Zdravim, uz dlhsiu dobu zapasim s jednym problemom. Asi pred 4 rokmi som zazil rozchod po dlhodobom vztahu, dost ma to zobralo, a v podstate odvtedy som nemal poriadny vztah. Z toho rozchodu som sa dostaval asi dva roky, mozno viac, vlastne nedostal som sa z toho uplne, ale mozem povedat, ze z najhorsieho som uz asi rok vonku.
Ale trapi ma ina vec: Odvtedy od toho rozchodu je to so zenami ako keby zakliate, ak sa aj pokusim o nieco, tak to skonci skor ako to vobec zacne, vobec nic nevychadza a je uplne jedno s akou zenou si chcem zacat, nedavno som spravil experiment, stretol som sa so zenou, ktora je len uplne sedy priemer nic extra, slobodna, bezdetna, chce si zalozit rodinu, stretnutie v pohode a ako sme sa rozlucili, tak uz takmer so mnou neudrziava ziadny kontakt, no nic, nevadi, vsak to bol len pokus :) Ale ide o to, ako som uz pisal, je to ako zakliate, nech robim co robim (a chcem zdoraznit, ze na ziadnu netlacim, mam svoje roky aj skusenosti), stale to pada na uplnom nezaujme zien. Ked to tak zhodnotim, moje vseobecne vztahy so zenami su uz takmer na bode mrazu, trva to isty cas no a co je vlastne dolezite, preco som zalozil tuto temu v tejto kategorii: uz dlhsi cas mam pocit, ze upadam do akejsi letargie, napr. stretnem zenu, normalne by som sa zrejme pokusil s nou zoznamit, ale namiesto toho si v duchu poviem \"aj tak by z toho nic nebolo\", proste uz vsetko odpisujem vopred, z toho plynie ta letargia, potom depresie, proste z toho rozchodu a naslednych neuspechov psychika uz tak utrpela, ze mam v sebe vytvoreny silny blok a emocne som uplne vychladol, nedokazem byt k zene mily, romanticky, proste je tam zelezna hranica za ktoru nejdem, vsetko maximalne kamaratky.
Inac na osobny zivot sa stazovat nemozem, som so sebou spokojny, prace mam dost, platovo som spokojny, investujem, buducnost si zabezpecujem, len s tymi zenami je to na bode mrazu.
A preto by ma zaujimalo, ak by tu bol nejaky psycholog, mozu tieto neuspechy, z ktorych plynie ta letargia a depresie viest k nejakym psychickym chorobam? Problem je, ze toto uz trva dlhodobo a vazne sa zamyslam nad tym, ci budem vobec schopny este nadviazat normalny vztah so zenou a vsetkym co k tomu patri. Je mi divne ze barsjaky fetak, socan alebo co este ma nejaku zenu a ja absolutne nic. Pritom si nemyslim ze by som bol nejaka obluda, uplne bezny typ, akych su na uliciach tisice.
Letargia po rozchode
japonecka: to zase nie. ked sa bavime, tak sa bavime vseobecne o zivota, aj o vztahoch samozrejme, ale nie tak, ze by som sa dve hodiny v kuse o nej rozjimal ako mi byvalo s nou dobre. Ja viem, ze vy zeny casto nerady toto pocuvate.
Fleur-de-lis: prave o tej letargii hovorim, uz mi akosi dochadzaju sily, aby som este nieco riesil. A ked nie je problem u mna tak je problem u nej. Ako naposledy: zoznamili sme, sa stretli sme sa, dobre bolo, nadalej sme v kontakte, ale ona neriesi vztahy kvoli nejakej jej osobnej tragedii z minulosti. Takze zase som tam kde som bol aj predtym. To je uz ako naschval.
parker- mozno ze je chyba v tom ze ked si na nejakom tom rande tak stale rozoberas ten svoj rozchod alebo rozpravas o byvalej? To je to najhorsie co mozes...minulost musi zostast minulostou a vobec na nu nemysliet nieto este o nej rozpravat..to ludi odpudzuje. co myslis, je to tak?
no všetko možné môže viesť k psychickým chorobám, ak máš na to nejaký predpoklad.
Keby som bola na tvojom mieste, už by som asi nečakala. Jednak by som sa nejakým človekom ku ktorému mám blízko porozprávala o tom, ako ma vníma on/ona, že čím možno ja sama blokujem tie vzťahy.
A ak by som vnímala, že neviem vhupnúť do normálneho života sama, tak by som hľadala pomoc... Možno psychológa.
Niekto je spokojný, že je sám, stačí mu práca a priatelia. No ak ty vnímaš, že máš z toho depresie a v určitom zmysle nemáš radosť zo svojho života a je to niekde celý čas prítomné v tvojej hlave... Neviem, ale nechcela by som to vzdať a život už len "prežívať". Je dosť možné, že to "prekliatie" je tvoje vyžarovanie (poznačené rozchodom), ktoré ľudí/ženy odrádza a s tým sa dá niečo robiť...
Sensena: ano asi tak.
Radoslava123: VS mam spravenu davno, ale nemam pocit, ze by to bolo nejake rozhodujuce kriterium a ani som sa skolou nikdy neohanal. Vystudoval som ju hlavne zo zaujmu, pracujem v inej oblasti (blizkej IT) a so svojim kariernym zivotom som spokojny. Okrem toho, mam 37, takze medzi studentkami urcite hladat nemienim.
dandaD: akosi nerozumiem tvojim myslienkovym pochodom, mam pocit, ako keby si si myslela, ze mam 18 rokov a prvy krat v zivote som sa zalubil. Ach boze.
Parker, moj zlatusik, uz som konecne chcela sklapnut, ale nedalo mi.. Mne je tak nekonecne luto, ze sa taketo roztomile stvorenia /tym myslim aj xx dalsich tu hladajucich/ trapia tak zbytocne.
Som z predchadzajucej generacie, kde sa zenilo a vydavalo v 20/tke. Mali sme moznost ziskat druzstevne, stabilizacne a statne byty, dali nam vyhodnu pozicku 30 tisic, za kt. sme si mohli kupit pracku, chladnicku, stenu do obyvacky a vysavac.
Toto sme mali my.
Ze su dnes nie len milostne, ale aj medziludske a aj medzinarodne na figu, to vsetci dobre vieme.
Toto priniesla doba. Dnes ste vzdelani, zbehli v elektronike, cestujete kadetade, rozpravate aj viacerymi jazykmi, chcete byt cool a in, barsjake strapate hlavy a pokreslene tela , starych mate na haku resp. ani nemate cas ich vnimat a musite mat ostre vsetky zmysly, okrem lakti, aby ste vobec prezili.
Ale, chyba vam laska a objatie a pocit, ze sa chcete o niekoho opriet, lebo kazdy chce byt milovany a obcas pomojkany a chce mat za niekoho zodpovednost, predat dalej svoju info ... pozorovat svoje deti, co vsetko zdedili po babke, po mamke po mne. Aby vwsetko toto vlastne davalo aspon nejaky zmysel, kedze z p. Boha sa smejete /to uz ani neskusam rozoberat/.
Takze Parky, klud. Normalne je lasku si najst a mat deti. Vo vasej generacii sa posuva vsetko o 10 20 rokov. Vies, kym nezistite, ze je lahsie oslovit kvetinarku cez ulicu, ako preklikat sa cez zoznamky a tie vase hnusne socialne siete.
Idem spat a nechcela som byt zla. Parky, neboj sa. Dobru noc.
mas blok zo zien, ta byvala ta tak znechutila, ze to takto dopadlo, mozno to na tych stretnutiach vyzarujes, tu letargiu, apatiu... skus sa nastartovat niekde inde, napriklad nejakym sportom, alebo aj pracou, nieco dosiahni, endorfiny sa potom mozno vyplavia a prekonaju tento blok...
Radsej byt s VS a tych, co na to nemali nech aj rozdrapi a v kazdom prispevku Radoslavy123 citat zavist a povrchnost voci vysokoskolakom.
Radoslava123 - radšej byť bez vysokej školy, ako byť milovaný niekym, len pre jeho povrchnosť...
Ak by si spravil ten titul tak koho si pritiahne? Presne taký typ povrchných žien o akých tu píšeš? Ďakuje, radšej by som sa ja osobne hodil pod vlak :D
Ja nemám VŠ lebo som na ňu ísť nechcel, vyučoval som však vysokoškolákov a dobre preto poznám systém vzdelávania vysokých škôl...
Ale k téme...nerob si VŠ len kvôli nejakej sliepke, ktorá ti príde vyzobať zrno. Ak si ju chceš spraviť tak kvôli sebe a nie kvôli titulu. Ale preto, že ťa bude baviť a na niečo ti to bude. Amen
Parker, súdiac podľa tvojho pravopisu si myslím, že si inteligentný človek a určite by si zvládol vysokú školu. Máš VŠ-vzdelanie? Ja viem, že muži to vnímajú inak, ale ženám na vysokoškolskom vzdelaní ohromne záleží, predovšetkým dnešným ženám, aj keď sa mi to javí úplne smiešne, ale je to tak. Proste ženy sú hlúpe sliepky, ktoré si naozaj vyberú radšej vysokoškolsky vzdelaného gamblera, či tyrana ako inteligentného, síce bez vysokej školy, ale slušného chlapa. Ja taká síce nie som, ale veľká väčšina žien túto "vadu" naozaj má. Obzvlášť primitívne sliepky s vypatlanými mozgami, ktoré neovládajú ani základné pravidlá slovenského pravopisu, ale zato vyštudovali sociálnu prácu, by div, že nie inžiniera, či riaditeľa banky, alebo nebodaj lekára najradšej videli po svojom boku. Toto sa asi v psychológii volá strata kritickej súdnosti. Každý sa dnes už hrabe na vysokú školu, aj keď prevažná väčšina v súčasnosti študujúcich, či v súčasnosti (alebo tak do 20 rokov dozadu) VŠ končiacich sú určite len ľudia s priemerným, či mierne podpriemerným IQ. Nerozumiem, prečo sa ženy pri hľadaní si životného partnera do vážneho vzťahu a do manželstva až tak veľmi silno upínajú na prípadné vysokoškolské vzdelanie daného muža, že to dokonca považujú za prvoradé a najdôležitejšie kritérium, lebo ja taká nie som a ani nikdy nebudem, ale krutou realitou dnešnej doby (najmä na Slovensku) zostáva, že muž bez VŠ, hoci aj inteligentný, slušný, úctivý, bez nejakej závažnej chyby (alkoholizmus, gamblerstvo, drogy, týranie...) má naozaj veľký problém nájsť si ženu do vážneho vzťahu, ktorá by si s ním chcela založiť rodinu. Osobne nepoznám jedinú spomedzi vydatých žien vo veku medzi 18 - 35, ktorá by mala iného ako VŠ-vzdelaného manžela. Ja viem, že chlapom (hoci aj tým VŠ-vzdelaným) je naozaj jedno, či tá, ktorú by si vedeli predstaviť za svoju celoživotnú partnerku, má VŠ, ale ženám to jedno nie je, naozaj. Čo by som ti poradila? Nepíšeš, či máš vyštudovanú VŠ, ale ak náhodou nemáš, tak ver, že presne v tom spočíva tvoj problém. Tak si teda podaj prihlášku a začni študovať, hoci aj diaľkovo popri zamestnaní, nejakú normálnu školu, z ktorej sa za titul nebudeš musieť hanbiť. Čiže aby to nebola sociálna práca (od toho ty máš na viac), ale radšej Ekonomická univerzita (stačí odfláknuť na E-čka, len nech je titul) a akonáhle ten titul získaš, zrazu sa karta obráti, ženy budú na teba čakať v rade a ty si budeš môcť ešte aj vyberať. Ver mi, že je to tak. A možno práve na vysokej škole medzi externými študentkami nájdeš tú pravú. Veľa šťastia!
tazko radit... nepozname podrobnosti, povahu, vyzor... dokonca ani vek, su proste ludia, ktorym je asi sudene dlhsie alebo vobec nikoho nestretnut, hoci netvrdim, ze je to tvoj pripad... zivot najde takmer vzdy najspravnejsie riesenie, neznasilnujme ho
ps: milujem, ak niekto zamudruje, ze "Takto si babu nenájdeš :)", ale ziadna rada, proste obrovske nic
