Zblaznim sa z muza

hmm, no to ti verím, že už nevládzeš.
No ale vieš, nikto iný za teba život dokopy nedá... Aj keď asi by si si priala taký zázrak, ale bdueš musieť sa s tým popasovať sama. Ale nie tak ako doteraz, keď sa len snažíš prežívať, ale nájsť zmysluplnú cestu, ktorá aj niekam povedie...
Je ťažko žiť s nízkym sebavedomím. A nie je ľahké ho nadobudnúť. Ale krok za krokom sa dá všetko....
Nemôžeš riešiť všetko naraz. Potrebuješ sa zamerať na jednu vec po druhej a postupne s tým niečo robiť...
Nie si spokojná v práci - je nejaká možnosť na jej zmenu? Sprav nejaké kroky v tomto smere... Informuj sa, vzdelávaj sa...
S mužom to nefunguje. No čím to žena každopádne zhoršuje je časté sťažovanie sa, nespokojnosť. Je to taký bludný kruh. Lebo nevnímaš za čo byť vďačná a spokojná, vidíš, že sa správa zle. Niekto ten kruh musí prerušiť... Ale vo vašom stave, to sama nezvládneš. Budeš potrebovať podporu. Možno kamarátku, možno psychológa...
Mne osobne pomohlo porozumieť týmto vzťahovým problémom kniha Queens code od A.Armstrong. Je v angličtine.
Tak ako muž často nechtiac vyšle signály, ktoré žena chápe ako nelásku, nezáujem, rovnako často žena vyšle signál, ktorý mužovi úplne berie motiváciu, lebo ho chápe, ako "aj tak nič nedokážeš poriadne, aj tak s tebou nikdy nebudem šťastná...". Jeden druhého zraňujeme na dennom poriadku a nie sme si toho často vedomí. Čím viac takých nedorozumení a čím dlhšie to trvá, tým ťažšie sa to zvráti a tým ťažšie sa celkovo dá uveriť, že to mohlo by aj inak... Muž často ujde zo vzťahu (buď fyzicky alebo duchom) a žena tam často zostáva, ale nepomôže tomu, lebo vo vnútri je už príliš sklamaná...

Je to ťažká situácia.
Možno tá kniha a zmena tvojho postoja už vášmu vzťahu nepomôžu, ale minimálne by mohla pomôcť tebe pochopiť čo sa vlastne stalo...
A možno tvoj manžel nie je taký zlý, len zbabelo uteká a keby mal vhodné podmienky tak by prišiel k rozumu. Ale či by si sa chcela tak obetovať a skúsiť to, to by muselo byť tvoje rozhodnutie a určite by si potrebovala podporu niekoho.

Ak chceš približne vedieť o čom tá kniha je (v slovenčine) tak sem napíš mail a ti to pošlem. Sú zmeny postoja a správania, ktoré keď žena spraví, tak na ne muž reaguje skoro okamžite. Ja som to zažila a verím tomu. Ale naše problémy nezašli tak ďaleko. Len som vnímala, že ideme tým smerom a zo skúsenosti v mojej rodine som vedela, že tak dopadnúť nechcem a že nemôžem čakať, ale musím zistiť prečo sa to deje a čo s tým... U vás je to horšie, no vieš, čo si človek navaril... Situácia je aká je, a ako sa k tomu človek postaví... Moja skúsenosť je, že najlepšia cesta je plne prebrať zodpovednosť za svoju časť a rozumne pracovať na tom čo môžem ja zmeniť. Je to asi aj najťažšia cesta...

No ja som s ním už omnoho dlhšie, a na psychiatrii som naozaj skončila z neho. Ja som bola tiež sebavedomá žena, myslím, že ani teraz nevyzerám zle,ale moje sebavedomie je hlboko pod nulou a to so mnou urobil on. Aj keď sa mi niekto prihovorí, alebo sa s niekým zoznámim, som taká ostýchavá, nesmelá, zakomplexovaná. Veľmi by som ho chcela opustiť a postaviť sa na vlastné nohy, len ja to mám už vopred prehrané, bojím sa a bojím sa hlavne toho, ako by mi robil zle a čoho všetkého by bol schopný, lebo podľa neho mi nič nechýba a čo by som chcela?

Astra odkial si??
mas tiez po 40-tke ako pises, ty si tiez mlada...
ja sa bojim, ze skoncim na psychiatrii, pretoze uz som tak rozklepana, ze neviem niekedy uz co je dobre a co zle. A to zo mna bola sebavedoma zena, pred 4 rokmi urcite. S nim som 13 rokov

No ja som asi pred 12-15timi rokmi tiež chodila k psychologičke, vtedy mi to dosť pomohlo, ale aj tak som sa nepohla ďalej z miesta, ostala som s ním.A pred pár rokmi som dokonca skončila na týždeň v nemocnici z psychického vyčerpania, aj som chodila k psychiatrovi a tiež nič nepomohlo, lieky nevyriešia daný problém, treba odstrániť jeho príčinu. On mne odoberá roky energiu , je veľmi negativisticky naladený, nadávok som sa od neho napočúvala za tie roky, že som už tak otupela, že si pripadám naozaj ja nemožná, neschopná. Ty si ešte mladá, vzchop sa, zober syna a choď od neho preč!

presne tak si to odhadla, sebavedomie ako handra.
ja si to uznavam a priznavam, je to naozaj tak.
preto som vyhladala psychologicku a prisla som na to, ze mam to sebavedomie pod hranicami unosnosti.
nechcem uz takto zit, myslim si, ze on mi ho vsetko odobral a ja som si to pripustila.
potrebujem pomoc, od ludi od odborníka. neviem preco to takto hlboko kleslo so mnou,ale je to tak....hambim sa za seba velmi...hambim sa, ze nedokazem odist od neverníka a tyrana,lebo stale si myslim, ze je dobry clovek, ze nas ziví a ked je v klude, tak spravi aj to co chcem ja!!!! som naozaj nahnevaná a zaroven na dne!

No ja mám už dobre cez 40 a teraz je to asi tak, že prebývame v jednom dome, lebo decká už vyrástli, majú svoje vzťahy a bývajú mimo, takže sme ostali sami dvaja. Netvrdím, že má milenku, to si dokonca myslím, že nie, jemu to takto vyhovuje, doma má všetko predostreté a on hlavne chodí do krčmy, teda tu je problém aj alkohol, čo si samozrejme on ako problém nepripúšťa.Ja viem, že je to celé zlé, že by som mala pozbierať sily a nebrať ohľad na deti, na rodičov ale už konečne aj na seba, lenže ja už dopredu sa bojím ako to bude ďalej.Prečo mám jemu nechať dom a všetko, čo sme za tie roky nadobudli a ja ísť niekam do drahého podnájmu? Prečo?Pretože si asi mám začať vážiť samu seba,že?

v prvom rade mate sebavedomie ako handry, ked to tu tak citam hlavne autorka diskusie...vesiam sa po nom , odporsujem ho...ked je on vinny? preboha kde sme uz v moslimskej krajine? Zacnite si vazit same seba zeny konecne, nie ste nikoho sluzky, ani majetok, ani rohozky, aby si o vas otierali nohy.. Ja viem ze je to tazke z financneho hladiska , ked je dieta, alebo deti, ale takyto zivot ako mate je umieranie a chudence deti v tomto vyrastat. Ak si neviete rady, navstivte naozaj dobreho psychologa, je najlepsie, ked vam cudzi clovek co nie je vas kamarat , pribuzny niekedy otvori oci a pomoze nabrat silu sa postavit na nohy, drzim palce.

ahojcek, ved to, ja mam 36 rokov, stale mam pocit, ze bez neho to nezvladnem,aj ked uz som to skoro zvladla,pretoze sme spolu isty cas nebyvali,ale bola som vtedy na dne, potom som sa pozbierala. Ved to, citim velku, obrovsku samotu, moja starost je len varit,upratovat,vsetko okolo syna a som z toho naozaj uz na dne.
kolko mas teraz rokov?
ako je to u vas teraz? co znamená, ze on si chodí? nasiel si milenku?
Sme velmi hlupe a trpime koli niekomu, kto si vobec nezasluzi aby sme sa pozastavili nad nim. som velmi smutna a zaroven nastvana sama na seba. Ale vzdy cakám, cakám kym príde domov. Aj ked slubi, ze príde domov na cas (18.00) tak nepríde, ked ide na sluzobky alebo na zurku, tak mi to len oznami, potom zo mna spraví kravu, ze to ja som psychicky chora. Raz mi povie, ze ma lubi, raz ze som pi..
no katastrofa

Ahoj okuliarka,tak takýto "život" som prežila aj ja a dnes toho veľmi ľutujem, ľutujem, že som neodišla od muža, už som sa mohla mať úplne inak, teda lepšie.Dnes už mám deti veľké, samostatné a stále žijem s mužom a po rokoch sa na mne odzrkadlil ten stres a nespokojnosť, čo som predošlý život zažila.Mám psychické problémy, neviem spávať a muž si žije naďalej spokojne, s mojím plným servisom, viac-menej len prežívame pri sebe. On si chodí kade tade kde chce a ja väčšinou len doma upratujem, varím, chodím okolo domu a samozrejme okrem toho chodím do práce a dnes veľmi ľutujem ten čas, ktorý som mu obetovala, lenže stým už nič neurobím. Prežila som s ním nepokojný život a nikdy som nenabrala odvahu to zmeniť, lebo deti, lebo rodičia, lebo známy, lebo majetok....Takže ti radím, ak nechceš dopadnúť ako ja, zhodnoť odchod od neho.Neviem, aké máš možnosti, či máš alebo nemáš kam odísť, ale urob to čo najskôr.Človek sa nikdy nezmení a takýto už vôbec nie. Mňa mrzí hlavne to, že som si myslela, že by som bez neho zahynula žiaľom, ale dnes viem, že som to mala dávno dávno urobiť.No bola som slabá a vlastne aj stále som.