Svokra a nase manželstvo

kafe silné slová a krásne puto. ale náhoda je blbec mne osobne kadejaké predmety vypadli z vrecka/nemyslím drogy/ :D príde zvedavosť a už su vyzvedávačky. Každy je zvedavý. a ani ty nebudeš výnimka, len to tak nevnímaš alebo to tak ešte nie je. :) a nemyslel som zámerne liezť do tašky, malej nekontroluješ či má všetko do školy?

Každý rodič sa snaží starať o dieťa najlepšie ako vie. jasné záleži aj na deťoch ako to vnímajú.Tie si samé raz dupnú a povedia , ale mama oci toto je už môj život.

nie, staršej dcére nepozerám tašku. Dokonca má denník položený na stole a ja som sa ho ani nedotkla. Som ju poprosila, aby mi z neho niečo prečítala a to je všetko. Asi som extrémne divná, ale viac ako snorenie a potvrdzovanie si toho, že je všetko v poriadku - žiadne cigi, drogy, pornostránky, ani prezervatív som nenašla, juch - sa dcéry pýtam, čo si myslí o tom a hentom, rozprávame sa, VERÍM JEJ, viem aká je, viem s kým sa stretáva, čo robí, čo ju baví.. plánujeme si veci.. sme aj s druhou žabou svätá trojica :D silná partia. Nejak to cítim v kostiach, že jej môžem veriť. Zatiaľ. Tak rešpektujem aj jej súkromie.

kafe :D dakujem ze suhlasis s tým zamkom, ale asi sa naštve lebo jej do tych vecí lezie nerespektuje to sukromie :/ ... je to taká povaha , nech sa radšej pripraví na jej reakciu a s manželom to musí urobiť sám . A kafe je mama :) . nepovec ze sem tam nenajdes v skolskej taske somarinu a nepozries sa co to je. Ja som zvedavý vzdy.

vymeniť zámok svokru nemá prečo naštvať. Každý normálny človek rešpektuje súkromie toho druhého - aj na intráku, aj spolubývajúci vo vedľajšej izbe. To je úplne normálna vec. A špeciálne súkromie novomanželov.. ja si neviem predstaviť, že by som liezla mojej 13 ročnej dcére do vecí, nie to ešte dospelým ľuďom. AK niekto to súkromie nerešpektuje, treba mu ukázať tie hranice. A nech sa kľudne aj ofukuje, šak ju to prejde. Ale vymeniť zámok na začiatok, sa mi zdá najefektívnejším a najľahším riešením - kočka bude mať fakt kľud a niečo SVOJE.

Nedá mi nereagovať na príspevok, resp. príspevky, ktoré sa týkajú len toho ako sa zbaliť a odísť od svokry.
Áno, najjednoduchšie je "utiecť" pred problémami, ale tým sa nič nevyrieši. Problém zostane, medzere v komunikácii tiež a to je ten lepší prípad ak problém nebude väčších rozmerov.
Určite si vedela do čoho ideš, keďže predpokladám, že svojich svokrovcov si nevedela prvýkrát tesne pred svadbou. Predpokladám, že si sa tam objavila už viackrát aj pred svadbou, takže si mohla zbadať aké puto je medzi tvojím manželom a tvojou svokrou. Tiež si myslím, že ste sa o spoločnom bývaní rozprávali a už vtedy si si mala vyhradiť, že k nim nepôjdeš.
Na tom čo bolo ale už nič nezmeníš, takže teraz sa snaž zobrať iniciatívu do vlastných rúk a spraviť si tak, aby bolo dobre tebe ale aj ostatným. V prvom rade si skús sadnúť so svokrovcami a jednoducho jej povedz, že si veľmi ceníš ako ti pomáhajú ale niečím by si aj ty chcela pomôcť, takže trebárs buď nakúpite s manželom, alebo uvaríte. Môžeš im navrhnúť nech si spravia jeden deň čisto pre seba a ty sa s manželom postaráš zatiaľ o domácnosť, alebo niečo podobné. Určite musíš začať komunikovať, lebo samé sa nič nevyrieši.

Fúha, čo na toto napísať? Keď človek niečo urobí PROTI SVOJEJ VOLI, vždy za to zaplatí. NEMALA si sa tam nasťahovať a pokiaľ tvoj partner/manžel na tom TRVAL, tak mu dostatočne nezáležalo/nezáleží na tebe a vašom vzťahu. Chápem o čo ti ide, mne osobne by to tiež vadilo - preto sme takú istú skvelú ponuku od svokrovcov odmietli - OBAJA - a začínali v 1-izbovom byte. Ako tu už mnohí písali, nech si toto prečíta a vkľude si to rozoberte. Ona sa nezmení, nemá ani prečo. A že on až DO 30TKY takto obskakovaný a rozmaznávaný mamičkou, uf, to je moc. Ten veru nevyzerá na ideálneho partnera do ideálneho vzťahu. Nuž ale späť k riešeniu problému: a) chceš takto žiť, zostaň b) nechceš takto žiť, odíď/odíďte Lebo v tom dome sa situácia NIKDY NIKDY NIKDY NEZMENÍ, chápeš??? Teraz sa ukáže sila vašej lásky a toho ako on o teba stojí.

Presne ako píšu ostatný prispievatelia, bývanie z rodičmi je fuška pre oboch partnerov. Sú moznosti ako to riesit ale ani jedno asi dobre nedopadne, vymenit zamky to nastves svokru, prestahovat sa nastves chlapa a keď odídeš ty? asi nastves vsetkých. ale všetko je o porozumení a kompromise. zahraj chlapovi na city, si jeho zena isto vies co na neho plati, neni možné, aby nezaČal uvažovať ako to zmierniť. Veď ta milujeeee :)

Ako, mozno ste niektore veci zle pochopili.. Ja nechodim stale zuriva, a neziapem uz vobec na manzela. Totizto ja sa nastvem stale ked pridem z prace, lebo jednoducho vidim, ze tu bola, a starala sa mi do vsetkeho, kym som nebola doma. Vtedy sa tu podotykam, sama, vypenim, idem robit nieco, pri com sa vyzurim, alebo si idem zabehat, proste sama v sebe ten hnev musim zvladnut. Manzelovi si nedovolim hovorit zle alebo kricat. Nemam na to srdce, ho trapit. Maximalne si len niekedy povzdychnem, ked aj on nieco zisti, ze nema veci tam, kde ich rano nechal, a pyta sa, kde su. Hadka nasleduje az ked to vo mne presiahne vsetky medze, nahromadi sa vsetko za cely mesiac/tyzden a vybuchnem. Ale nechcem ho naozaj trapit, lebo on nevie, co ma robit. Do podnajmu alebo bytu ani počuť z jeho strany (lebo on nebude platiť peniaze do vzduchu). A tak je to začarovaný kruh.

Ja s Tebou Bublii suhlasim, ze manzelia by mali byvat sami. To sa ale da iba vtedy, ak to chcu obaja. Co vsak robit v situacii, ked manzelovi je pri mame dobre?

Ak nepocitam rozvod (to by bolo aj skoda v tomto pripade, ked mali 5rocny idealny vztah), tak zostava bud presvedcit manzela na odchod, alebo to nejak so svokrou uhrat.

Ked huhuvoda manzela presvedci tak OK, ak nepresvedci, tak musi bojovat.

No a ten boj by jej malo ulahcit to, ze je zakonita manzelka. Jej manzel ma v prvom rade brat ohlad na nu, az potom na mamu. Toto je to, co by tam mala dookola prizvukovat. A ked je pre manzela az druha, po jeho mame, tak moze povedat, ze aj pre mna je prva moja mama a moze k nej na ukazku odist.

To, ze je manzelka, a ze je to jej manzelstvo, je silny argument a mala by ho asertivne pouzivat.

V takomto prípade pomôže buď komunikácia, alebo sa odsťahovať.
Ja som si vyskúšala bývanie so svokrovcami a pomaly som mala pocit, že sa dostanem na psychiatriu.
Môj manžel chodil domov len na víkendy, lebo bol v poslednom ročníku VŠ a ja som bola doma so svokrovcami so 6 mesačným dieťaťom. Svokra sa mi miešala do všetkého, kontrolovala vodu v ktorej som malú kúpala, kontrolovala jedlo. Veľakrát stála nado mnou a vravela mi čoho koľko mám dať do jedla a ako dlho to mám variť. Vždy mi bola v pätách, von chcela ísť stále so mnou, lebo mala strach o malú.
Svokor kašľal na nás a pre neho sme boli vzduch. Bol schopný kosiť ráno o 6-tej pod naším oknom a píliť drevo večer o 11-tej. Svokra mi kupovala všetky veci aj pri dcéru ale aj pre nás a nosila nám hore všetky blbosti. Usporiadúvala rôzne party a kupovala všetko čo jej núkali a potom to končilo u nás. Samozrejme ja som bola nevďačná nevesta čo nič nepoužíva.
Na víkendy keď prišiel manžel tak mu vykladala všetko čo robila cez týždeň, poohovárala ma a večne sedela pri nás, varila mu, chcela byť proste s ním.
Po necelom roku som sa zbalila a odišla k rodičom na 300 km. Manžela som darmo presviedčala, aby sme si kúpili byt, alebo dom nebol ochotný, vyhováral sa na peniaze. Peniaze popritom neboli problém, lebo ja som bola síce na materskej, ale popri tom som podnikala. Z domu som robila projekty, takže by som kúpu uniesla aj ja. On zostal pri rodičoch, rozviedli sme sa, on je doteraz sám a ja som sa druhýkrát vydala. Teraz bývame v rodinnom dome, bez rodičov a svokrovcov a je nám fajn.