbím sa, nedokážem sa nikomu prihovoriť, takže v mojom prípade je asi prehnaná túžba nájsť si nejakú spriaznenú dušu.
Prosím teda, ak mi viete niečo poradiť čo mám s tou SF robiť, ako trochu byť šťastná aj keď nemám kamarátky, ani priateľa, ako trošku nájsť nejaký zmysel života...nejakú motiváciu? Nechcem to riešiť so psychológom, také strašné to hádam nie je...ale je to taká naozaj dosť blbá vec v mojom živote, taká prázdnota a zároveň taká naplnenosť tou prázdnotou. Jediné čo ma drží je teda tá hudba, hlavne rock a podobné také tvrdšie veci na utlmenie tých nálad, ale to už tiež nestačí.
Ak teda má niekto podobné pocity, život, alebo mi vie pomôcť, nejak ma motivovať, budem rada...
ďakujem :/
Hľadám spriaznenú dušu a pomoc
Je nemožné mať očakávania...žiadna ľudská bytosť to nedokáže!
A ešte jedna vec, skúsiť to s tým opakovaním je fajn nápad, dokonca hovoriť si to pred zrkadlom či rozprávať sa sám so sebou...u mňa to nefungovalo. Každému to pomohlo ale u mňa to malo skôr opačný efekt. tak len toľko
anxietymind. Neviem, či som ti to už písal, ale bol som na to podobne, ako ty. Aj keď ni život vôbec nevychádza podľa mojich predstáv, nejako žijem.,,, ale zas sa nechcem rozpisovať.
Ale pripomeniem ti tu jednu vec: Píšeš:
Je mozne ze aj ja sa vzdam a opat sa prestanem snazit. Ludia ma aj tak odkopnu.
Na to mám takýto recept: Neočakávaj nič od ľudí. To ti pomôže vysporiadať sa s realitou.
Ďalej: Nepozeraj na to, čo by si o tebe ľudia mali myslieť. Môžeš síce na to myslieť, ale nie veľmi. Ak o teba nemajú chalani veľký záujem, tak ti poviem jednu dobrú správu: Títo chalani si nezaslúžia tvoj záujem. Preto im ho ani nevenuj. Predpokladám, že veľmi rozoberáš to, čo si o tebe iní myslia. Ak si na tej škole, predpokladám, že toto veľmi otravuje tvoju myseľ a berie ti to veľa energie, tak ako to bralo aj mne veľa energie, keď som si myslel v 16 rokoch, že som škaredý. Ap poviem ti pravdu - nie som moc pekný. Ale už to takmer neriešim. Prečo? Lebo ma nezaujíma toľko, čo si iní myslia, využil som svoje právo.
Ako som sa k tomu dopracoval?
Stále som si v hlave opakoval: "Je mi jedno, čo si iní o mne myslia, nie je to pre mňa dôležité a nevypovedá to o mne." Asertívne práva mi umožnili odpútať sa od tejto devastačnej myšlienky.
Prečo si to treba stále opakovať? V tvojom prípade preto, lebo v tvojej hlave momentálne podľa mňa stále plynú myšlienky typu: "Musím byť dobrá a pekná, aby si ma druhí všímali a mali o mňa záujem. Ak tento záujem o mňa druhí (chlapci) mať nebudú, tak som k ničomu" Ak je to tak, tak týmto si vyjadrila to, že len vtedy budeš poriadne dievča, keď o teba ostatní prejavia záujem, keď budeš mať frajera, keď ťa ostatní uvidia s ním, že ho máš a budú prípadne závidieť.
Toto bolo aj v mojom prípade, keď som mal 16, aby som mal peknú babu a všetci o mne pekne hovorili atď. atď. Ale uvedomil som si to, a zistil som, že toto nie je správny smer. Hľadal som určité chyby, našiel som ich a zmenil zaužívané postoje k sebe a k svetu. Ale nie všetko som našiel, stále mám problémy a hľadám. Keďže som individualista, ako asi aj ty, tak hľadám väčšinou sám a nachádzam, aj keď to nie je jednoduché.
Ak sa ti bude zdať čudné si stále v hlave opakovať:"Je mi jedno, čo si iní o mne myslia, nie je to pre mňa dôležité a nevypovedá to o mne." a mala by si výhrady voči tomu (mohla by si to považovať za vymieľanie mozgov) , tak sa skús nad sebou zamyslieť a opýtaj sa samej seba, čo ti najviac rezonuje v hlave. Nie je to náhodou niečo v tomto zmysle "Je dôležité, aby si ľudia o mne len dobré mysleli. Ak ma nebudú považovať za dobrú nie som dobrá."
Ak ti to stále behá v myšlienkach a ovplyvňuje tvoje zmýšľanie a konanie, je na čase to zmeniť. Lebo je to iracionálne presvedčenie a buď pripravená na to, že ešte veľla ľuďom na tomto svete sa nebudeš páčiť a nijako to nezmeníš.Buď sa ty budeš im prispôsobovať a budeš mezmyšlienkovito preberať svetonázor tej masy okolo seba, alebo začneš meniť samú seba. Ty máš teraz na výber, nie oni, ale ty. Aj keď možno nie si taká krásna, aká by si chcela byť, uvedom si, že keď začneš viac hovoriť to, čo si myslíš, ako vidíš veci okolo seba, tak zvyšuješ pravdepodobnosť, že budeš možno považovaná za čudnú, ale nájdu sa ľudia, ktorých osloví to, čo si myslíš. Ja z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že používaním tých práv som sa mnaučil hovoriť to, čo si myslím, čo som napr. na základnej a strednej nedokázal, lebo som bol tichučký chlapec, ktorý dobre nevyzerá atď......
Ale buď pripravená na to, že sa aj budeš páčiť. A môže sa stať, že ani nebudeš vedieť komu. čiže tým, čo som ti poradil v asert. právach sa budeš cvičiť v prejavení seba samej voči okolitému svetu a to ti v konečnom dôsledku môže dopomôcť, lebo tvoje slová bude počuť chalan, ktorému sa budeš páčiť a on možno aj tebe.
Iná možnosť je podať si inzerát na zoznamku, ale daj si pozor na chalanov, aby s tebou niekto nepozametal. Lebo dnes sa nedá veriť takmer nikomu.
Kýčera: ďakujem. Nebude to asi také kvalitné, aby to išlo na tlač a nemyslím, že to bude výborné. Ale keďže som už kde čo prečítal,chcel by som skúsenosti posunúť ďalej. Určite nemaj moc veľké očakávania :-)
čo sa týka toho slovosledu, tak je to schválne napísané tak, aby bolo vidno, ako to ja vidím po svojom, ale som rád, že si ma na to upozornila. Ale ja sa rád zahrávam so slovami a rád sa prejavujem tak, ako to vidím ja, preto to chcem také originálne.
Keďže si písala, že nevieš, že asert. práva existujú, tak by som sa ťa opýtal, neviem, či som správne pochopil - nevieš o tom o.i. aj pre to, že nemáš problém prejaviť samú seba, keď si napr. medzi ľuďmi, aby si povedala to, čo si myslíš ?
To by ma zaujímalo.
Inak som si ťa tu všimol aj skorej. Tiež to vieš tú reč celkom dobre "posadiť". Čítal som aj tvoju reakciu medzi tebou a aloveu. On ti napísal, že preto si taká múdra, lebo si stará. A od teba sa mi páčilo, keď si napísala, že nie všetci starí ľudia sú na rovnakej úrovni :-) Síce je to jednoduché, pochopiteľné a pravdivé, ale mňa to pobavilo, lebo ja sa rád aj na pravdivých maličkostiach zasmejem.
A pre anxietymind, ak by si chcela trénovať to, že ti je jedno, čo si ostatní o tebe myslia, je to dobré robiť ani nie tak pred zrkadlom, ale opakovať si to vtedy, keď si medzi ľuďmi, lebo vtedy sa ti tie myšlienky, keď ťa zaujíma to, čo si o tebe iní myslia vynárajú a kopec iných myšlienok s nimi. Ja som kedysi bol zahltený myšlienkami. A tieto myšlienky ti spôsobia, to, že budú ešte viac , bohužiaľ, posiľňovať tvoju sociálnu fóbiu.
Azzazel: maš uplnu pravdu. :-)
Prestan riesit iny styl iny ludia, vobec neries styl, to je najvecsia kravina, ktoru mozes robit... To si iba namyslas, ze si nestretla cloveka, ktory ma rovnaky styl, ked ich potom stretnes zistis, ze su taky isty ako ostatny a ze ti nesedia.... bud ti sedia ludia nezavisle na style alebo proste nesedia... celu strednu som si myslel to co ty, a po strednej som si uvedomil, ze boli vlastne v pohode, kto bol pasivny som bol ja... na vysokej uz take silne priatelstva tak nenadviazes, teda ak pojdes niekde kde sa staci opijat, hej tam nadviazes....
Stanox: Mas mail :)
Delete: Je mozne ze aj ja sa vzdam a opat sa prestanem snazit. Ludia ma aj tak odkopnu.
Ahoj..Ty si presne ženská kópia mňa..Ale vážne..ako keby som o sebe čítal..A ešte aj s tou tvrdšou hudbou. :) šak keď chceš môžeš sa ozvať...stanley-rock@azet.sk
anxietymind - z toho si nič nerob. Ani o mňa v realite nikto nezakopne, preto som ju po dnešku zo svojho života nadobro vylúčil.
Dnes si ku mne na cintorine prisadla taka starsia pani. Vyzerala ze aj chce viest konverzaciu, ale po mojich odpovediach typu "Hej" a "No" som ju asi odradila. Jednoducho som zivy priklad toho, ako od seba odplasit vsetkych.
Dakujem za reakcie, rady a pomoc, odpisujem aj dost neskoro, ale tak viete, niekedy nemam ani co napisat, a odpisujem cez mobil, co je dost neprakticke. Ale dakujem. Ste ochotni. I ked v realite by ste o mna nezakopli.
Delete 2: keby si mali všetci ubližovať tak by sa nemal nikto na svete rád nikto
Nemyslím, viem. Ale možno sa to opakuje len mne tento návod a takýchto ľudí k sebe priťahujem :(
