dnes mam narodky. 37 rokov. a neviem co s tym. som uspesny, sikovny chlap, co-to som v zivote dosiahol, pochodil som svet, dlhe roky som pracoval v zahranici, mam vlastny byt, som samostatny, mam spolocensky velmi zaujimave prace, ktore ma bavia a som v nich uspesny, ludia o mne hovoria ako o uspesnom mladom muzovi, vzdelanom, dobre vyzerajucom, spolocenskom, komunikativnom vtipnom, sarmantnom, s ktorym nie je nuda..... tak kde je chyba ? som v podstate uzavrety, introvertny typ, s obavami na zacatie vztahov kedze na rozdiel od prac si po ludskej stranke velmi neverim. a tvarit sa pred svetom, ze som uplne ok, nad vecou, usmiaty, prezentovat sa, prednasat, to vsetko mi berie neskutocne vela vnutornej energie a po kazdom uspechu som uplne na dne. to premahanie ma vela stoji, nici ma to, ubija. miesta uplne az na doraz. nevychadzaju mi vztahy so zenami a to by som pri svojej praci ich mohol mat kopu. bojim sa, ze nezvladnem rolu chlapa vo vztahu, nebudem vediet menezovat vztah, zlyham ako muz, ako chlap.... mam narodky, v podstate ked to clovek nema na facebooku napisane, tak sa na to vsetci vykaslu. instantna doba. niekedy sme si volali, pisali, dnes sa da iba "vsetko najlepsie" na plochy. vybavena vec. nasim z mojho veku uplne prepina, maju tak sikovneho syna, s ktorym nikdy neboli problemy. viete, ciste jednotky, poslusny, dobre som sa ucil, vyska, praca. ideal. sen kazdeho rodica. ja ani neviem ako som to robil. sam to zo mna islo, na nic som netlacil, vsetko som akosi nejak automaticky zvladol. zrazu ma syn 37 rokov a nema deti, nema rodinu a tlacia nanho. uz som si dnes vypocul svoje. som tu sam doma, nemam to s kym oslavit, rovnako ako vsetky predosle narodky, ludia nezavolaju, nenapisu. neviem co mam robit. uplne strateny si pripadam. v pondelok musim nahodit fazonu, prepnut sa do uspesneho modu, menezovat a riadit ludi a veci a vsetko musi klapat. to viem, to dokazem. ale zlyhavam vnutri, sam v sebe. budim sa v noci o druhej s tym, ze preboha preco som sa, vediem vnutorne monology a dialogy do rana o sebe a so sebou a som z toho zniceny. nechcem skoncit zle len mi je niekedy uplne zle zo seba. uz nech tento den skonci, nech je po vikende, nech uz idem do prace, nech uz sa nemusim vidiet v zrkadle, rozmyslat nad sebou, nech uz robim to co aspon ako-tak zvladam a kde mi to ako-tak ide. v piatok padnem a bude mi opat uplne zle zo seba. nechcem skoncit zle, mam znamych, ktorym mozog bezal rychlejsie ako tento svet, boli prilis mudri, chytri, inteligentni pre tento svet a ujasnili si v sebe, ze do tohto casopriestoru sa nevedia zaradit a tak sme potom rozsypavali ich popol. ja nechcem tak skoncit, len coraz castejsie mi tento cin pride pochopitelnejsie a terminalnejsi. a toho sa strasne bojim.... takze vsetko najlepsie si prajem, snad sa mi zemegule lepsie toho roku otoci....
Dnes mam narodeniny.....
man of, chybu hľadaj v sebe.Určite by nebolo pre teba podla toho, čo píšeš,nadviazať vzťah a nájsť si priateľku.Vzťah je niečo iné ako menežovať v zamestnaní.Tu nemusíš nič menežovať,ako píšeš, že sa bojíš.Vzťah je o dvoch a rovnoprávnosti a tolerancii, hlavne o tolerancii.Neboj sa nadviazať vzťah a skúsiť to.Možno si moc odmeraný,možno z teba niečo nevyžaruje,musí to medzi vami zaiskriť a možno si až moc náročný.Je pravda, že muž po 30-tke má už svoje zabehnuté maniery,ale máš práve najvyšší čas /kariéru si pekne zvládol/ na vzťah.Držím ti palce a k narodeninám ti prajem všetko najlepšie, veľa zdravia,šťastia a lásky.
hamminka - dik))) jasne, ved chlap v takom veku si cim-tym prejde. len moj posledny vztah skocnil este na vyske v v 2003 roku a odvtedy ako kedy. dlhe roky som zil v zahranici, pracoval som tam a v zahranici to mas ako chlap tazsie kedze si cudzinec a miestne sa na teba pozeraju ako na neperspektivneho. medzitym ako kedy, ale nic dlhsie, vzdy to skoncilo, ze som super hclap, vyborny kamarat... a odisli k inym. ci som dokonaly ? ja si to o sebe absolutne vobec nemyslim aj ked v ociach inych to tak moze vyzerat. vie aky som, mam aj ja svoje chyby, svoje maniere ale drzim ich v sebe, lebo nie je to fajn ukazovat ich na verejnosti. mam pracu kde nie je profesionalne ukazovat svoje nedostatky... ja sm si vedomy, ze moj mozog funguje dost rychlo, viacvrstvovo, so zaujmom a uplne vsetko, absorbujem a spracuvavam svet okolo ako taka spongia. ale viem sa bavit uplne o totalnych blbostiach, dvoj, trozmyselnosti, ironia, sarkazmus, cierny humor, flirt, to vsetko uplne s prehladom dam. len aj ked vidim, ze je o mna zaujem, tak sa stiahne, tvarim sa, ze nic nevidim. lebo sa bojim, ze to nezvladnem.... kamosi sa vytracaju, maju rodiny, deti, nemaju cas, zabudaju... ja strasne chcem mat rodinu, deti, byt lubeny, mat o niekoho starost, aby o mna bola starost, urobit obed, ranajky, vino, rozpravat.... a toto srotujem v hlave dennodenne a uplne som zufaly zo seba.
tak najprv prajem vsetko najlepsieeee k tym narodeninam ;))
pozri podla toho co píšeš vyzeráš ako ideálny chlap ktorý sa vie o seba postarat lenže asi az príliš dokonalý :) ľudia a najmä zeny mozu mat z takého strach ze nie su pre teba a cítia sa obycajne, uz si mal nejaku priateľku?
Úplne chápem čo asi prežívaš, lebo mne sa to stáva tiež pri mojich narodeninách a meninách. Pre každého som tu vtedy keď ma potrebujú, ale inak sa na mňa každý jeden vykašle.
Doma sa necítim dobre, teším sa do práce a tam aspoň zabúdam na to, že vlastne som osamelá.
Nieže by mi doma nebolo dobre, ale jednoducho mi už chýba niekto o koho by som sa mohla báť ale nie. Doma stále premýšľam ako to robia iní, ktorí už majú partnerov a ja nič a to už mám tiež 37 rokov.
A veľa zdravia ti prajem, viac dôvodov na úsmev, viac potešenia z jednoduchosti. Často je šťastie len o šťastí...
