Zdravím, na úvod len napíšem svoj vek - 23 a prejdem rovno k veci. Vec sa má takto, v byte bývame traja ľudia, moja matka, jej priateľ a ja. Vlastníkom bytu je moja matka, respektíve má naň výlučne právo, keďže majiteľom bytu je ešte stále bytové družstvo. Jej priateľ a ja máme užívacie práva. Byt jej zakúpila jej matka z predaja rodinného domu keď som mal 8 rokov, stál okolo 500 000 Sk, jej priateľ investoval 200 000 Sk do interiéru bytu a kontinuálne celých 15 rokov z času na čas stále niečo vymenil, opravil, prerobil v skratke sa o interiér bytu vzorne staral. Oni dvaja však nie sú manželia. Nasťahovanie sa do bytu nastalo v roku 2000, o rok neskôr spolu vyhotovili dohodu o majetkovom rozdelení kde je jasne zadefinované, že byt ako aj jeho interiér sa delí na polovicu, sú tam ich podpisy a je to notárom overené, avšak tento dokument má údajne mizivú hodnotu, čomu sa mne osobne veľmi nechce veriť ale dozvedel som sa, že ak nebol pred 14 rokmi do 5 dní založený a potvrdený bytovým družstvom tak je to údajne iba zdrap papiera. Prejdem teraz ku vzťahom v tejto "rodine". Moja matka je chorobne žiarlivý človek, nechce si to priznať a pravdepodobne si to ani nikdy neprizná, vlastne akákoľvek kritika na jej osobu je z jej pohľadu vnímaná ako urážka. Napriek tomu, že voči nej prechovávam tú tzv. "nepochopiteľnú lásku matky a syna" ktorá sa ani vysvetliť nedá, myslím si o nej na základe spoločného života od detstva do dnešných dní, že je v skratke prostoduchý, prízemný a menej inteligentný človek s ktorým si ja toho nemám veľmi čo povedať. Je konzervatívna, nemá otvorenú myseľ, prirodzenú inteligenciu človeka meria podľa výšky veku, nemá všeobecný prehľad, sleduje Narkózu a Hnojku a verí do posledného slova všetkému čo sa tam povie, je Ficovolička, je negramotná a ak jej to niekto vytkne tak sa nad tým ani nezamyslí ale automaticky to berie ako prostoduchú urážku, pripisujem to však nedostatkom z obdobia strednej školy, keďže odišla do cudziny a istý čas tam zotrvala a teda cudzí jazyk urobil svoje. Nechápte ma zle, aj ja robím v gramatike chyby, nie sme predsa neomylný, ale nedávam mäkké i do vybraných slov, proste takéto priam masakrálne chyby. Ďalej, absolútne si s ňou nerozumiem, drvivú väčšinu života sme sa hádali, mala pohnútky kontrolovať mi život, robila mi cirkus keď som odišiel z humanitnej vysokej školy lebo mala mylnú predstavu, že titul Bc. v tomto štáte má nejaké slovo, bola presvedčená, že keď doštudujem stane sa zo mňa úradník, že ma z fleku vezmú hocikde za 700 netto a ešte k tomu na východe. Jednoducho fatal error nehnevajte sa. V podstate mám pocit, že jediné čo s ňou mám je tá láska matky a syna ale aj ta je momentálne nahnutá k čomu sa dostanem neskôr. Jednoducho ak sa ma niekto opýta prečo ju mám rád, tak mu môžem odpovedať iba odveci "ta lebo matka, neviem" a je to smutné, štve ma to ale nič s tým neurobím, je proste taká. Koreň problému tkvie v tom, že ma jedného dňa poprosila aby som jej založil mail, skype a facebook. Povedal som si, v poriadku.. v živote sa o počítač nezaujímala, doteraz nevie ani ako ho správne vypnúť ale tak je tu rok 2015 treba ísť s dobou, založil som jej teda účty a bral som to tak, že facebook chce mať pre rodinu a kamarátov. Avšak žena po 40tke zrejme dosiahla krízu stredného veku a okrem toho dostala do ruky hračku o ktorej sa jej asi ani nesnívalo. Stratila nad tým všetkým kontrolu a úplne tomu prepadla, prepadla tomu tak, že si ju pridal do priateľov nejaký chlap z cudzej krajiny, snád aj 2000km vzdialený a ona sa do 3 mesiacov doň šialene zamilovala cez facebook/skype. *facepalm* dlho to tajila až kým sa to neprevalilo, nastal v domácnosti pochopiteľne hurhaj. Jej kamarátky ktoré sa čo sa uvažovania týka spadajú na rovnaký level ako je ona, ju v tom všetkom plne podporujú, prípadne jej ešte veštia z kávy nejaké chujoviny. *facepalm2* Predtým než opíšem aktuálnu situáciu sa ešte vrátim k opisu vzťahu otčima a mojej matky. Žijú spolu 15 rokov, celý život mu robila žiarlivostný teror počas ktorého sa ona cítila ako tá ktorej je ubližované a ktorá bola podvádzaná. Večne sa mu hrabala v mobile, to všetko si pamätám od detstva, jedného dňa po cca 7 rokoch mu našla smsku ktorá znela príliš milo na to aby to bola iba kolegyňa, avšak neviem presne čo sa tam písalo, ide o to, že moja matka žiarlila aj predtým, ak šli spolu po ulici a oproti išla cudzia žena a on sa nepozeral do zeme tak sčervenela, rozrevala sa a urobila bordel. Pravdupovediac, ja sám by som takú ženu odkopol, prípadne ak mal skutočne nejaký flirt s kolegyňou asi sa mu ani nečudujem, avšak on tvrdí, že sa jej schválne pchal do zadku milými rečami lebo bola jeho nadriadená a chcel pretlačiť dcéru do roboty, neviem čo si mám o tom myslieť, ako to skutočne bolo vie zrejme len on sám. Čiže bezohľadu na tento incident cirkus mal stále, až do takej miery, že aby bolo dobre tak sa prestal stretávať s ľuďmi lebo ak náhodou prišiel z venčenia psa o pol hodinu neskôr ak sa zakecal s nejakým psíčkarom tak to podľa jej chápania znamenalo, že sa išiel kurviť. Úprimne neverím, že moju matku nemiloval, ale myslím si o ňom, že je slaboch ktorý si nedupol nohou, on si proste na to zvykol a bral to už s nadhľadom. Okrem toho medzi nimi je 10 ročný rozdiel to znamená, že on už sa aj v mysli usadil, už to celé bral ako istotu po 15 rokoch, šetril si na na malú svadbu a výlet do nejakej cudzej krajiny, síce po 15 rokoch a ak sa pýtate prečo si ju nevzal skôr, neviem, tvrdil mi niečo na spôsob, že jeho dcéra z prvého manželstva bola nejak veľmi citlivá či čo a kvôli nej to neurobil, on proste tiež nerozmýšľa. Okrem toho vzťah mojej matky a otčima sa dostal do stereotypu ktorý si však on vedel vážiť a z neho ťažiť, vlastne ich harmonogram cez víkend vyzeral takto "káva, venčenie, bicykel, káva, telka" už veľmi, veľmi dlho. Ak mu povedala, že chce ísť niekam na dovolenku tak odvrkol, že chcela psa, máme psa, kto sa postará o psa atď. Jednoducho ten stereotyp a sociálny kontakt na nulovej úrovni ho tak uzemnil, že on bol vlastne spokojný aj bez nejakej dovolenky. Čiže vlastne tam kde robil chybu on si uvedomil až vtedy keď jej začalo harašiť ona mu však po 15 rokoch nedáva žiadnu šancu, vlastne sa správa ako najväčšia trpiteľka, zamilovaná do cudzinca cez internet, je agresívna, odmeraná a dáva mu 3 mesiace na vysťahovanie lebo do Vianoc s ním nechce byť pod jednou strechou. Ja som mal s otčimom po celé roky zlý vzťah, od 16 do 19 som s ním 3 roky neprehovoril, iba sme žili pod jednou strechou dokým sa mi neospravedlnil a nepochopil ako sprosto sa ku mne choval. Odvtedy sa bavíme ale beriem ho s rezervou, máme svoje rozdieli, ale nie je to zlý človek, je to abstinent, nefajčiar, aktívne športuje, psíčkar, nikdy nás nebil, nechlastal, nerobil bordel.. čiže napriek problémom ktoré som s ním mal sa viem pozrieť na vec objektívne. Nie som ako moja matka, ktorá rozmýšľa ako opica v čriede tzn. "sme jedna krv som tvoja matka, musíš držať pri mne slepo aj keby som skočila do studne, lebo aj ja som pri tebe držala ked si sa s ním hádal alebo keď mu vadilo, že si si do bytu zavolal frajerku" prepáčte ale ja tak neviem premýšľať, mne je u riti, že máme spoločnú DNA keď s ňou jednoducho nesúhlasím a pohŕdam ňou lebo mi zároveň pripomína bývalú v princípe. S otčimom sa bavím už dlhšie ale teraz je to viac ako predtým lebo ostal sám a všetci idú proti nemu a jediné čo stálo v tejto situácii pri ňom bol môj pohľad na vec a ja. Vec sa má tak, že ja pociťujem silný odpor voči tomuto bytu a keď som jej pred 3 týždňami dával rozumy ktoré šli jedným uchom dnu druhým von, kde mi v afekte plakala ako by sa zrútila keby o mňa prišla a že nech jej nemažem facebook lebo by som jej veľmi ublížil *lol* dokonca keď som povedal, že pociťujem odpor voči bytu a ,že sa chcem už osamostatniť tak mi začala doslova pchať polovicu bytu, že rozdelí čo som striktne zamietol lebo stále sa pracovalo s myšlienkou, že sa táto "rodina" ešte pozviecha a nerozpadne a že matka dostane rozum. Potom som pracoval s myšlienkou aby sa predal byt aby som ja dostal polovicu kúpil nejaký jednoizbák a urobil spolumajiteľstvo mňa a otčima a každí by bol spokojný, kľudný a zabezpečený, ide mi len o spravodlivosť. To však dnešným dňom padlo, lebo sa to dostalo do situácie takej, že jeho chce vyhodiť, mne tu dovolí bývať ale ak odídem s ním do podnájmu tak ma vydedí a prepíše dedičstvo na 9 ročnú dcéru svojej sestry. A že budem veľmi ľutovať a že si ešte spomeniem a blá blá. Ja nemám čo ľutovať, ľutovať môžem akurát to, že už nemám šancu zabezpečiť otčima aby mohol niekde v kľude žiť v tejto mizernej dobe. Na celý tento jej byt a vyhrážky spojené s ním jej môžem zvysoka nasrať, aj tak odtiaľ plánujem vypadnúť do zahraničia a s kamarátom rozbehnúť podnikanie. Ja len vlastne neviem čo mám robiť v aktuálnej situácii, zajtra nastupujem do novej práce kde budem mať okolo 460-500 netto, neviem či mam ostať v tomto byte s ňou ktorá ma vrcholne sklamala aj s celou touto šibnutou rodinou alebo ísť do podnájmu pravdepodobne s otčimom lebo dve platy = nižšie náklady, pôvodne ísť do podnájmu s ním malo byť zároveň ultimátom pre ňu aby si uvedomila ako debilne sa správa po 15 rokoch života, viete akýsi protest voči nej aby si uvedomila, že s ňou nesúhlasím a že môže prísť o syna nadobro ak si nevstúpi do svedomia, že robí bordel kvôli pobláznenosti z nejakého internetového blbca, ktorý ma na fb 2200 priateľov a medzi nimi zrejme 100 aj 200 takých žien ako je moja matka ale blbcovi to proste nevysvetlíš, musela by byť aspoň relatívne inteligentná aby si uvedomovala vlastnú blbosť. Ale momentálne niečo také na ňu fungovať nebude, vlastne ju to len podporí v tom aby ma vydedila, čiže akosi v tom nevidím zmysel. Mám už toho všetkého po krk a najradšej by som zmizol na opačný koniec sveta. V pondelok ešte zavolám do bytového družstva a ešte raz si overím či ten papier o vzájomnej dohode bol pred 14 rokmi založený do 5 dní a ak nebol tak či sa vôbec v tejto situácii dá ešte niečo robiť. Celé je to tu už na psychiku, zase raz zobudenie sa na krik a hádku, potom jeho plač a strach, proste je to na mozog. Okrem toho ja mam aj kopec svojich iných problémov, čiže sa mi to všetko kopí a tlačí ma to na chrbte a jediné čo ma drží pri zmysloch sú cigarety po tom čo vybuchnem a pud sebazáchovy ktorý som mal vždy na vysokej úrovni.
Ospravedlňujem sa za dlhší text aj to mám pocit, že som to skrátil.
