Neviem presne ako začať a ako to pomenovať. Cítim strašnú nenávisť a možno až nadradenosť nad mojimi spolužiakmi z vysokej. Už sa to pomaly znova začne znova ich budem stretávať a začínajú ma mátať tieto nevysvetlitelné pocity, ktoré som mala počas predchádzajúceho školského roka teda na vysokej sa to už asi hovorí akademický rok. Prečo mám také pocity to neviem, pritom sú to ľudia v pohode, sú dobrý, slušný, nikdy mi nič zlé neurobili a ani nepovedali. Sú to taký spolužiaci ktorých som vždy chcela, slušný, usilovný, inteligentný, zodpovedný. Totiž na základnej som bola medzi debilmi síce aj medzi nimi sa chvalabohu našli nejaký normálny. Teda na základnej ma šikanovali, ale koho nie, že? Prišla stredná a posmešky ustali, už ma nikdy nikto neurazil. Spolužiaci boli skvelý, ale boli nezodpovedný, nemali chuť k učeniu, jedinou ich zábavou bolo sa dobre na chlastať a na druhý deň si nič nepamätať. Školu a učenie som v tej triede brala vážne iba ja a ďalšie dve spolužiačky. Iba toto ma vedelo na nich riadne vytočiť.Patrila som k tým čo mali najlepší priemer. A tak prišla vysoká. A zas som schytala skvelých spolužiakov a ešte lepších ako zo strednej, takých akých som vždy chcela. Spočiatku som bola nadšená, ale potom mi akosi začali liezť na nervy, kvôli tej ich prílišnej usilovnosti a premúdrelosti. Postupne som sa začala cítiť ako debil a to doslova. Z našej skupiny som tam najsprostejšia ja. Same E a tri predmety neurobené pritom si nemyslím, že by som polavila v učení. Jednoducho sa cítim menejcenne :( pritom mi fakt nič zlé nepovedali a dokonca sa mi jedna snažila pomôcť, ale prečo ich nenávidím? Kvôli tomuto? Kvôli tomu, že sa mi nedarí? Možno je to naozaj ten problém, ale keď ja sa toho pocitu nenávisti neviem zbaviť. Vadí mi tá východniarka čo všade dáva Ta, nejakým spôsobom ma strašne rozčuluje. Potom 3 baby ktoré sú zo severného Slovenska, okolie presne neviem mám chuť im strašne vynadať pritom mi tiež nič nepovedali a vždy boli na mňa milé. Vadí mi, že majú všetky moje spolužiačky, tú hlúpu vieru k bohu, že chodia do kostola. Vadí mi, že zdielajú trápne náboženské citáty. Mám chuť im vykričať, že su len obyčajné telatá ktoré veria v niečo čo neexistuje. Že sú zaslepené a sprosté i keď o tom kto je sprostý tu píše tá práva, s Ečkami. To im nevadí, že žijú v omyle, že žiaden Boh nie je, že žiadna láska božia nejestvuje? Fakt neviem prečo som sa dostala do skupiny kde je toľko veriacich ľudí. Myslela som si, že v tejto dobe mladý človek takým báchorkám už neverí. Mám pocit, že som nad nimi nadradená a vôbec nechápem odial tento môj pocit pramení. Mám chuť niekomu napluť do ksichtu, alebo rozkopať niekomu zadok :(, ale nikdy by som to nebola schopná naozaj zrealizovať. Nenávidím, celý tento zasratý svet. Nech ide do hája. Keď idem po ulici, cítim strašnú nenávisť ku každému koho tam uvidím. Nenávidím keď svieti slnko a všetci lezú von a smejú sa. Som zlý človek? Jako sa zbaviť tých pocitov s strašnej nenávisti? Nie je tu nejaký človek čo sa rozumie psychologíi alebo rovno psychológom je a mohol mi pomôcť?
Mám problém sama so sebou, či?
Nejde len o to, ci si mala na ZS, na SS jednotky, ale ide aj o to, ci mas aj talent, alebo to bolo vsetko iba velmi, ale velmi tvrdo vydrete. Moze existovat clovek, ktory ma na ZS ciste jednotky, za cely cas, co navstevuje ZS, neurobi v diktate ani jednu chybu, ale v zivote sa doma neucil, slohove prace pisal cez prestavky v skole, dejepis si raz cez prestavku precital, vystupil pred tabulu a dostal jednotku, ak bol vyvolany, d. u. z matiky pisal samozrejme cez prestavky v skole, a predsa mal ciste jednotky, lebo mal proste dobru hlavu, mal talent. A rovnako moze existovat ziak taky, ktory napriklad v case, ked chodil na ZS, mal sice ciste jednotky, ale priblizne nejakych 6 hodin denne sa doma ucil, drel dnom i nocou, ale diktaty pisat na jednotky aj tak nevedel, no jednotky z basniciek a zo zivotopisov spisovatelov vdaka nadmernej aktivite, ked sa z toho vzdy hlasil a rovnako obcasne uliatie sa z diktatu, mu v konecnom dosledku jednotku zo slovenciny na vysvedcku priniesli, no ked prisiel domov zo skoly s placom, ze nerozumie matike, bohati rodicia mu povedali, ze mu teda zaplatia doucovanie, ale ciste jednotky bude nosit, aj keby mal krv potit. A on ich aj nosil ako na ZS, tak na SS a aj vysoku spravil. Sice s odretymi usami, ale spravil. PRIDAVNE MENA SA V NOMINATIVE MNOZNEHO CISLA PISU S MAKKYM I, VSADE INDE S TVRDYM Y. Kto toto pravidlo nevie pochopit, ten ma IQ sice o nejaky ten bodik nizsie ako priemer, ale pokial velmi vela drie, mozno tu vysoku spravi, ale nebude to inak ako na E-cka. A uz sme doma. Pokial ide o to krestanstvo, ZI A NECHAJ ZIT! Nerozoberaj, neries, neodsudzuj, neponizuj, neopovrhuj tymi, ktori maju krestanske nabozenstvo. Pozri sa na celu vec z tej lepsej stranky. Na Slovensku ziju viac-menej iba krestania a ateisti. Ale aspon tam nikto nema pochybne nabozenstvo podporujuce ludi pachat teroristicke utoky. Nech by si tak zila inde, to by si este len videla. Chodili by okolo teba zahalene zeny, ktorym sa daju vidiet iba oci a cierni bradati muzi, ktori vyzeraju ako Usama bin Ladin, nabozenstiev milion, kazde ine a nie vsetky normalne. Tam, kde je nabozenstiev privela, pricom stacia mozno iba dve "pochybne", na hasterivosti a agresivite zalozene, podporujuce ludi pachat teroristicke utoky, hned su problemy. Nechaj krestanov, nech si ziju svoj krestansky zivot a nesnaz sa vsimat si na ludoch to, co ta od nich odlisuje, ale radsej si vsimaj to, co ta s nimi spaja. Nemusis sa zapojit do debaty, ked sa hovori o kostole a o viere, ale sa zapoj, ked sa hovori o skole. Co sa skolskych vysledkov tyka, tak su ludia bystri, ktori pochopia vsetko uz na prednaskach a cvikach, cize pri vysvetlovani v skole, potom si to cele pred skuskou raz, dvakrat precitaju a vedia a su ludia, ktorym to trosku slabsie mysli a pali a ktori to potrebuju mat vysvetlene na doucku, potrebuju sukromne hodiny a individualny pristup pedagoga. Ty asi budes ten druhy typ. Ak ti nejaky predmet nejde a mas problemy s jeho pochopenim, nehanbi sa zajst na sukromne doucko. Lepsie je nechat si to vysvetlit este raz v ramci individualneho pristupu pedagoga, ako nevykonat uspesne skusku. Ak mas vsak pocit, ze je tato skola, ktoru teraz studujes, pre teba pritazka, zanechaj studium a prihlas sa na socialnu pracu. Aj to je riesenie.
Teraz som klesol do takej istej temnoty zase, nenavidim vsetko a vsetkych, proste nemozem prekusnut to ze vsetci naokolo su stastni uzivaju si zivota, ja sa na nich nemozem ani pozret, zalieva ma zlost a zavist ked vidim stastnu skupinku alebo parik v meste. Zatial co ostatny ziju ja zaziva hnijem vo svojej temnote. Co z toho ze som sa celu zakladku a strednu ucil dobre, zivot neni ucenie a preto vobec neni pravidlom ze jednotkari su uspesny ludia....skor naopak. 3 rocnik na VS a stale viem iba to jedno ucit sa...
Sia, mas tu naozaj pravdive, mozno az krute ale hlavne pravdive zhodnotenie tvojho prispevku. Ludia nechapu, ako sa citis, ale ja ta pochopit dokazem. Poviem ti len tolko, ze ani nie tak davno som bola aj ja taka ako si ty. Mizantrop ako vysity. Zaviedlo ma to do takeho pekla, v akom budes aj ty, ak s tym nieco neurobis. Nutit ta nemoze nikto, aby si robila to, na co sa necitis. Mozno si tym potrebujes prejst, aby si si uvedomila, ze mas tej nenavisti uz dost a zacnes na ludoch hladat to pekne. Ja som s tym zacala a funguje to uzasne aj na mna. Cim viac budes ludi prijimat a tesit sa z nich, priat im uspech, tym budes viac aj ty uspesnejsia. Budes sa mat radsej, odpustis sama sebe a budes sa zaroven s odpustenim pozerat aj na vsetkych ostatnych.Kazdy clovek je v podstate na ceste zivota sam, vsetci sme si rovni, nikto nieje menej, nikto viac a to bez ohladu na to, ako ich zivot vyzera. Uplne bez problemov nema nikto svoj zivot. A v podstate ak chceme byt stastni, nemame inu moznost ako prijimat vsetko,co nam zivot dava, aj to zle aj to dobre.
Mas pravo byt stastna a to bez ohladu na to, ako posobis na inych ludi, ake mas znamky, co si dosiahla. Tvoje stastie totiz naozaj nezavisi od toho, co si myslia druhi, tak ako ani ich stastie nezavisi od teba. Jediny,kto ta moze urobit stastnou si ty a tvoje rozhodnutie, ktore pride vtedy ked sa nan budes citit. Drzim ti palce, aby si tu tuzbu po zmene pocitila co najskor a usetrila si tym vela bolesti. Nech sa ti dari. :)
Sia 556, ešte jedna rada. Nikdy nerob nič horúcou hlavou, nechaj emócie vychladnúť, zatiaľ popremýšľaj o veci. Uvidíš, že o pár hodín, dní sa Ti niektoré z nich budú zdať malicherné, nerozumné a možno ich aj pochopíš a budeš brať trošku inak ako teraz. Musíš začať makať na sebe, svojom myslení,...a to čo najskôr, aby sa to neodrazilo aj na Tvojom telesnom zdraví. Pre mňa je Tvoje uvažovanie nepochopiteľné, iné by bolo, ak by Ti tí ľudia nejako ublížili, ale aj tak by som Ti napísala, aby si sa aj tejto negatívnej emócie zbavila. Mne sa však zdá, že je tam viac závisti a zloby ako tej nenávisti, a všetko sú to tie najhoršie sebapoškodzujúce negatívne pocity.
na základnej si bola medzi debilmi? Neboli inteligentní? Najprv sa musíš pozrieť na seba, tvoj pravopis je taký, že pri čítaní ma boleli oči. Ale vážne. Ak o niekom hovoríš v množnom čísle, píše sa na konci mäkké i. Napríklad spolužiaci boli skvelí (nie skvelý!!!) atď.
Možno k tvojmu problému ešte pridáva aj to, že neštuduješ to, čo ťa baví. Ak ťa nebaví škola a dopredu ťa ženie iba nejaký cieľ (získať titul, vyhovieť rodičom alebo čo), tak potom si oprávnene naštvatá na celý svet - a hlavne na seba, že si si zle vybrala. Ináč nemám čo dodať k tomu, čo už bolo povedané - najlepšie je ísť smer psychológ, lebo túto všeobecnú nasratosť prenesieš na úplne všetko - na prácu, na budúceho partnera či rodinu -, a buď urobíš nakoniec nejakú blbosť, alebo nebudeš nikdy šťastná a pôjdeš všetkým na nervy.
Suhlasim s Fleur-de-lis .....jednoducho sa hnevas sama na seba ze sa ti nedari a namiesto toho aby si si to priznala hladas chybu v inych namiesto tej nenavisti by si mohla skusit najst to co sa ti na nich paci co obdivujes a tym sa inspirovat alebo poziadat o pomoc ak ti to v skole nejde a nie sa hrat na tu naj ked pritom kazdy aj ty sama vidis ze to nezvladas
Suhlasim s Fleur-de-lis .....jednoducho sa hnevas sama na seba ze sa ti nedari a namiesto toho aby si si to priznala hladas chybu v inych namiesto tej nenavisti by si mohla skusit najst to co sa ti na nich paci co obdivujes a tym sa inspirovat alebo poziadat o pomoc ak ti to v skole nejde a nie sa hrat na tu naj ked pritom kazdy aj ty sama vidis ze to nezvladas
no toľko hnevu v sebe a voči iným pramení z veľmi nízkeho sebavedomia, silnej hrdosti (zničí ti šancu na radosť, keď s ňou nebudeš niečo robiť) a sebectva. Porovnávaš sa, je to až choré. Súdiš ľudí. Vadí ti ich radosť a zvaľuješ to napríklad na vieru. Ale v podstate zrejme len žiarliš, že sa im darí, že majú niečo spoločné, že spolu dobre vychádzajú a majú zmysel života. Taká silná kritickosť až nenávisť voči ostatným vždy vychádza z vlastnej nespokojnosti, z pocitu menejcennosti, z neschopnosti pokoriť sa, a nechávať sebectvo aby ti bralo radosť zo vzťahov.
Potrebuješ ich ponížiť, aby si sa ty cítila lepšie. Necítiš sa naozaj nadradená, práve naopak, cítiš sa medzi nimi ako nikto, a len tvoje ubolené ego sa to snaží zakryť, aby to nebolelo ešte viac.
Tvoje šťastie (ak si ho vôbec niekedy naozaj mala) je strašne závislé od okolia. A keďže máš na okolie veľmi vysoké požiadavky (a tie požiadavky jednoducho pramenia z tvojho egoizmu, túžbe po prijatí, sebe a im niečo dokázať, teda z toho pocitu menejcennosti ak nie si najlepšia), tak vlastne ničíš most k šťastiu.
Mám v rodine jednu takú, nikdy s ničím nespokojná, všetci sú tupí, ona je tá najnormálnejšia, najmúdrejšia, proste niečo ako ty ;) a nepozná šťastie...
Človek čo sa cíti menejcenne a ešte keď sa to spojí s hrdosťou, no rovná cesta do nešťastia.
Učiť sa v dospelosti mať sa rada nie je také ľahké, ale nie je to nemožné. Mohol by ti pomôcť psychológ. Každopádne, ak s tým nebudeš bojovať, bdueš vždy tá nespokojná osoba, čo od seba všetkých odoženie, budeš sa cítiť nadradene a aj mizerne a sama...
Človek čo sa má rád, má rád aj ostatných, neporovnáva sa v kuse s nimi, nemá potrebu večne súťažiť a nadradzovať sa, dokáže sa zaujímať o ich svet, nebojí sa toho, že aj niekto iný môže mať pravdu a on sa môže mýliť...
Tak snáď nájdeš lásku k sebe aby si mohla vidieť svoju krásu a vedieť oceniť krásu tých ostatných.
Dievča zlaté, máš pravdu, máš problém sama so sebou, a to vážny. Zdá sa, že si poriadny mizatrop. A tie Ečka? Nuž rozober si svoj text, buď trošku sebakritická a aj tu nájdeš odpoveď. Ak chceš so sebou niečo urobiť, tak vyhľadaj ambulantne psychológa, či iného terapeuta, kt. zistí príčinu a môže začať s terapiou.
