Svokra a nase manželstvo

weerew, presne je to tu. Ja som nic z toho nechcela, vsetko mi nanutili nasilu. Ja si myslim, ze u nich o peniaze az taka nudza nie je, lebo sa radi prezentuju ako niekto na vyssej urovni. Ale co z toho, ze mame vsetko hotove, ked nic z toho sme neurobili spolu?
Ja by som bola uplne stastna v nejakom podnajme, kde by som sice platila mesacne neviemkolko, ale ver tomu, ja by som si zaplatila, uz len za to sukromie, ist vecer spat, a neobavat sa, ze do rana z toho stresu dostanes rakovinu. Lebo toto nie je zivot. Milerada by som ti to tu vsetko venovala, keby si tu vydrzala...

Celkom nerozumiem tvojej nespokojnosti, svokra sa ide rozdať, dáva vám peniaze, na začiatku máte bez starostí vlastné bývanie s vlastným vchodom, prispeli vám na nové auto, vybavenie kuchyne. No poviem ti že to nie je málo. Náklad na dom, byt s autom neporovnávaj, auto v dnešnej dobe nemá v porovnaní s nehnuteľnosťou veľkú cenu.
Poviem ti váž si to čo máte na začiatku, asi nevieš koľko odriekania, koľko šetrenia, koľko práce bolo za vybudovaným podkrovím, za peniazmi za auto. Vy ste to dostali v podstate zadarmo.
Skúste si to sami, niekde s pôžičkou, bez pomoci, manžel bude chodiť po poobediach a víkendov drieť na stavbu, nebudú vám vychádza peniaze, budete stavať roky, nik vám tam nepríde pomôcť, atď.

Manzel je presne na hranici.. On je dobrak, nechce byt zly ani tu ani tam, nechce byt ani na jednej strane. Je to jeho mama, a poslednu vec, co chcem je, aby sa s nou pohadal. Zase by to bolo len kvoli mne, lebo doteraz bolo vsetko dobre, ona je strasne starostliva, vsetko maju na poriadku, este aj v skrini mali nalepene papieriky, kam patri ake tricko... A celkovo, by vam dala aj modre z neba. Ale mne je to tak protivne, ja som sa ani nestihla spamatat, a uz mam kupene hrnce, vsetky potrebne veci do kuchyne, dokonca kos na hygienicke vlozky mi pribudol v kupelni. Mne nikto nedal sancu sa sama realizovat. Lebo ja chodim do prace, a nabieham zrazu n manzelsky zivot, tak kym sa spamatam, svokra nakupi a tesi sa, ako mi zariaduje byt.. A ked to vycitam manzelovi, tak mi povie, ze ved mama nam chce len pomoct, ze ona nikdy nic nemysli zle.
Tym padom som zla ja.
On to jednoducho nechape, co mi vadi.
Ja od nej nic nechcem, vsetko jej vraciam, lebo to je to najhorsie, co sa moze stat, ze sa budeme chciet odstahovat, a ona zacne, ze ved my sme vam vsetko dali, postavili sme vam nadstavbu, a vy sa na nas vykaslete. Ja to presne viem, ze to tak bude. Este aj na auto nam prispeli, nasilu. Aj kvoli tomu sme sa s manzelom pohadali, ze naco nam pchaju tolko penazi. Ze neda sa predsa vsetko mat naraz. Ze ja to jednoducho nechcem. A potom som mu vycitala, ze preco vravel, ze nema peniaze na byvanie, ked kupil auto.
A stale dookola.
Najviac ma este vytaca, ked svokra nieco potrebuje, a posle za mnou svokra. On pride, povypytuje sa , co treba, a ide jej to dole povedat. Aby som nemohla povedat, ze ona ku mne chodi.
To je katastrofa. No koniec. Manzel mi povie, ze vymyslam, ze on mi zabezpecil nadstandard byvania, ze mam kde spat, kde varit, ze hociktora ina zena by bola vdacna. A ja som samozrejme nevdacna.
Mam byt vdacna za kazdodenny stres v cudzom dome, kde som aj tak vacsinu casu sama, lebo manzel pride z prace vecer, pohadame sa a ideme spat? A rano zase cau do prace, a do vecera nove nervy...

Prečítal som si príspevky, ktoré si napísala, kým so písal ten svoj.

Bude to ťažšie než som predpokladal. Svokra je zjavne na syna fixovaná a u nich doma asi vládne matriarchiát.

Takže svokra by musela prijať, že už nie je paňou celého domu a hlavne, že syn už nepatrí jej.

S týmto bude problém.

Každopádne musíš začať od manžela a mať ho na svojej strane. Vyjdite si niekam von a hoďte o tom vážnu debatu. Povedz mu, že chceš aby patril tebe, nech si vyberie komu patrí.

neverim ze pred svadbou si nevedela do coho ides, vedela si co ta caká a urcite si vedela ze po zbytok zivota tam budes s nou zit, teraz to riesit je uz neskoro myslim

podla mna je chyba v tvojom muzovi. On jediny by si mal v hlave upratat ci da prednost mame alebo tebe a potom to svojej matke strucne a jasne vysvetlit. Len on jej moze urcit hranice. Pokial sa neozve a este mamicke pochlebuje a vdacne sa u nej stravuje, tak sa necuduj. Normalne mu daj ultimatum- bud ty alebo jeho matka. Ak chce mat stastne manzelstvo a deti, tak nech sa rozhybe. A cim skor od nich prec. Ked aj do podnajmu. Byvanie s rodicmi nikdy nerobi dobrotu.

huhuvoda, nenapísala si jednu podstatnú vec: ako to vníma tvoj manžel a či máš v tomto v ňom oporu.

Ak máš, tak je to jednoduché. Mať vlastné poschodie s vlastným vchodom a vlastnou kuchyňou vyzerá byť dostatočný priestor na súkromie. My sme tiež prežili prvý rok manželstva u mojej mamy takto podobne na poschodí. Stačí, aby vás svokra rešpektovala, neprepadávala vás tam a nechodila tam vo vašej neprítomnosti.

Takže popros manžela, aby o toto poprosil svoju mamu. Keď pôjdete spolu niečo kupovať neoznamujte to dopredu mame a ak už idete s ňou nekupujte v jej prítomnosti. Povedzte, že dnes len obzeráte.

Biela Kobra ti dala výborné rady - nebuď tam utiahnutá a bojazlivá, ale buď aktívna. Neplač zúfalo po nociach, ale rozmýšľaj ako zvládnuť s vtipom jednotlivé situácie, ktoré ti svokra pripravuje. Keď cítiš, že ťa svokra pozoruje, tak jej daj najavo, že vieš že ťa pozoruje. Myslím, že svokra nie je úplne mimo, takže jej to po niekoľkých razoch zapne, že je to trapné.

Horšia situácia by bola, ak by tvoj manžel bol na maminej strane. V tom prípade sa o tom s ním porozprávaj a jasne mu opíš svoje pocity. Ak by to nepomohlo, nezostáva nič iné len dať ultimátum - ja alebo mama. V tom prípade sa musíte čím skôr odsťahovať, lebo vám svokra rozbije manželstvo. A že sa takých prípadov stáva....

Nemala som proti nej fakt nic, kym sme neboli spolu... Bolo mi cudne, ze hoci manzel ma uz po tridsiatke, stale mu nosi do prace keksiky, jogurty a jablcka presne o desiatej, ze obeduju presne o dvanastej a veceraju presne o siestej, ale myslim si, ze reku ved ich to prejde.
Nemala by som problem, keby prisli raz za mesiac na navstevu, porozpravali, co maju nove, bla bla a dovidenia.
Ale ked to je kazdy bozi den ta ista pesnicka, kazdy den ma niecim nasere, vzdy nieco riesi, chodi kontrolovat ci som poliala kvety, ci je pozametane, umyty riad.. ja som normalne v strese, ked idem do prace, ze co zle zase najde. Mne od svadby vypadala polovica vlasov, a v noci sa aj bojim nieco s manzelom riesit, aby este niekde za dverami nestala a nepocuvala :((((

A teraz, ako to pisem, som zase nastvata, preto aj reagujem podrazdene.. Prosim pekne, dnes sli svokrovci prec autom, tak som sa potesila, ze ako fajne, bude pokoj. Ale nie, svokra rano navarila dukatove buchticky, pootvarala dvere, nech je ich dobre citit, a manzel uz rano sa tesi, ze co tak dobre vonia. A ona, ze uvarila prenho, aby mal co na obed.
Ja mam navareny kuraci perkelt, ale ach, katastrofa, lebo je uz zo vcera, a on nebude predsa jest nieco z druheho dna.
Su to take malickosti, ale tak ma vedia nastvat,ze o chvilu to bude na psychiatra. Uz po minulej hadke s manzelom sme sa dohodli, ze si to nebudem vsimat, ze svokrovci su uz stari, atd. A tak som to cely mesiac v sebe drzala a drzala, a dusila, az to vybuchlo, a myslela som az, ze pojdem spat do obyvacky na gauc, lebo explodujem aj s celym tym nestastnym domom.

Tak nastahuvat sa tu vobec nebol moj napad, bojovala som proti tomu, ako sa len dalo, ale nepomohlo. Prave som skoncila vysoku skolu, peniaze na byt nemam, a manzel povedal, ze do bytu nepojde, ked cely zivot zil v dome. Ze ak tak chcem, ze si treba najst pracu, a zarobit, a postavime dom.
Je to vsetko pekne, ale kym postavime ten dom, ja budem sediva, a hotova zo zivota. Uz som mu oznamila, ze ziadne deti nebudu, kym tu byvame, lebo ja si to ani nechcem, ani neviem predstavit.

Svoju svokru nikdy nenazvem mama, lebo nie je to moja mama, ja jednak nespim so svojim bratom, a jednak mama je len jedna jedina na svete, nikto druhy si nezasluzi mat take pomenovanie, ako moja draha mamka.

Ano, pekne by bolo jej pomahat, ist s nou nakupovat, atd. Ano, skusila som, ale po hodine a pol stravenej v obchode s potravinami sme sa aj tak pohadali, lebo najskor mi nedovolila vziat si svoj kosik, potom druhy krat, lebo ona stala pri kazdom regali, a vsetko komentovala, vsetko musela chytit do ruky a potom sme sa pohadali treti krat, lebo urobila hluk pri pokladni, ze ona vsetko zaplati, myslim si OK, ved doma sa poratame, ale ona ani pocut, lebo ona nam vsetko daruje co nakupila. Tak som sa na nu nasrala, a nechala jej to tam, neskutocne som bola nastvata, vrelo vo mne vsetko, mala som chut manzela poslat do riti, ze nedokaze sa postavit na vlastne nohy.
Pritom ked mu uvarim, tak stale chvali, ze ako dobre, tesi sa...A svokra si vzdy mysli, ze on chudak umrie od hladu.
On je cely den v praci, ja prichadzam z prace o stvrtej, prva vec, pridem domov, nastvem sa, lebo zas vidim pootvarane dvere, ked som ich rano zavrela, vidim naplnenu chladnicku, a potom sa idem radsej niekam von vyburit, lebo ma tu poraza.