Pod tlakom nič nedokážem / domáca škola

Príspevok v téme: Pod tlakom nič nedokážem / domáca škola
NinsEns

Dobrý deň. Mám 16 rokov a pochádzam zo sociálne slabšej rodiny. Nikdy som nemala najnovšie a najkrajšie oblečenie, nosievala som tie isté zničené topánky a školskú tašku, spolužiaci na základnej škole sa mi často smiali. Nebrala som to tragicky, veď sme boli len decká, nemohli o mojej situácii nič vedieť. Na druhom stupni nás učila fyziku a matiku naša triedna. Bola povestná svojou prchkosťou, v podstate ju však žiaci mali radi.Zasadla si však práve na mňa. Neviem, čo jej vadilo. Mávala som dobré známky, zhrošili sa až koncom základnej školy. Mala som z nej strach. Označovala ma za neschopnú, hlúpu a nemožnú pred celou triedou. Raz mi povedala, že v živote nikdy nič nedokážem. Zdalo sa, že spolužiaci sa začínali riadiť jej slovami a bočili odo mňa. Začala som sa uzatvárať do seba. Cítila som sa sama...hlúpa...nemožná. Medzitým som sa snažila vysporiadať so situáciou doma, s otcom alkoholikom(dnes už abstinujúcim), ktorý si odmietal nájsť prácu, vždy čakal, že bude najbohatším mužom široko ďaleko, a tak už z princípu odmietal ponúkané práce, vraj to bolo pod jeho úroveň. Dnes je naša rodina kompletne rozvrátená. Posledné tri roky základnej som mala panický strach zo školy, zo stretnutia s inými ľuďmi, zo zlyhania. Mala som pocit, že ma nikto nemá rád, cítila som sa zbytocne. Neužitočne. Neschopne. Bola som si vedomá svojho panického strachu, resp. traumy, aj rapídneho poklesu sebavedomia. Prešlo to však na strednej. Bol to najlepší rok môjho života. Lenže naša finančná situácia bola taká úbohá, že sme si nemohli tú školu dovoliť. Pred mesiacom som prestúpila z gymnázia zameraného na literatúru na obyčajné gymnázium, ktoré je zamerané skôr na predmety ako matematika, fyzika, chémia, informatika. V týchto predmetoch veľmi nevynikám, na predchádzajúcej škole sme sa im nevenovali len okrajovo, mám veľké nedostatky, nestíham, nechápem, dostávam zlé známky. Neviem sa začleniť do kolektívu, cez prestávky som zavretá na záchodoch a cítim sa ako pred infarktom, stres a strach prerastajú do fyzických ťažkostí. Nedokážem si predstaviť 3 roky na tejto škole. Nedokážem sa viac cítiť tak úboho, hlúpo, zbytočne. Možno vám moje slová nedávajú zmysel, možno to všetko pôsobí príliš chaoticky a zdĺhavo, možno to ani nie sú skutočné problémy, ale chcela by som vás požiadať o názor a skúsenosti s domácou školou. Som si vedomá dôsledkov tohto rozhodnutia, viem, že by to bolo po istých stránkach náročné, lenže nie som schopná učiť sa, pretože stres vo mne vyvoláva úzkosť a nevoľnosť, často zvraciam, hoci fyzicky som podľa lekárov zdravá. Je vôbec možné študovať doma? Alebo študovať strednú školu externe? Ako tento typ štúdia ovplyvní moje šance nájsť si zamestnanie?
Vopred ďakujem za vaše odpovede, každý komentár a názor si veľmi vážim.

Jendo

NinsEns, prosím Ťa, odkiaľ si, z akého mesta alebo dediny? Pýtam sa preto, lebo by som ti možno vedel poradiť človeka, ktorý by ti vedel pomôcť, ale neviem, či to pre teba nie je ďaleko. Ten človek pracuje v Bratislave.

LMarika

Profil prevaznej vacsiny gymnazistov: clovek s rozhodne nie vyssim ako priemernym IQ a s rozhodne nie lepsimi ako nanajvys priemernymi rozumovymi, pamatovymi (jednoducho talentovymi) schopnostami majuci bohatych a prisnych rodicov nutiacich ho nosit domov zo skoly vylucne len a len ciste jednotky, nutiacich ho studovat vysoku skolu, platiacich mu uz pocas ZS doucko zo SJ a z MAT, aby zvladol prijimacky na ten gympel a platiacich mu pocas chodenia na gymnazium sukromne doucka z roznych predmetov, na ktorych pochopenie a zvladnutie na jednotku je potrebna aj urcita davka logiky a byt talentovo aspon mierny nadpriemer, pricom ide predovsetkym o jazyky a MAT, CHEM. A v com spociva teda tvoj problem? No predsa v tom, ze ty si s najvacsou pravdepodobnostou talentovy nadpriemer, ale kedze nevyrastas zrovna v idealnej rodine, kde by rodicia mali dostatok penazi a pochopenia, aby ta podporovali v tuzbe vzdelavat sa, ci uz financne, alebo psychicky (davali ti najavo, ze to zvladnes a dokazes a tesili sa z toho, ze mas chut sa vzdelavat), tvoja tuzba po VS-vzdelani moze posobit na tvojich rodicov ako velke bremeno, financna zataz a mozno by boli ovela radsej, keby si chodila na ucnovku za casnicku a po troch rokoch a ziskani vyucneho listu bez zaujmu o maturitu zmizla niekam do Nemecka zarabat si prachy na seba, pripadne aj im nieco posielat, aby sa im trochu lahsie zilo - ak by bol tvoj plan do buducnosti takyto, urcite by im padol kamen zo srdca, ale ty mas po rozumovej a talentovej stranke na viac, preto si na gymnaziu a nemohla si predsa vediet, ze do mnou vyssie uvedeneho profilu gymnazistu rozhodne nezapadas. Jednak preto, lebo oni (tvoji spoluziace) su iba priemer a ty si nadpriemer, myslim talentom, a jednak preto, lebo oni maju bohatych a prisnych rodicov a znamky strasne tvrdo vydrete a ty si z chudobnejsej vrstvy, kde tvoji rodicia netrvaju pravdepodobne na tom, aby si mala dobre znamky, proste ich mas vdaka talentu bez vacsej namahy a zaroven mas rodicov chudobnych na rozdiel od velkej vacsiny tvojich spoluziakov. Ale rodicov a prostredie, v ktorom vyrastame, si nevyberame a co nam bolo osudom nadelene, s tym sa musime zmierit. Si vo velmi tazkej situacii, co chapem, lebo u nas doma to bolo podobne, ja mam tiez gymnazium, toho casu 34 rokov a zarabam si na zivobytie tvrdymi a tazkymi pracami v Rakusku so striedajucou sa nezamestnanostou (ten oddych je niekedy nevyhnutny, najma ak niekedy robim chyznu v hoteli, co je velmi vycerpavajuce a neda sa to vydrzat nonstop...) a dodnes nemam vysoku skolu, tuzim po nej, ale ci niekedy bude, to neviem. Mam vysoku kazivost zubov a vsetky peniaze, co som kedy zarobila, som minula na drahych zubarov, o nieco ma osklbali necestne poistovacie agentky... O sebe sem uz viac nenapisem. Nezelam ti taky zivot, ako mam ja, zelam ti lepsi. Gymnazium nebola v tvojom pripade dobra volba a ani v mojom, ale ked sme sa rozhodovali nad vyberom skoly, nevedeli sme, ako vyzera profil gymnazistu, ze? Skoda. No hoci to nebol spravny vyber skoly, radim ti, neodchadzaj uz odtial, kedze mas uz jeden rok skoly za sebou, zatni zuby a vydrz. Vydrz tam uz nejako tie dalsie tri roky a zo vsetkeho najviac sa venuj nemcine. Aby to pre tvojich rodicov nebola financna zataz, nechod hned po gympli na vysoku skolu, ale chod do Rakuska opatrovat dietatko aspon na jeden rok. Akonahle tam prides a stratis kontakt so slovencinou, tak ta nemcina sa na teba doslova nalepi, nasajes ju do seba ako spongia, uvidis. Uz po troch mesiacoch budes brblat ako rodena Rakusanka. Po roku prace v rodine za ucelom naucenia sa jazyka si mozes najst pracu hoci ako chyzna v hoteli na take tri roky. V niektorom z horskych hotelov v Tirolsku, ci v okoli Salzburgu, kde hotely ponukaju pre chyzne aj ubytko a stravu zdarma. Takto si budes rychlo setrit a budes si moct odkladat takmer cele vyplaty. Staci tri roky a na vysoku skolu pojdes neskor. Privelmi by ti prekazalo, keby si na vysoku skolu nenastupila ako 19-rocna, ale az ako 22-rocna? No napriklad v zahranici, v takom Rakusku je uplne bezne, ze ludia nastupuju na VS aj v 26-tich rokoch, aj neskor. To len u nas na SLovensku si kazdy mysli, ze na VS treba nastupit najneskor v 19-tich, ale ono to tak v skutocnosti vobbec nemusi byt. Ver mi, nic nestratis, ak pojdes na VS neskor. Dolezite je, aby si na vysokej skole nebola "za chuderu", pretoze na gymnaziu bolhuzial "za chuderu" si, co je mi luto, ze to musim takto napisat, ale ja som sa v tvojom veru citila rovnako, ako sa citis ty teraz a tiez som bola "za chuderu", no dnes mam aspon zubne implantaty a keramicke korunky, aj ked okrem nich ine nic, ale co som chcela, to mam. A u teba, ak mas zuby zdrave a nemusis na drahych zubarov vysolit majland, vidim dost realne to, ze najneskor ako 23-rocna na vysoku skolu nastupis. Nie je hanbou byt medzi dennymi studentami zo vsetkych najstarsia, hanbou je byt najchudobnejsia, taky je moj nazor na vec. A vies, co? Povedz uz teraz rodicom, ze po skonceni gymnazia nechces ist hned na vysoku skolu, lebo by si si chcela ist do Rakuska zarobit ako Au-pair aspon na jeden rok, aby si sa zdokonalila v nemcine a potom tu nemcinu pojdes studovat (aj ked nechces ist studovat nemcinu, ale nieco ine, kludne im to mozes takto povedat...) a uvidis, ako im spadne kamen zo srdca, ze ta aspon na ten jeden rok budu mat "dole z krku" a ze ta nebudu musiet chovat dalsich 5 rokov a vysoku skolu ti platit. Kym ty budes mat obdobie nejakych mozno troch rokov zarabania si penazi v zahranici bez chodenia do skoly, tak tie tri roky aj tvojim rodicom dobre padnu, aspon sa financne trosku pozviechaju a ty veru osprostievat nebudes, ved budes nasavat do seba nemcinu a pri cudzom jazyku sa vzdy je co ucit. Aspon takto by som sa na tvojom mieste zariadila ja. Dalsi bod, zla ucielka zo ZS, ktora na tebe sedela: Sedela na tebe preto, lebo z teba vycitila, ze si omnoho sikovnejsia a talentovanejsia, ako bola v tvojom veku ona a ako su toho casu jej prisproste a nablble deti. Zavidi ti jednoducho tvoju sikovnost, bystrost, schopnost rychlo a lahko sa ucit a tvoj talent a nedokaze sa preniest cez fakt, ze ako sa prave do takej rodiny, do rodiny byvaleho chudobneho alkoholika a chudobnej mamicky mohla narodit tak sikovna, mudra a mimoriadne nadana dcera. Ona sa proste cez to nedokaze prehryzt, a preto sa vsemozne snazi presvedcit ta, ze na to a ono nemas, ze sa na taku a onaku skolu nikdy nedostanes, ze si hlupa... Lebo chce, aby ti kleslo sebavedomie a aby si si myslela o sebe, ze si naozaj hlupa. Ver tomu, ze osud jej to raz vrati. Nech si ta hlupa hus dava pozor, aby sa jej nestalo, ze raz bude surne potrebovat lekara, nespozna v bielom plasti teba a ty jej len stroho a bez stipky empatie oznamis, ze dalsich pacientov uz neprijimas :):)?:):):):):):):):)

_meno

Ahoj NinsEns

Je mi veľmi ľuto z akej rodinky pochadzaš, ono ti to poskytuje veľke možnosti ktore uvidis spatne :)

Všimol som si že použivaš slovko "musim" take určité nútenie, napríklad vo forme "nájsť si zamestnanie".

Život je viac chcenie, čo chceš, čo ti ide ľahko, čo rada robíš, s čím ľudom rada pomahas, čomu sa rada venuješ .. ked by si dostala navzdy volno a mala by si všetkého mnoho, ked uspokojis ilúziu ktore ti podsuva okolie ... čo vtedy by si chcela robiť :)

Dnes tu jedno dievča čelilo podobnej možnosti, čo robiť v škole, verim ze v príspevkoch ju najdeš :)

Ono kazdy človek je jedinečny, čo ide tebe prirodzene (napríklad literatura) ide druhému človeku veľmi tazko (nasilu, nerozumie tomu, nema to rad, nevidi v tom zmysel, nebavi ho to, nudi) .... v škole je fajn sa zamerať na to čo ťa bavi :)

Napríklad maš rada literaturu? venuj sa jej, čitaj si, pytaj sa profesorky, spolužiačok, uvidiš koho bavi to iste čo teba :)
Keď sa budeš venovať tomu čo maš rada, to čo rada nemaš to len tak prebehneš, kľudne aj so zlymi znamkami, už sa k tomu aj tak v zivote nevratiš :D

clovek ak sa strati, tak sa vzdy vrati k tomu čo ho bavi, to vecne rozvija :) skus namiesto 9999999999999 veci čo ťa nebavi, sa začať venovať niečomu čo maš rada ... ono sa tak vravi, že ked maš niečo čo maš rada, tak dokazeš prekonať čo robiš nerada
(napríklad rada vo voľnom čase sa venuješ literature - vtedy vydrziš byť v škole 7 hodin, ked potom sa mozes rozbehnúť v ustrety kniham :D

Skus si svimnut na sebe kedy sa citiš dobre a naopak, kedy sa citis v strese, nesvoja.

Poznaj samu seba to ti umozni veľke mnozstvo radosti, lebo zistiš že "aha a mna riadne bavilo ked som bola mladsia kreslit, a teraz ked som prestala je to daka nuda ... a pri tom to bola taka sranda, riadne dobre som sa vtedy citila. alebo napríklad zistis ze volakedy som rada chodievala behat, ale uz ma to dako preslo uz ma to az tak nebavi ....

Človek vždy niečo chce, a ked nevie čo chce tak chce aspon pokoj od toho čo nechce :D :D čim skor spoznas samu seba tym viac si budeš rozumieť (budes vnimat co je v tvojom súlade, a naopak co napríklad v tvojom súlade nie je)

A vtedy sa mozes venovat plnou parou tomu v čom vidiš zmysel :)

Drzim palce a pekny začiatok vikendu ti prajem NinsEns :)