Práca - vyhorenie

Robím v jednej nemenovanej firme dosť zodpovednú robotu už od skončenia VŠ viac ako 5 rokov, kancelárska robota, celý deň pri PC. Už niekoľko mesiacov (ak nie viac ako rok) sledujem, že sa mi do práce ťažko vstáva, už ráno som rozladená, že tam vôbec mám ísť, príde mi to ako strata času, že by som deň vedela využiť aj lepšie (ako sa zabiť na pol dňa do kancla a čumieť do pc) a nezlepšuje sa to. Inak mi v živote v podstate nič nechýba, som šťastný človek teoreticky, bývam na skvelom mieste so skvelým mužom, mám robotu skvelú v odbore, blízko, platia načas atď. Len v práci je opak pravdou- nenaplňa ma, skôr stresuje a vyciciava (článkov o pozitívnom myslení som už prečítala kvantá-previesť do praxe je ťažšie), v práci všetko beriem príliš vážne a do zblbnutia kontrolujem. Keď si predstavím niektoré povinnosti, ktoré sa mi ročne opakujú a mám už k nim odpor, chytá ma stres a nie je mi dobre (niekedy aj fyzicky) , mám pocit, že nežijem iba prežívam, nič ma nebaví ani vo volnom čase, ťažko sa odreaguvávam, v podvedomí pracujem aj doma. Myslím, že karierny postup mi tu nehrozí, aspoň o tom neviem, ani neviem či by som to vôbec chcela. Mám pocit, že toto nechcem robiť celý život (deti nemám ešte, možno to ma zachráni časom). Komenty typu- bud rada, že máš robotu, váž si to, naozaj chápem (aj týmto sa rada ukľudnujem-nepomáha). Verte mi, snažím sa myslieť pozitívne, kým ma táto nespokojnosť nechytí, zmierovať sa s tým-hentým a byť rada, že vôbec nejakú prácu mám, byť vďačná, ale je to len dočasné ukľudnenie, negatívne myšlienky sa vracajú... Zaujímalo by ma, či ste sa niekto s takouto nespokojnosťou až odporom v práci stretli a ako ste si vedeli pomôcť? Je toto vyhorenie? Za skúsenosti zo života a praxe vopred ďakujem.