Zdravím Vás..
o chvíľu budem mať 21 rokov mám jeden osobný problém týka sa mojej mamy. Má o mňa veľký strach. a to napr.
1. Keď meškám o hodinu neskôr zo školy tak mi hneď volá kde som či sa mi niečo cestou nestalo.
2. už radšej ani nechodím večer von, pretože vždy o desiatej hodine mi zvonil mobil aby som prišiel domov, pretože má strach a že by nespala
3. tento rok na dovolenke v zahraničí som sa spoznal s jedným kamaratom a rozhodli sme sa že pôjdeme na nočnú túru a keď som to povedal mame tak ma nechcela pustiť, že vraj sa nevrátim v poriadku, síce strápnila ma pred ním ale predýchal som to a ráno keď som prišiel do hotela zdravý len unavený zistil som že nespala celú noc. a trvá to stále.
Ako jej mám vysvetliť že sa o mňa nemusí báť už som dospelý a nie malé dieťa? Môže byť za tým že pri pôrode som mal ťažké zdravotné problémy, ktoré trvali aj neskôr? Ale už som zdravý dospelý jedinec. Prosím pomoc?
Veľmi sa o mňa bojí
Jžš to poznam...ja mám síce pod 15 tak sa jej nečudujem ale minule som bola s kamoškou v meste nebolo ešte ani 18:00 hodín a potom keď som už doma sa dozviem že ona má hľada po celom meste a že chcela ísť už aj na políciu...keby že prídem o 00:00 tak nepoviem ale keď nebolo ani 18:00 tak wtf??????Všetky moje kamošky si môžu robiť čo chcú len ja nie
Mas pravdu, presne si to vystihla, stratil som kamaratov, kamaratky, a bol som im aj na posmech pretoze tie telefonaty boli skutocne zbytocne...horsie je to ze sa uz so mnou nechcu bavit a ja som sa ocitol osamote, ale peed mamou to radsej tajim..
myslím, že vieš čo myslím :) Sedieť doma na riti nemá s žitím veľa spoločného. Ak takto žije tvoja mama a je jej dobre, prosím. Ale ty nie si ona. Pokiaľ "žiješ", stáva sa že sa "zraníš", šliapneš vedľa alebo naozaj si fyzicky ublížiš. Ale tak to má byť, taký proste život je. Len žijúce "mŕtvolky" a tí čo už sú skutočne na cintoríne majú svoje bezpečie.
To čo má ona v sebe potrebuje spracovať ona. S tým jej veľmi nepomôžeš. Ale ak budeš žiť podľa jej predstáv, ublížiš sebe. Každý jeden rodič vychováva svoje deti aby ich pripravil na život a nechal ísť. Nie aby deti robili, žili tak, ako si to predstavujú rodičia. Daj jej najavo, že ju máš rád, ale zas odtiaľ potiaľ.
Trosku som neporozumel tomu ,,umieraniu" ale asi viem co myslis..ona ma nieco v sebe asi to že skoro o mňa prisla pri narodení.
máš možnosť sa odsťahovať? To už naozaj neni normálne, čo mamina povedala. Hraničí to s posadnutosťou.
Kámošom sa ozvi! Veď to neni 20 rokov, čo ste sa nevideli. Len sa nesmieš báť, že robíš niečo zlé a mať pocit viny. Teraz chlapče žiješ životom "umierania". Tak to naprav a začni mamu "trénovať". Nehovor jej, že prídeš neskôr zo školy, mobil nechávaj doma a pod.
A dnes mi mamka povedala že keď sa ozenim a odídem z domu tak pojde byvat so mnou ze ona sama byvat nebude..a este zije aj moc ocko..jeho by nechala tak? Tvaril som sa akoze som nic nepocul..
Kafe
Veď už nechodím, nemam ským už.. Bohužal
no, tiež si myslím, že toto nevyriešiš rozprávaním, vysvetlovaním ani prisposobovaním sa mame aby bol klud.
Jednoducho mamu nechaj, nech sa bojí a nespí (šak ona sa vyspí na druhý deň, nič strašné ani zlé na tom neni). A jedného dňa ju to prestane bavit. Možeš začat tým, že jej povieš kde si bol a čo si robil až ked už je PO. Alebo jej hovor polovičnú pravdu, že ideš za kámošom a ten detai, že pojdete na nočnú túru vynechaj. Ale najjednoduchšie je oznámit a nediskutovat s nou, tak ako spomínala kablica. Stoj si na svojom. Chceš úplne obyčajné veci, nie si zlý, ani sebecký. Sediet na zadku v tvojom veku, len aby si bol v bezpečí NENI normálne. Kedy inokedy máš chodit na akcie a túry.. ked budeš dochodca?
ty s tym neurobis nic, je to jej problem. jednoducho jej svoje umysly a rozhodnutia oznam a nediskutuj o tom.
napriklad-mama pozajtra idem s kamaratom na nocnu turu a vratim sa vtedy a vtedy. Ked skoncime, ozvem sa ti mobilom.
spusti sa jej tirada, ale musis si stat na svojom, nieco ako-mama, chapem ze sa o mna bojis, ale som dospely a na tu turu pojdem. Urcite sa ti ozvem.
Velký strach ale veď mam surodenca a o neho sa nebojí, nerobila mu toto čo mne. A ani von už nechodím aby zase nebola nervozna a chytila panicky strach doslova..
