Zhnusil sa mi byvaly priatel

Ahojte, chcela by som vediet, ci niekto zazili nieco podobne a ako ste sa s tym vyrovnali. Viac ako pol roka som chodila s jednym chlapcom. Velmi ma pritahoval fyzicky aj svojou veselou povahou, bol vtipny, citila som sa s nim dobre. Neskor, cim viac som ho spoznavala, som zistila aky je nesamostatny, nema ponatia o tom ako ide zivot, nic cele dni nerobil iba sedel pri pocitaci, nikdy nepracoval, chcel byt so mnou nonstop (bol ako posadnuty), bol rozmaznany, spraval sa ako decko, stale mal vela reci ale skutek utek. A to neprehanam, niekedy som ostala az v nemom uzase z jeho reci. Ludi podcenoval, kazdy bol pre neho nula. On si myslel, ze je dokonaly, ale pritom v zivote naozaj nic nedosiahol - ziadna praca, ziadne skusenosti.. Mal akoby vlastny svet, kde zil a vobec som mu nerozumela ako moze mat na niektore veci v zivote taky divny nazor. Bol nesmierne ziarlivy, az chorobne, vadilo mu uz len ked som sa rozpravala s nejakym nasim spolocnym kamaratom. Takze som casom zistila, ze uz mi nepripada ani vtipny, prave naopak, bol trapny, nudny, uplne vymlety - hlupy, ziarlivy, namysleny, nesamostatny, nic nevedel robit. A teraz k pointe. Uplne sa mi zhnusil. Uz som sa s nim rozisla davnejsie, ale neviem sa zbavit pocitu hnusu. Parkrat sme spolu spali, vtedy som to naozaj chcela, ale teraz nedokazem pochopit, ako som to mohla chciet. Bol to primitiv, ktory, az s odstupom casu vidim, ze to asi fakt nemal v hlave kompletne. Mam k nemu odpor a hnus, a hanbim sa za to, ze som mu venovala moj cas, a ze som si ho k sebe tak blizko pustila. Teraz na nom nevidim absolutne nic pritazlive. Budem mat 25 rokov a bol to moj 2. priatel v zivote, takze nie som typ zeny, ktora sa vyspi hned po nejakej znamosti s niekym. No toto naozaj lutujem. Neviem sa zbavit toho pocitu hnusu. Stalo sa vam nieco podobne? Ako ste to riesili? :( viem ze to nie je ziaden mega problem, len som sa tu chcela vyrozpravat. Budem vdacna za vase komentare :)