Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Psychicka nepohoda - ublizenie si?

Príspevok v téme: Psychicka nepohoda - ublizenie si?
Snubenica02

V poslednom case sa ma drzia zle nalady, premyslam dokonca nad ublizenim si akymkolvek sposobom je mi to jedno. Beriem Trittico ako antidepresivum, teda aspon myslim, ze je to AD, ale akoby to zacinalo byt na mna prislabe. Viem, ze by som sa mala radsej hybat a podobne veci, ale nevladzem ako psychicky tak ani fyzicky. Nenavidim vsetkych a vsetko, stale a stale. Nepomaha mi ani terapia. Vlastne netusim ako si pomoct

Snubenica02

Radoslava123 - Vďaka. Na terapie chodim uz piatym rokom a stale sa akosi nechytam, co je samozrejme mea culpa, mea maxima culpa. Asi je to pre mna prilis narocne.
zmysel - Jaj, toto poznam. Cely den v posteli (lebo sak co, beztak o chvilu umrieme), nihilizmus, atd, atd.
Mimochodom, mozem sa spytat, preco striedanie psychologov ci psychiatrov nikam neviedlo?

zmysel

Ahoj, ja toto zažívam rovnako, bohužiaľ sa to u mňa ale ťahá od roku 2010, nedostatok motivácie do akejkoľvek činnosti, nekonečné striedania psychiatrov a psychológov, ktoré absolútne k ničomu neviedli, kopec odporúčaní od odborníkov, vystriedal som asi 8 odborníkov, vlastne cesta je jasná, viem, kam sa mám uberať, čo robiť, aj aká je situácia, ale mám problém realizovať čokoľvek, niekedy som vedel vstať okolo 5-6 ráno, teraz posledné mesiace mám problém vstať o 12:00, dneska som spal do 15:00, potom depresie, že celý deň preč a tak. A takto to ide do nekonečna, nemám nejaký oporný bod, o ktorý by som sa oprel, viem, ako sa cítiš, ja zažívam tú hnusnú frustrácia dennodenne, a neviem, ako sa jej zbaviť, je ťažké niekedy nájsť cestu alebo keď sa cesta aj objaví, je náročné kráčať po nej a robiť posuny, keď človek nemá chuť ísť ani z postele vonka.

Radoslava123

Z mesta vzdialeného asi 100 km od Bratislavy pochádza jedna toho času 34-ročná ryšavá žena, ktorá si denno-denne nad záchodovou misou vlasy trhá a na samovraždu myslí, ale bohorovne vyhlasuje o sebe, že je psychicky celkom zdravá a že jej nič nie je, pričom ale všelijakých psychiatrických simulantov, ktorí sú naozaj zdraví, iba chceli invalidný dôchodok, kade-tade za šibnutých vyhlasuje a vysmieva sa z nich. Bodaj by mala aspoň toľko kritickej súdnosti v sebe, že by aj ona navštívila nejakého psychológa, či psychiatra, ktorý by jej pomohol, lebo ja si myslím, že ak to neurobí, vydarený pokus o samovraždu ju neminie, býva totiž so svojimi rodičmi na dvanástom poschodí. Tá žena má brata lekára - gastroenterológa žijúceho v Českej republike blízko nemeckých hraníc, rodičov dávno na dôchodku - a predsa jej nemá kto pomôcť, nasmerovať ju na nejakú psychiatrickú kliniku, kde by jej pomohli. Ako keby všetci v jej rodine boli hluchí a slepí, čo je veľká škoda a zároveň je to aj veľmi smutné. Od toho ty si na tom lepšie, lebo si uvedomuješ, že potrebuješ pomoc a aspoň tie antidepresíva berieš... No skús aspoň vlastnou vôľou ovplyvniť to, na čo myslíš, aj keď zo začiatku to bude tvrdá práca na sebe, že si napríklad pozrieš nejakú komédiu a zasmeješ sa, veď smiech lieči. Skús si prečítať nejaké Kocúrkovo, Woloviny bez ofiny... niečo, kde sú vtipy, pozri si nejaké humoristické relácie, pozri si hoci Ligu majstrov, dobrý futbalový zápas s otcom... ale aj pekný romantický film s mamou... proste upriam svoje myšlienky na niečo iné, na niečo veselé, milé a živé. Alebo si kúp psíka, ten ti bude robiť radosť. Je veľa spôsobov, ako takéto myšlienky odohnať. Stačí len chcieť, zapracovať na sebe a pôjde to.

Snubenica02

Ponorkova choroba, povedala by som. Kazdy mi lezie na nervy a vsetkeho mam dost akoby som zila uz tisic rokov a vsetko zazila... Nic uz teda nema zmysel

Lubenka123

taketo zmyslanie som mavala aj ja..ale snazila som sa najsit aj to dobre ze kvoli comu sa oplati zit a kvoli komu..aj ked vela toho nebolo ale nieco sa vzdy najde