Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako sa zbavit strachu zo smrti?

Príspevok v téme: Ako sa zbavit strachu zo smrti?
broken_heart

Dobry den. Citim hroznu beznadej a prazdnotu. Mrzi ma, ked vidim vokol seba a vo svete, kolko vela ludi chce zit, bojuje zapasi o prezitie, len aby prezili a dalej mohli tu byt a zit. A ja? Uz dlhe roky tuzim umriet a vobec nebyt. Preco nespacham samovrazdu? Nie je to preto, zeby som tu niekomu chybala, alebo ze sa bojim smrti. Smrti sa nebojim. Bojim sa utrpenia, bolesti a.. Odmalicka som vyrastala obklopena vierou. A ono sa to do myslenia cloveka premietne. Takze verim v posmrtny zivot, ocistec. Proste neverim ze po smrti uz viac nic nie je. Citala som aj vela skusenosti ludi, co prezili klinicku smrt, sama som bola neraz svedkom logicky "nevysvetlitelnych udalosti a prihod". A ked som spominala tu bolest a utrpenie, je to preto, ze poznam z okolia par pripadov neuspesnej samovrazdy a ti ludia skoncili v bdelej kome, postihnuti a tak rozne. Takze z kaluze pod odkvap. Lenze ak sa aj samovrazda podari - co bude potom dalej? Co ak ten ocistec a to dalej po smrti naozaj je, a ja budem trpiet este viac nez tu a teraz? Hnevam sa sama na seba, ze takto o vsetkom privelmi rozmyslam. Ved stacilo by to urobit a basta. Lenze to prave neviem. Nemysliet. Nemam dovod preco dalej zit a pre koho. Citim, ze fungujem len ako daky naprogramovany robot. Ako keby toto co zijem a zijeme, bol len daky umelo vytvoreny svet, "matrix" a my sme tu len obycajne figurky ako na sachovnici. A hybe s nami niekto iny. Ako keby bolo vsetko uz vopred dane, urcene, predurcene, naprogramovane. V nicom nevidim zmysel. Ta prazdnota, beznadej su hrozne. Neraz som pokusala zivot, osud a som stale tu. Okolnosti boli sice priaznive ale nic sa mi nestalo a som dalej tu. A druhi chcu zit a umreli vinou, zavinenim inych. Ja som tiez bola neraz v takychto podobnych situaciach, mozno som ich podvedome aj sama vyhladavala a nic. Som stale tu. A stve ma to. Lebo keby ma usmril zabilo nieco a niekto iny, nebola by to predsa samovrazda. Mala som v doterajsom ziti len dva zmysly zivota. O jeden som prisla pred rokmi a o druhy pred par dnami. Preto to tak teraz intenzivne citim a prezivam, ze tu uz viac nechcem byt a tuzim po smrti este vacsmi nez doteraz

broken_heart

Dakujem vsetkym,co sem prispeli.

Velmi sa snazim,no napriek snahe to akosi nejde. Vyskusala som vsetky mudre rady,navody,odporucania a podobne,len u mna vsetko funguje tak kratkodobo. Uz aj ked si myslim,ze to ide,bude zas dobre a fajn,tak je vsetko spat. Apatia uzkost bezmocnost,nechut tu dalej byt. Mna naplna len "clovecina". A mala som len dvoch ludi vo svojom zivote. Prvy umrel a druhy....

Niekoho som stretla,kto povedal (aspon pre mna) jednu velku mudrost. "Umiera sa na osamelost a izolaciu. Nie na choroby.." Akoby mi hovoril z duse. U mna to tak je. A teraz,ked som prisla o tu druhu bytost,akoby som bola tym najopustenejsim stvorenim na zemi. Sama aj napriek v centre tohto kolosu,mraveniska zvaneho zivot

Moireal

Tiez to citim podobne ale nemam az taky strach zo smrti, tiez som uz mohla zomriet. Napriklad na operacnom stole s nadorom v hlave ale nestalo sa tak. Dokonca som si velmi priala nejaky duchovny zazitok. Nieco ako klinicka smrt. Nestalo sa tak. Nieco, co by mi trochu dalo navod ako dalej zit.
Zivot je v podstate tragedia ked clovek naozaj nema pre co zit, a to co by mu robilo radost, bud stratil alebo nikdy nemal. Zamerat sa na nieco ine je tazke, ked to ine nemusi prinasat taky pocit radosti ako to , co nemame.
Lebo to, co nam prinasa tie najsilnejsie emocie, to je vyraz nasej duse. Ale je v tom aj zrada ega, alebo pychy. Je tazke to rozlisit. Jedine co pomaha, je nehladat zmysel zivota, ako povedal Cliattsi. Mimochodom velmi pekne to napisal, klobuk dolu. Ale pomaha hladat ulavu zdravsim sposobom. Nieco, vdaka comu sa budeme citit lepsie, odvratit sa od toho, co nemame, co nam bolo vzate a zamerat sa na nieco, co bude pre nas vzdy zdrojom ulavy. U mna je to hudba a priroda, aj ked aj do hudby sa mi pletie ego. Co uz. Kazdy vsak zije, ako najlepsie vie, nikto nerobi vedome chyby.
Ja sa vlastne aj tesim na smrt, ze sa dozviem konecne celu pravdu, ako to vlastne je s utrpenim. Ale nechcela by som to nasilnou cestou, to nieje dobre. Holt, treba to tu pretrpiet a hladat pocit ulavy. Hlavne netlacit na pilu, co ma prist, pride. Vela stastia.

Filip TT

broken_heart z tvojho stavu sa dá vyjsť. Pocit odlúčenosti od Života, keď človek ani nežije ani neumiera zažilo a opísalo mnoho ľudí a Život sa k nim neskôr vrátil.

Tvojim súčasným stavom sa nič nekončí, máš dobrú nádej, že zažiješ v živote ešte veľa krásneho a urobíš veľa dobra a užitočného, takže na konci, keď už budeš stará budeš pripravená na stretnutie s Ježišom a neprídeš s prázdnymi rukami, ale s dobrou úrodou.

Ak si veriaca, uprac si najskôr vo svojom vnútri - prejdi si všetko, či si niekomu neublížila a nezanedbala, ľutuj ak to tak bolo a choď sa s tým človekom uzmieriť. Ak niekto ublížil tebe, nájdi pre neho ospravedlnenie v jeho slabosti, nevedomosti a neschopnosti iného jednania. Odpusti mu to. Ak sa hneváš na Boha za stratu niekoho alebo niečoho milovaného - priznaj si, že všetko dobré čo si kedy mala bol dar od Neho a aj to čo si stratila bolo od Neho, On dal, On vzal a dá ti niečo iné. Uzmier sa aj s Bohom. Vyznaj sa zo svojich hriechov a neodpustení u kňaza.

Ak si s týmto hotová, môžeš začať volať na Život, aby sa k tebe vrátil. Život je Boh Otec - vráti sa k Tebe, veď ťa miloval po celý ten čas aj keď si ho necítila...

lososy

Ahoj, ja riešim to isté, tiež mám veľmi veľké životné problémy a veľa krát som rozmýšľal nad samovraždou, ale nikdy som nenabral odvahu, človek je ako väzeň, lebo tu na Zemi prežíva peklo, ale keď sa bojí, že po samovražde bude ešte horšie, je to cesta, s ktorej sa nedá ísť preč, je to, ako keby s jedného pekla chcel ísť do ďalšieho, ešte horšieho. Tak radšej trpí a nikdy nenaberie odvahu. Mňa by tiež zaujímalo veľa otázok, prečo niektorí ľudia tu na Zemi trpia, aký to má dôvod, či je to len obyčajná náhoda, zlé gény, alebo platí niečo ako reinkarnácia a človek si odpykáva to, čo pobabral v minulom živote, rád by som vedel odpoveď. Mám kamarátov ťažko chorých, myslím psychicky, majú bludy, a celý život žijú iba v nich, riešia len vlastný svet a nevedia čo je realita, a končia každý rok niekoľko krát na psychiatrii, tiež neviem, čim si to zaslúžili. Ja samotný som bol už 3 krát hospitalizovaný na psychiatrii, kvôli rodinným problémom. Tiež neviem odpoveď, prečo toto prežívam.

Cliattsi

broken_heart, súcítim s tebou. Tieto myšlienky som mal aj ja. Si introvertka ?
Ja hovorím niekedy o sebe - Ja nežijem, ja prežívam tak, že rozmýšľam o živote.Zatiaľ čo vidím iných, ako radostne žijú, tak ja len analyzujem. Je možné, že som v minulosti od života veľa očakával. Al moje priania sa nesplnili. Nastúpilo zúfalstvo, frustrácia. A presne si to pomenovala, ako som to aj ja niekedy opísal - figúrky na šachovnici. Ja som ale dospel k záveru poveľmi dlhom uvsžovaní, že ak aj nenájdem zmysel svojho života, tak budem hľadať to, čo mi v živote chýba. A zistil som po dlhých úvahách, že je to pocit šťastia a radosti zo života,dobré slová a pomoc od ľudí, vzájomná súnáležitosť d ľuďmi tak, aby sme boli NAVZÁJOM ŠŤASTNÍ. Aby sme sa nepovyšovali nad ostatných, aby sme sa rešpektovali a robili veci tak, aby boli podľa možnosti ku prospechu nás všetkých a hlavne, aby sme bezhlavo netúžili po uznaní, majetku, peniazoch. Aby sme tu nežili pre tieto hodnoty, pominuteĹNé, ALE PRE HODNOTY, ktoré nás robia šťastnými a pritom neubližujeme ostatným.
A chýba tu viac otvorenej komunikácie medzi ľuďmi. Je tu veľa súperenia, zhadzovania, ponižovania, znevažovania. Tiež je dôležité pracovať aj s pocitom vlastnej dôležitosti. Nesmieme sa postaviť vedome do pozície nadradenosti voči ostatným ľuďom.
Asi by som veľa o tom písal....
Nie som na toto znalec, ale riešením, ako na to nemyslieť je prestať si myslieť, že si napr. ty zaslúžiš žiť život bez problémov. Ak si budeš myslieť, že by podľa teba malo ísť všetko hladko, tak to tak nikdy nebude. Tiež je dôležité sa príliš neporovnávať s inými ľuďmi.
Ja som si nakoniec povedal toto: "JA NEBUDEM HĽADAŤ ZMYSEL ŽIVOTA, ALE JA CHCEM ŽIŤ SVOJ ŽIVOT" keď sa budeš riadiť týmto, je možné, že nebudeš riešiť to, čo bude potom po smrti. Lebo si myslím, že nikto nevie, čo a ako sa bude po našej smrti hodnotiť. Sú ľudia, ktorí o tom hovoria aj píšu, ale ja som si neni moc istý, že môže niekto povedať, že je to tak, alebo onak. Ale aj napriek tom o tom ešte niekedy premýšľam. MOžno existujú minulé životy.
Žiť svoj život asi znamená snažiť sa robiť to, čo chceš, aby si sa mala dobre a pri tom neubližovať ostatným ľuďom. V jednoduchosti to znamená hľadať v živote prístupy v zmene myslenia a konania (aj medzi ľuďmi tak, aby si bola šťastná. A častokrát na to, aby si bola vnútorne šťastná, treba pracovať aj s inými ľuďmi a hlavne so sebou. Treba sa zamyslieť nad tým, prečo konáš tak ,ako konáš. Uvedomujem si, že nie každý na to má, aby to robil, ale ja hovorím, máme rozum a svoje vlastné pocity, tak by sme ich mali využívať.
V tom, čo chceš robiť, treba občas aj prekonať strach, aby si bola šťastnejšia a tiež je dobré sledovať aj svoje nočné sny, lebo v nich sa nám často zjavuje, čoho sa skutočne bojíme a s tým treba pracovať - ešte neviem ako, ale snažím sa na to prísť. Treba pracovať so svojimi strachmi, ktoré nás obmedzujú.
Ja som mal niekedy strach napísať na tomto fórum , ale povedal som si, že niečo odovzdám ľuďom zo svojich skúseností, aby aj oni mohli byť šťastnejší a inak sa pozerať na svet.

Boh

Boh Otec - Pekné slová, konečne niečo, čo zahreje na duši, nie len vyhrážky a podobne, ako to prezentuje cirkev.

Boh Otec

Tak, ako maliar s radosťou pozoruje obraz, ktorý namaľoval, tak prichádzam ja s radosťou medzi ľudí - majstrovské dielo môjho stvorenia. Čas plynie a ja by som chcel, aby ľudia poznali čo najskôr, že ich milujem a že je mojím najväčším šťastím byť medzi nimi a hovoriť s nimi ako Otec so svojimi deťmi.

Milujem vás, ako som miloval svojho Syna, čo som ja sám, a hovorím vám, moje deti, ako som hovoril Jemu: ste moje milované deti a vo vás mám zaľúbenie. Preto som rád vo vašej spoločnosti a želám si zostať s vami. Moja prítomnosť medzi vami je ako prítomnosť slnka nad zemou. Ak ste pripravení ma prijať, priblížim sa k vám, vstúpim do vás, osvietim vás a zahrejem nekonečnou láskou.

Pozrite, odložil som korunu k svojim nohám a držím svet na svojom srdci. Svoju slávu som nechal v nebi a prišiel som k vám, aby som bol všetkým pre všetkých ľudí. Aby som bol chudobný s chudobnými a bohatý s bohatými. Chcem chrániť mladých ľudí ako nežný Otec. Na svete je toľko zla! Tieto úbohé, neskúsené duše sa nechávajú zviesť k hriechu, ktorý postupne vedie k úplnému zničeniu. Vy, ktorí mimoriadne potrebujete, aby vás niekto v živote chránil, príďte ku mne! Som Otec, ktorý vás miluje viac, než bol kto kedy schopný! Utiekajte sa ku mne čo najbližšie, zverte mi svoje myšlienky a túžby! Budem vás nežne milovať. Dám vám milosť pre prítomnosť a požehnám vašu budúcnosť. Môžete si byť istí, že na vám nezabudnem za pätnásť, dvadsaťpäť alebo tridsať rokov po vašom stvorení. Príďte! Vidím, že veľmi potrebujete nežného a nekonečno dobrého Otca, - takého ako som ja.

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ako sa zbavit strachu zo smrti? - Fórum - ZDRAVIE.sk