Ľudia odo mňa doslova utekajú...

Icvcok, žiadne lieky na svete tento problém nevyriešia. Téma je stará viac ako 2 roky, tak snáď Mesačný princ odvtedy niekoho stretol.

Ja sa momentalne usilujem o liek s ucinou latkou atomoxetin na add a adhd. porozmyslaj ci to nieje aj tvoj pripad. vztahy po tomto lieku sa zvyknu napravit .. tak negativne hodnotenie seba sama jako aj vztahy k ludom. Ak si si to este nehodil nevzdavaj sa

Kamo niesi jediny. chapem tvoju podvedomu nenavist k debilom co sa boja uprimnosti. Takých je aj plne toto forum. Podla mna je načase byt uprimny k sebe a ostatním povedat pekne co si o nich myslis. možno sa potvrdi tvoja obava ze uz ta nikdo z nich nebude chciet stretnut ale verim ze len tak sa da nastolit pokoj v dusi takym jako mi.

Ako už Igizz napísal najprv nám povedz: "skus napisat viac okolnosti ako sa k tymto "chvalam" dakto dopracoval.."
"Ale ak sa otvorím a ukážem im kto som tak som dostal odpoveď ,,že im ubližujem,"
Napíš prečo tu to povedali, (tzn.) čo také si im povedal/spravil

Kedže píšeš: "nepýtam si radu aby bolo jasné! Chcem skôr pochopiť."
Tak ako písal "dnes": "stale si nekonkretizoval, CO SI POVEDAL, ked si sa otvoril."
Tak napíš celé pozadie príbehu keď chceš pochopiť.
Píšeš všeobecne, ale nič konkrétne tak potom nečakaj že ti niekto osvietí tvoj konkretný problém.

tiež sa pridávam k tým, čo sa zo svojich sračiek vyhrabali sami. Nikto mi neukázal prstom - toto robíš zle, alebo toto rob takto. Knihy z knižnice a net mi najviac pomohli. Ked som našla odpoved na svojuu otázku, vždy tam bol aj nejaký háčik, že na moju situáciu to nejak nefungovalo, fakt na zbláznenie. Musela som ísť do takých detailov že až.
Zo svojich skúseností viem, že ľudia nemajú radi na druhých taký ten vnútorný smútok a sebapodceňovanie.
Ak potrebuješ KONKRÉTNE rady, začni sa správať k sebe, akoby to bol niekto druhý - pochváľ sa minimálne 100x denne, prestaň si nadávať v myšliankach a podceňovať sa, hľadaj čo je na tebe cenné, objavuj TY SáM KTO SI, rozvíjaj niečo v čom si dobrý a čo ťa baví, každý deň sprav pre seba niečo, čo ťa poteší (ja som si trebárs kupovala čokoládu, lebo som si to zaslúžila za to, čo všetko zvládam), športuj alebo aspoň hýb sa, pi veľa vody, jedz viac ovocia zeleniny, buď nejaký čas v prírode. Pri ceste busom si všímaj čo sa ti na krajine, ľuďoch, autách páči... pri zaspávaní premýšľaj nad tým, čo bolo v uplynulom dni fajn.. keď je ti na hovno, tak to priznaj a dovoľ si jeden celý deň/hodinu/poobedie "presrať" alebo teda vyzvracať sa, ponadávaj na seba, na ľudí na svet s tým, že raz ti snáď bude aspoň kus lepšie. Nesnaž sa byť pozitívny, ked je ti na hovno, snaž sa uľaviť si, aby ti bolo len kus lepšie. Bolo by toho veľa, ale nechce sa mi viac písať. Veď uvidíš, čo ťa osloví. Veľa zdaru. Dali to iní, dáš to aj ty. Dav je sviňa :) pohltí ťa ani nevieš ako. Motivačných príbehov, kde si ľudia prešli zmenou je mrte. Hanblivé chlapčisko napríklad: traviseric.com

Mesačný princ:

Možno to tu už odznelo,neviem,nečítala som všetky príspevky,ale myslím,že môže ísť aj o to ako tvoju úprimnosť podáš. Môžeš byť úprimný a nemusí od Teba druhý potom utekať. Podľa mňa je to veľké majstrovstvo a niekomu to môže trvať dlhšie kým sa ho naučí.Myslím,že nie si jediný,komu to nejde,takých ľudí je viac,len,keď si zaplavený svojimi negatívnymi myšlienkami,tak to nevnímaš. Veľa robí samotné uvedomenie. Čítala som príspevok s tým "dávením" na niekoho a v súvislosti s tým mi napadla myšlienka,že možno ani nejde o to na niekoho sa "vydáviť" ako skôr o to "vydáviť" sa vedľa neho...toľko moje myšlienky.

Lenže ako na to prídem sám, zatvorený doma a len s vlastnými myšlienkami? - najhorsie co mozes robit, ked sa z toho nevies vymotat..

Pasivita, pohodlnost, lenivost = negativita a ubera to energiu a nici aj mozog aj telo ..

Cize aktivita, ziadne sedenie doma pri pc a cakat na spasenie z fora,, ked chces daco zistit hladaj, chod do dakej velkej kniznice, preluskaj obsahy knih co su poucne s tematikou prace na sebe, je ich na svete uz velmi vela. A vyber si tie, ktore temy sa ti najviac pozdavaju, ze by ti mohli pomoct..

Si myslis, ze mne niekto z mojich sraciek pomohol? Alebo ma niekto pochopil? Som to nikomu okrem tohoto fora ani nepovedal. Dostal som sa z toho sam, trvalo to sice qoli tomu hooodne dlho ale aspon som vela veci pochopil.

Ja masku nenosim, ale tiez nezatazujem mojimi problemami ostatnych, lebo vidim a viem, ze kazdy ma toho dost sam x(

Lenže ako na to prídem sám, zatvorený doma a len s vlastnými myšlienkami?

Hm, uz aj mne veru dosla trpezlivost s tebou. Cim viac ti clovek pise, tym viac sa citis urazeny, ze ta nik nechape. Tvoja chyba, to co robis konkretne zle, ze si myslis, ze si neomylny a nekonkretny. Povedal si nejaku konkretnu situaciu, co ta stve? Nie. Tak co tu fnukas? Mas 32 rokov ci kolko, ale spravas sa,akoby si mal 5. Sorry, ale toto je uz moc.

hmm 3/4tka textu sa stratila ..