Strach z neistej buducnosti

hmm, no je dosť možné, že tvoje zranenie a bolesť sú bezdôvodné. V zmysle, že si jeho správanie odôvodňuješ niečim, čo nemusí byť pravda. Teda, že by ťa fakt, že netúži po spoločnom bývaní naďalej mrzel, to je viac menej ok, ale že ťa to tak bolí, to je problém, ktorý nemusí byť...
Je to pochopiteľné a aj logické. Máš určitú skúsenosť, a určité veci ti viac vyjadria lásku ako iné. Asi si mala pocit, že tamtí chlapi po tebe viac túžili a to ti dávalo istotu. Zrazu máš chlapa, ktorý je možno pomalší, samostatnejší alebo neviem ako to pomenovať, a máš z toho pocit, že jeho túžba po tebe tam v určitom zmysle chýba.
Len si potrebuješ uvedomiť, že to je niečo, čo je možno len v tvojej hlavičke...
Každý človek prežíva a vyjadruje lásku inak. Každý má iné potreby. Tvoj priateľ sa do toho možno nehrnie ešte aj z dôvodu, že niečo vyše roka sa mu nezdá veľa. Keď ešte nemal vážny vzťah, možno sa k tomu stavia zodpovedne, nie urýchlene.

Ja chápem tvoje vnímanie situácie a viem, že nie je ľahké preorientovať svoje vnímanie. Ale skús tomu dať šancu.
Viac si uvedomovať, že rozdielne potreby nie sú znakom menšej lásky či túžby.
Ja som vyrástla v rodine, kde sa láska prejavovala často - pozornosťou, záujmom, objatím, darčekmi... A môj manžel naopak. Prirodzene sa to vyvinulo tak, že máme rozdielne prejavy a potreby lásky. Môj manžel je nenáročný. Má určité oblasti, kde tú lásku v konkrétnom prejave "potrebuje" ale inak mu nejaké jej prejavy veľmi nechýbajú. Ja naopak. Správanie v rodine sa mi rovná láske a kto sa tak ku mne nespráva, začnem mať pochybnosti o jeho láske... S manželom sme mali tiež množstvo ťažkých období, keď ja som mala pocit, že ma odmieta, nepotrebuje, netúži po mojej prítomnosti, pozornosti, a že ho možno dokonca otravujem. A trvalo to pár rokov, kým som ja uverila tomu, že aj napriek jeho odlišným potrebám a prejavom je jeho láska ku mne silná a verná.
Aj teraz sa stane, že ma niekedy zamrzí, že mám pocit, že po mne netúži, že je mu fajn bezo mňa, ale sú to už väčšinou len chvíľky a potom si opäť uvedomím, že niekedy len potrebuje viac času. Že necíti potrebu ma objať už teraz ale až večer alebo zajtra :D
Tou tematikou sa zaoberá aj kniha 5 jazykov lásky.
Ale ozaj často ide o nedorozumenie v rámci rozdielnych potrieb. A s tým sa dá niečo robiť. Tak ako sa dá naučiť prejavovať lásku tak ako to partner potrebuje, dá sa naučiť vnímať jeho lásku aj cez iné prejavy než naše primárne. Keď som sa to naučila ja, čo mám výrazné potreby v láske a manžel naopak, tak to musí dokázať každá žena ;)

Vek sa mi zda tak akurat. Niektori to chcu este odkladat, ked uz ale maju deti, lutuju, ze ich nemali skor. Clovek kym nema deti, nevie si predstavit, ake to je. Potom si uvedomi, ze to uz zmeskal.

Pozri vsetci vedia, ze zena chce byt matka, je to jej legitimna tuzba, ja by som na Tvojom mieste tuto tuzbu svojmu milemu vyjadril a nechal to na neho, co s tym spravi... Koniec koncov on mozno caka na signal od Teba a ked ty nic nehovoris, on si mysli, ze je vsetko tak ako chces.

no podľa mňa to vôbec nie je skoro...veď obaja máte po 30-ke a ste spolu rok a pol, stretávate sa takmer denne, tak si nemyslím, že je načo čakať :) možno to chce aj on, ale tiež sa bojí to prvý navrhnúť...musíte sa o tom vážne porozprávať, aby si vedela, načom si a on tiež, aby vedel, po čom túžiš :) môžeš počkať teda ešte pol roka, či sa nič neudeje...ale porozprávať sa o tom by nemuselo byť na škodu....úprimnosť vo vzťahu je veľmi dôležitá :)
a aj keď má vlastný byt, má náklady na neho..a kebyže začnete bývať spolu, idú náklady na bývanie na polovicu...je to veľká výhoda spoločného bývania :) hmm, píšeš, že by musel prísť on k tebe bývať....tak to ktovie či nebude pre neho problém, odísť z vlastného...aj toto budete musieť poriešiť a rozumne sa dohodnúť :)
ale si vezmi, že už nemáte 20...a ak si chcete založiť rodinu, je najvyšší čas ;)

Fleur mas absolutnu pravdu. Az sa mi oci zaronili. Ano citim to ako by ma tym odmietal. Lebo prave porovnavam s tymi mojimi byvalymi vztahmi tak asi preto. Ak sa sama zamyslam nad tym co chcem ja tak este deti nie, ani sa vydavat. Ak by mi to navrhol mozno by som aj odmietla s tym ze po novom roku alebo tak. Ale velmi by som chcela aby sa k tomu vyjadril, ze na to mysli, ze to ma v plane... Predtym som na to nemyslela lebo som videla ze potom moji partneri tuzia a chcu to lebo sa vyjadrovali. On sa nevyjadruje. A prave preto verim ze kto chce, to urobi alebo sa vyjadri a urcite by som ho ani netlacila a ani sa k tomu nejako nevyjadrovala. Chcem aby to bola jeho iniciativa. On vie ze som uz predtym zila s partnerom ze sa k tomu nestavam negativne. Chcem aby som bola ja ta co sa rozhodne nie on, to je na hlavu postavene.

Ved to ked sa par rozhodne byvat spolu je proste dalsi krok v buducom zivote. On taktisto chce raz rodinu. Je to skoro v 31? Alebo vo vztahu ktory trva rok a par mesiacov???

No ťažko povedať.
Keby som mala pocit, že partner ešte týmto smerom nerozmýšľa, tak by som s tým pravdepodobne nezačínala. To je niečo kde si ja osobne myslím, že chlap by mal mať jasno a nemal by ho k tomu nikto tlačiť, aj keď ten tlak nemusí byť zrovna tvrdý...
Sú chlapi, ktorí chcú niečo dosiahnuť, kým prejdú do vážnejšieho kroku vo vzťahu...

Váhavý chlap, no musí s tým byť žena stotožnená. Že buď bude dlho čakať, alebo bude musieť byť iniciatívnejšia...

Ten plán, že počkať polroka ako sa to vyvinie mi nepríde zlý. Ale s tým, že pred tým ako by si sa s ním rozišla, mi príde fér, že by mal vedieť, že ty túžiš po ďalšom kroku vo vzťahu. Aby mal on šancu sa rozhodnúť. Možno by ti to chcel ponúknuť. Aj keď chápem, že si praješ aby to prišlo od neho.

Ale si to aj premysli s tým rozchodom. Vždy budú u partnera oblasti, ktoré sa budeš musieť naučiť prijať, ktoré nebudú presne podľa tvojich predstáv... A možno by bola škoda zahodiť vzťah, ktorý sa síce vyvíja pomalšie, no za to možno s pevnejšími základmi. Ak vnímaš, že jeho hodnoty, charakter, správanie... že je to chlap, s ktorým si vieš predstaviť že by ste zvládli spoločný život, tak sa na to asi oplatí počkať...

Neviem prečo tá bolesť žalúdka. Prečo ťa to vlastne až tak trápi? Máš pocit, že ťa tým nejak odmieta? Že ťa má v určitom smere "na háku"? Niečo tam musí byť, čo to spôsobuje. Možno si to, že sa k tomu nemá vysvetľuješ nejak zraňujúco?

ved sam by len byval, nebol by sam v zmysle bez vztahu.

dvojpes..ty musis mat velmi zlu skusenost so zenami. Moje vztahy stale prisli s tym aby sme zacali byvat spolu po par mesiacoch, boli to seriozne vztahy a boli sme spolu stastni. Preco by mu malo by lepsie samemu? Ked som sa rozchadzala s byvalym tak dokonca plakal, to neznamena ze bol stastny?

Fleur - ale ano, ako nie ze v zmysle "ake budeme mat krasne deti" ..ale napr. v lete na dovolenke mi povedal ze sa bude tvrdo pracovat aby sme si postavili pekny dom s bazenom napriklad... no jasne ze povedat moze cokolvek ale nie je typ muza co hovori nieco bez toho aby to myslel vazne. Faktom je aj to ze ma "laskou" nazval az po roku...do nicoho sa nehrnie, je vaha v znameni a vsetci asi vieme aki su nerozhodni. Ale hlavne si myslim ze na to este nemysli. Viem ze nas vztah je pre neho prvy vazny. Este s nikym ani nikdy nebyval. A ani nevenoval ziadnemu tolko casu ako tomu nasmu. Ale mna to tam mrzi ze ma aj teraz zaludok boli. Ale vo vseobecnosti som s nim velmi stastna..iba toto ma mrzi.

myslim, ze je to rozumny chlap, ved preco by si k sebe mal nastahovat nejaku zensku?
podla mna robi dobre, cim dlhsie bude byvat sam, tym mu bude lepsie.