Robím v jednej nemenovanej firme dosť zodpovednú robotu už od skončenia VŠ viac ako 5 rokov, kancelárska robota, celý deň pri PC. Už niekoľko mesiacov (ak nie viac ako rok) sledujem, že sa mi do práce ťažko vstáva, už ráno som rozladená, že tam vôbec mám ísť, príde mi to ako strata času, že by som deň vedela využiť aj lepšie (ako sa zabiť na pol dňa do kancla a čumieť do pc) a nezlepšuje sa to. Inak mi v živote v podstate nič nechýba, som šťastný človek teoreticky, bývam na skvelom mieste so skvelým mužom, mám robotu skvelú v odbore, blízko, platia načas atď. Len v práci je opak pravdou- nenaplňa ma, skôr stresuje a vyciciava (článkov o pozitívnom myslení som už prečítala kvantá-previesť do praxe je ťažšie), v práci všetko beriem príliš vážne a do zblbnutia kontrolujem. Keď si predstavím niektoré povinnosti, ktoré sa mi ročne opakujú a mám už k nim odpor, chytá ma stres a nie je mi dobre (niekedy aj fyzicky) , mám pocit, že nežijem iba prežívam, nič ma nebaví ani vo volnom čase, ťažko sa odreaguvávam, v podvedomí pracujem aj doma. Myslím, že karierny postup mi tu nehrozí, aspoň o tom neviem, ani neviem či by som to vôbec chcela. Mám pocit, že toto nechcem robiť celý život (deti nemám ešte, možno to ma zachráni časom). Komenty typu- bud rada, že máš robotu, váž si to, naozaj chápem (aj týmto sa rada ukľudnujem-nepomáha). Verte mi, snažím sa myslieť pozitívne, kým ma táto nespokojnosť nechytí, zmierovať sa s tým-hentým a byť rada, že vôbec nejakú prácu mám, byť vďačná, ale je to len dočasné ukľudnenie, negatívne myšlienky sa vracajú... Zaujímalo by ma, či ste sa niekto s takouto nespokojnosťou až odporom v práci stretli a ako ste si vedeli pomôcť? Je toto vyhorenie? Za skúsenosti zo života a praxe vopred ďakujem.
Práca - vyhorenie
Je to smutné, že realita je taká, že buď ľudí práca živí ale neuživí, berú hocičo, len aby robili, alebo uživí, ale nebaví a nemôžu sa jej vzdať, lebo nie je dostatok ďalších možností. Tí šťastní by ma zaujímalo ako to robia, ktorých práca aj uživí, aj je ich koníčkom, každé ráno sa tešia zo vstávania do nej a z bytia v nej...
Ďakujem za každý jeden názor, v každom je kus pravdy;-)Riešenie je len na mne, som si vedomá...
no vies, 2/3 slovakov /ja nastastie nie/ pracuje vo vyrobe na 3 zmeny za pasom za smiesnu domenu z ktorej ledva zaplatia byvanie a stravu a moc im uz nezostane ak maju este aj deti. Myslis, ze o tomto snivali? Ze ich to bavi a hlavne tie nocne nevycerpavaju a nenarusaju cely biorytmus? Myslis, ze maju nejak moc na vyber ked chcu uzivit rodinu? Nie. A niektori nemaju ani takuto pracu. Musis sa naucit hladat pozitiva a byt vdacna za to co mas, po praci sport, prechadzky, myslim, ze kebyze sedis doma /aj keby si mala peniaze/ nie si natom lepsie ale ovela horsie a cely den by som doma aj tak sedela za netom.
Čo tak materská? Tam by dávalo všetko viac zmysel ako pri PC. Dieťatko rastie, každý mesiac robí pokroky, je sa z čoho tešiť.
Všetko, čo píše dole, Kýčera, určite pomáha... Dám jednu radu, len skúste niečo - 1 vec v živote ohľadom práce zmeniť a na to sa nabalia ďalšie.
Bola si na dovolenke; oddychuješ dostatočne; nie si vyčerpaná; ideš až na doraz svojich fyzických a psychických síl; aké sú vzťahy na pracovisku; čo alebo kto Ti odčerpáva energiu; nie si chorá; piješ dostatok tekutín; máš dostatok vitamínov, minerálov; stravuješ sa zdravo; máš pohyb; netrápi Ťa okrem práce ešte niečo iné; a čo súkromie,...? Len pomaly, len pomaly,... Spomaľ sa, zamysli a ak si odpovieš na tieto otázky záporne, tak kdesi robíš chybu sama, sama sa ničíš. Nemusíš mať všetko a všetkých pod kontrolou, nemusíš byť 100%, nenahraditeľná, nejaké povinnosti prerozdeľuj, vydiskutuj si to so šéfom, nezodpovedáš za to najcennejšie na svete - za životy, zdravie. Ale to svoje si ničíš sama, pozri sa na cintorín, koľko tam leží tých nenahraditeľných...Nedotiahni to až do kolapsu organizmu, ak sa to nedá inak, tak z práce odíď.
Nad zmenou už rozmýšľam, práve preto som sem písala.
Čo ma včera znepokojilo, ráno sa mi - ako vždy nechcelo vstávať do práce (veľa povinností, ktoré vždy samozr. zvládnem), ale v práci mi bolo zle od žalúdka, akoby ma chcela hlava bolieť, únava, keď som prišla domov sa to zlepšilo,ja neviem, môže to byť aj tým negatívnym prístupom k práci už a stresom, ktorý tu prežívam a neviem ovládať občas(nestalo sa mi to prvý krát)?
Hugino, syndróm vyhorenia to ani podľa mňa nie je. Radoslava 123 Ti to tu krásne a zreteľne popísala a ozrejmila. Potrebuješ zmenu, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Porozmýšľaj čo by si chcela robiť a začni si prácu už hľadať. Niekomu práca v kancli vyhovuje, niekomu nie. Niekto sa vie premáhať a dotiahne to až do vyhorenia, iný urobí zmenu aj za predpokladu nižšieho platu.
No to je smutné teda...ale realita, je mi to jasné. Preto ma zaujímajú skúsenosti tých, ktorí to nevzdali a hľadali ďalej...
Moja zlatá...99% ľudí chodí do práce len kvôli peniazom...šťastný to človek, čo má prácu ako koníčka, fakt je takých málo, možno že len herci speváci, maliari a tak...ale inak držím palce, aby si sa z toho dostala, presne viem, o čom hovoríš /píšeš.../
