Ani neviem cim mam zacat. Mam stale z niecoho strach a vsetko si kazim. Moznost s niekym byt som si pokazila tym ze som mala neustale strach ze si najde inu, tak sme sa rozisli. Dala som vypoved v praci (aj z toho som mala strach) ale neak som sa k tomu odhodlala lebo ma praca nenaplnala a mala som pocit ze tam sa zo mna stalo toto lenive a neschopne čudo. No a teraz mam iny strach a to, ze si dalsiu pracu nenajdem. Nieje to len tym ze by neboli moznosti, ale ja som bola 8 rokov zvyknuta na jeden stereotyp a ludi a zrazu mam strach ist na pohovor, uplne som zostala taka zakriknuta, nesebavedoma. Ja sa aj bojim nieco si hladat lebo vobec neviem co vraviet ked by ma na ten pohovor pozvali. Ved ja nic neviem, nemam sa cim pochvalit, nemam ziadne skusenosti. Teraz mam moznost ist na rekvalifikacny kurz a hladam uz vyhovorky ako neist. A pritom pred par dnami som hladala moznosti neakych kurzov a aktivit pretoze som stale len doma, nikam nechodim a prospelo by mi nieco nove sa naucit. Najprv nieco velmi chcem a potom hladam sposob ako vycuvat. Mozno je to aj tym ze po tom rozchode si pridem taka neschopna, nic sa mi nechce, ani s kamaratmi ist, ale potom pride zas lepsie pocasie, lepsia nalada a chcem robit vsetko. Ja mam naladu nieco robit len ked je pekne pocasie robi mi to pozitivnu naladu, ja si neviem predstavit co budem robit v zime. Bola som zvyknuta ze som bola vzdy s nim a zrazu som sama a este aj bez prace, mozem depkovat. Ja by som to rada zmenila, len neviem preco mam taky strach zo zlyhania, a nie ze by som sa podcenovala ale ja fakt som 8 rokov v tej praci uplne stratila vsetko odhodlanie co som mala po skole, zlenivela som, stratila som motivaciu, chut, a pride mi ze som hlupejsia ako ostatni, ako mozem chciet mat zaujimavu pracu ked neviem dobre jazyky, nemam ziadnu prax, niesom organizacny typ, ani vodcovsky.
Mozno som to tu napisala dost chaoticky ale v skratke asi sa mi znizilo sebavedomie tym ze som ostala sama a bez prace a vobec neviem ako z toho zacarovaneho kruhu von, vlastne viem, ale nejde to.
Som na mrtvom bode
dakujem za radu. motivacne citaty citam neustale, aj si poviem ano mate pravdu musim to zmenit..no aj tak nic nakoniec neurobim. Ale takato divna som uplne vo vsetkom teraz. Som stale doma, ani nikam nechodim, cize mam kopec casu co mi predtym chybal co som chcela venovat sebe, neakemu sportu, neak viac sa zacat o seba starat....a nerobim nic. Nerada to priznavam, ale ja mam cely den co som doma a neviem sa donutit ani izbu si upratat, stale len posedavam a premyslam, trapi ma aj ten skonceny vztah. Niekedy ani nechcem ist nikam von aby mi tam nieco nepripominalo jeho, alebo som ho niekde nestretla lebo by ma to znicilo uz asi. Myslela som ze som v pohode ze sa zo vsetkeho dostavam, ale neak viac upadam a je cim dalej tym horsie s tym nieco robit..citim sa pod psa a uplne neschopna...
Ty si obycajne spohodlnela, tak, ako ludia spohodlneju, ked upadnu do rutiny. Spomen si, ake to bolo v skole, ako si sa stale musela ucit, ako to bolo, ked si isla zo zakladnej na strednu, mozno zo strednej na vysoku. Vsetky zmeny su vzdy o snazeni sa robit nieco dalej. A ty si za tych 8 rokov skysla na mieste, tak, ako sa to stane vacsine ludi. Na to, aby si robila nieco dalej, si proste musis vediet rozkazat. Uz ten krok, ktory si urobila, je obdivuhodny, dokazala si odist zo zamestnania. Tak pokracuj, ides na to dobre. Vsetko to je o tom prekonat pohodlnost. Zacala si, takze to vazne chces. Skus citat motivacne weby a pribehy uspesnych ludi, ktori dokazali dotiahnut dokonca zmeny vo svojich zivotoch. Mas na to, potrebujes iba zmenit pohlad na seba.
