dnes mam narodky. 37 rokov. a neviem co s tym. som uspesny, sikovny chlap, co-to som v zivote dosiahol, pochodil som svet, dlhe roky som pracoval v zahranici, mam vlastny byt, som samostatny, mam spolocensky velmi zaujimave prace, ktore ma bavia a som v nich uspesny, ludia o mne hovoria ako o uspesnom mladom muzovi, vzdelanom, dobre vyzerajucom, spolocenskom, komunikativnom vtipnom, sarmantnom, s ktorym nie je nuda..... tak kde je chyba ? som v podstate uzavrety, introvertny typ, s obavami na zacatie vztahov kedze na rozdiel od prac si po ludskej stranke velmi neverim. a tvarit sa pred svetom, ze som uplne ok, nad vecou, usmiaty, prezentovat sa, prednasat, to vsetko mi berie neskutocne vela vnutornej energie a po kazdom uspechu som uplne na dne. to premahanie ma vela stoji, nici ma to, ubija. miesta uplne az na doraz. nevychadzaju mi vztahy so zenami a to by som pri svojej praci ich mohol mat kopu. bojim sa, ze nezvladnem rolu chlapa vo vztahu, nebudem vediet menezovat vztah, zlyham ako muz, ako chlap.... mam narodky, v podstate ked to clovek nema na facebooku napisane, tak sa na to vsetci vykaslu. instantna doba. niekedy sme si volali, pisali, dnes sa da iba "vsetko najlepsie" na plochy. vybavena vec. nasim z mojho veku uplne prepina, maju tak sikovneho syna, s ktorym nikdy neboli problemy. viete, ciste jednotky, poslusny, dobre som sa ucil, vyska, praca. ideal. sen kazdeho rodica. ja ani neviem ako som to robil. sam to zo mna islo, na nic som netlacil, vsetko som akosi nejak automaticky zvladol. zrazu ma syn 37 rokov a nema deti, nema rodinu a tlacia nanho. uz som si dnes vypocul svoje. som tu sam doma, nemam to s kym oslavit, rovnako ako vsetky predosle narodky, ludia nezavolaju, nenapisu. neviem co mam robit. uplne strateny si pripadam. v pondelok musim nahodit fazonu, prepnut sa do uspesneho modu, menezovat a riadit ludi a veci a vsetko musi klapat. to viem, to dokazem. ale zlyhavam vnutri, sam v sebe. budim sa v noci o druhej s tym, ze preboha preco som sa, vediem vnutorne monology a dialogy do rana o sebe a so sebou a som z toho zniceny. nechcem skoncit zle len mi je niekedy uplne zle zo seba. uz nech tento den skonci, nech je po vikende, nech uz idem do prace, nech uz sa nemusim vidiet v zrkadle, rozmyslat nad sebou, nech uz robim to co aspon ako-tak zvladam a kde mi to ako-tak ide. v piatok padnem a bude mi opat uplne zle zo seba. nechcem skoncit zle, mam znamych, ktorym mozog bezal rychlejsie ako tento svet, boli prilis mudri, chytri, inteligentni pre tento svet a ujasnili si v sebe, ze do tohto casopriestoru sa nevedia zaradit a tak sme potom rozsypavali ich popol. ja nechcem tak skoncit, len coraz castejsie mi tento cin pride pochopitelnejsie a terminalnejsi. a toho sa strasne bojim.... takze vsetko najlepsie si prajem, snad sa mi zemegule lepsie toho roku otoci....
Dnes mam narodeniny.....
Oddeliť treba život súkromný od profesionálneho a starosti z práce tam neťahať.A ako si oslávil včerajšie narodeniny?
ja osobne vela sportujem, beham, plavel, bajk... v praci som sice sef ale ludsky, empaticky, priorita je rozumiet ludom, chapat ich, vytvorit podmienky aby sa citili dobre, aby sa necitili ohrozeni... ale neviem co dalej. realne uvazujem o ukonceni seba sameho. neskutocne ma to zmyka, som unaveny zo seba, leziem si na nervy, nemozem si prist na chut. nechcem tym nikoho zatazovat, rodinu uz vobec nie, ti vobec netusia o com vlastne som, vidia len uspesneho syna, o ktorom vsetci v dobrom hovoria. to presvedcenie je niekedy tak silne, ze sam seba sa bojim, ze sa nezvladnem. len to tak pride do hlavy a je to tam, drzi sa to, nepusti a je to silne. jak svina silne....
Scien, mňa v tejto veci oslovuje pieseň "Nechaj rieku tiecť", takže Ti ju venujem ako jubilantovi:
www.youtube.com
Scien, k narodeninám Ti prajem zásadnú zmenu v osobnom živote k lepšiemu.
Podelím sa s Tebou o jeden môj postreh.
Môj dojem je, že svetsky úspešní ľudia obvykle chcú svoj život riadiť. Nepristupujú k životu s pokorou.
Život je sebestačný - plynie svojim smerom a svojim tempom aj bez ich snahy, bez ich riadenia.
Našou úlohou nie je riadiť život, ale nechať sa životom riadiť. Život treba pozorovať a reagovať na jeho podnety.
Mám také podozrenie, že práve tu leží koreň depresií úspešných ľudí - lebo sa vidia v úlohe riaditeľa života a nie v úlohe poddaného života. Tým sa vlastne vyčleňujú z pôsobnosti života a prebývajú v smutnom svete svojich neživých plánov.
Takýto človek nevoní životom, musí to hrať. Ja si myslím, že druhí ľudia to nakoniec vycítia a nie je to pre nich príjemné byť s človekom, čo je zo života vyčlenený.
Vzťah so životným partnerom je príkladom par excellence, keď treba byť dôsledne v pozícii poddaného vzťahu. V okamihu, keď začneš vzťah manažovať aj s tými najlepšími úmyslami, ten druhý sa stane neslobodným zajatcom ľudských plánov. (... "a potom nás už len čaká obdobie sociálnych istôt" či ako to bolo v tom filme). Človek musí sledovať a počúvať, čo partner potrebuje v danej chvíli, čo potrebuje v danej chvíli náš vzťah a podľa toho reagovať. Vzťah nie je plánovanie, vzťah je čistá operatíva: akcia, reakcia, akcia, reakcia. Partner sa cíti príjemne, keď je človek pozorný, vnímavý a reaguje na neho, nie keď ho manažuje.
Vsetko najlepsie k narodeninam, Zelam ti vela stastia, zdravia, dobru zenu a mile starosti o deti a uz ziadne taketo uvahy.
Priznavam, ze tvoj prispevok som nedoscitala do konca, lebo.. hrozna depka z neho isla.
Neviem, ci ta to utesi, potesi alebo ukludni, ale na poslednej stretavke zo strednej skoly sme skonstatovali, ze mame temer 30 rocne mudre a krasne deti a ani jedna z nas nema este vnuca.
Netusi, preco a co sa deje s ludmi a so svetom vobec, kam pozries, same antidepresiva, nechut do zivota, alebo len take plazive prezivanie.
My, st. generacia sme si nasli aspon nejake vztahy, kto lepsi, kto horsi, vychovali sme vas - deti a ze sme do toho vlozili kus seba. A tak radi sme sa o vas starali a aj sme pracovali, mozno sme krv nevypotili, ale pracovali.
Vy teraz mate otvorene hranice, cely svet je Vas, tak ak sa nedari a nie je spokojnost doma a ani vztahy nefunguju
/v Handlovej, Trencine, Trebisove../, tak ber bagel, si zdravy, tak chod do sveta, vyuzi tu EU, chod studovat, alebo chod na nejaku lod, ber sa do Afriky /ja byt mlada, tak tu nie som ani minutu/.
Tak sa ozenis v 40 no a?mozno v 50., spoznas spustu ludi a situacii, uvidis to, na co ja len okuzlene hladim v telke. Mozno vztah, ktory najdes bude sice neskoro, ale bude mat kvalitu. Mozno budes mat 4 deti, alebo ziadne.
Zatial sa snaz vela sportovat, chodit na kulturu, ale hlavne chystaj sa odtialto odist prec. Vyuzi, ze tato doba ti to este umoznuje, nelutuj sa a chod.
man of scien, never tomu, že si so svojimi pocitmi na svete sám. Je veľa žien a obdobne veľa mužov, ktorí majú problém nadväzovať či udržiavať vzťahy, z rôznych dôvodov. A neboj sa, nie každá žena má chuť skočiť do vzťahu rovnými nohami a ísť na všetko hŕŕ. Sú aj také, ktoré túžia po pomalom spoznávaní sa, po zvykaní si na toho druhého... Čím dlhšie je človek sám, tým ťažšie mení zvyky a skúša čosi nové. Ale ide to, pomaly, ale isto :). Držím palce, nech sa ti darí. A všetko dobré aj odo mňa.
Vsetko najlepsie k tvojim narodkam
Vsetko najlepsie Ti prajem, a ty najlepsie , vies co ty najlepsie musis vediet co chces a co ta robi stastnym..:-)
Chce to daky aktivny kolektivny konicek, ked su prachy tak by to nemal byt problem. Vyskusat aj viacej kym sa najde ten co najviac vyhovuje.. (pilates, tanec ...)
Neries co chcu iny, a skus si eliminovat negativne myslienky ked to uz fakt nejde, tak daky film alebo hru na odreagovanie, vtedy by mala mysel ist het..
preco, ze tvarit sa pred svetom,, viem, ze ludia nemaju radi ked sa dakto stazuje a pod,, ale zas pretvarat sa tiez nie,, mna ked sa niekto spyta ako sa mam tak poviem ako sa mam,, napicu a pod, su niekedy prekvapeny ale neriesim, ich problem, nemali sa pytat =)) nepotrebujes ludi pri sebe, kt. budu otrepavat stale prihorate standardy ale nakoniec aj tak na teba ako osobnost kaslat.. velmi vela ludi v tejto dobe "hra divadielko"...
toto sa mi paci "pochodil som svet" napis =))
"s obavami na zacatie vztahov" toto trosku rozpis, co presne..
"nezvladnem rolu chlapa vo vztahu" to teda nechapem,, vo vztahu by mal byt kazdy sam sebou, uprimny, lubit seba a svoju druhu polovicku ale rola chlapa hmm,, definiciu prosim
kolko tych vztahov bolo, ako dlhe a preco sa rozpadli?
kukni si totok: www.youtube.com
Ahoj, vieš svet je veľmi málo autentický. Veľa ľudí funguje podobne ako ty, ako keby boli na verejnosti nastavení na nejakí program, hrali určitú rolu podľa toho čo sa očakáva, aby ich ľudia primali a považovali za schopných.
Na druhej strane majú všetci radi úprimnosť, prirodzenosť, je to veľký paradox, ktorý sa ťažko prekonáva.
Často preto "vyhrávajú" ľudia ktorí dokážu najprirodzenejšie zahrať svoju rolu.
Lenže keď je človek väčšinu času takto naprogramovaný, stráca sám seba, preto v situácií ako sú partnerské vzťahy (láska, stráca pôdu pod nohami, pretože toto je niečo čo sa dotýka človeka ako takého nie len jeho spoločenskej roly.
Riešením by možno bolo byť častejšie sám sebou v každej situácií, keď je to čo i len trochu možné, aby si si mohol zvyknúť na svoje skutočné pocity ktoré ťa už potom až tak nezaskočia a budeš vedieť ako s nimi narábať.
A neboj sa keď bude niekto o teba skutočne stáť, tak ti dá šancu aj keď sa budeš správať trochu rozpačito, a možno práve preto. Musíš byť len úprimní, milí, a samozrejme hneď tú osobu neposlať kade ľahšie. Drž sa a prajem všetko najlepšie k narodkám.
