Už nevládzem...

Radoslava123, trošku ma zarazil tvoj príspevok. Nie, nemám 14, ani 15, som dospelá žena, ktorá úplne vážne venuje tancu a ktorej je tak mizerne, že sem jednoducho napísala hľadajúc pochopenie a možno aj kus rady. Kto nezažil niečo podobné, nepochopí to, no i tak ti úprimne ďakujem za tvoj názor a odpoveď odpoveď.

Áno, presne tak, zbytočne to prežívaš, ako sa tu už písalo. Len si ešte nenapísala, koľko máš rokov. Ak od 10 do 14, tak v takom prípade by tvoje správanie mohlo ešte hraničiť s normou primeranou tvojmu veku, aj keď na druhej strane je pravda, že ja som také veci ani v takom veku nerobila. Len nenapíš, že si už dospelá, lebo padnem na zadok a ak áno, tak švihaj k psychiatrovi, aj keď ja som v zásade proti psychiatrom a proti braniu psychiatrických liekov, ktoré zbytočne zaťažujú ľudský organizmus a ničia telesné zdravie určite oveľa viac ako alkohol, ale z hľadiska prístupu k problému, akémukoľvek, existujú ľudia, ktorí vyplakávajú pre nič, za nič a vyplakávajú pre každú somarinu (poznala som dospelú ženu okolo 60-tky, ktorá plakala ako malé decko, keď jej zdochol pes... aj jej šibnutú dcéru, ktorá si ešte aj ako 34-ročná denno-denne nad záchodovou misou vlasy trhá a plače, lebo nemá toľko peňazí ako hollywoodske celebrity, ako miliardári...) a existujú ľudia, ktorí nikdy nevyplakávajú, ale namiesto vyplakávania konajú a ktorých prístup k životu je taký, že problémy sú na to, aby sa riešili a každý problém berú ako výzvu a aj veľké problémy vyriešia bez plaču, lebo sú rozumní, problém si v pokoji rozoberú, rozanalyzujú a tešia sa, že naň našli riešenie. Keď som ja bola v 12-tich buchnutá do amerického herca, neplakala som a neronila krokodílie slzy, proste som sa zmierila s tým, že ten krásavec na tom plagáte nikdy nebude mojím mužom, tak som si len nazbierala plagáty a pozerala som sa a snívala som o tom, aké by bolo pekné byť s ním, aj keď som vedela, že s ním nikdy nebudem, lebo partnera pre život si nehľadáme medzi hviezdami, ale na zemi, obrazne povedané... ale túto prvú platonickú zaľúbenosť som vnímala ako krásny pocit a brala som to skôr pozitívne... No keby sa také niečo stalo tebe, tak sa uplačeš k smrti, že? Ak si teda nevieš svoj problém rozobrať a rozanalyzovať ty sama, pomôžem ti trochu. Po prvé, problém s trénerom. Podľa môjho názoru si bola zo všetkých tanečníc jednoznačne najlepšia a tancovala si omnoho lepšie ako v tvojom veku choreograf sám. Preto ťa ponižoval a zámerne pred všetkými zhadzoval, lebo ti závidel talent, ktorého sa jemu samému nedostalo až toľko, koľko tebe. Nemohol vystáť, že si lepšia ako jeho vlastné deti, ktoré tancovať budú, aj keby mali namiesto nôh drevené protézy, ale aj tak budú, lebo on si ich tam "po známosti" dosadí a hotovo. O tom je realita, o tom je život a musíš sa s tým zmieriť. Môžeš byť len rada, že si sa s prvou nespravodlivosťou takéhoto typu stretla už teraz, v puberte. A nie až v dospelosti v úplne, ale úplne každom pracovnom kolektíve. Moja zlatá, ty toho ešte zažiješ! Nastúpiš do práce a akonáhle si ľudia všimnú, že najlepšou pracovníčkou si práve ty, budú ti do očí pekne rozprávať a za chrbtom ťa budú ohovárať, intrigy a nehorázne klamstvá o tebe šíriť a zrazu ťa šéf bude kritizovať každé tri sekundy za nejakú chybu, ktorú si nikdy neurobila a ktorú by človek, ako ty, ani nikdy neurobil. Prečo? Lebo bude veriť intrigánom. A ak skúsiš niečo povedať na svoju obranu, vynadá ti, že klameš. Na šéfa potom povýšia najväčšieho intrigána a klamára, lebo len cez intrigy a klamstvá sa postupuje v kariére, nie cez poctivú a svedomitú prácu, nie cez usilovnosť a už vôbec nie cez talent a šikovnosť. A ten nový šéf, ťažký to zábudlivec, zase len intrigánom bude veriť bez toho, aby si spomenul, ako sám urobil kariéru, že? Toto ťa čaká na každom pracovisku a ty budeš môcť nanajvýš len držať hubu a makať s hypotékou a dvoma deckami na krku... A chváliť a velebiť budeš môcť Boha, či prírodu, či osud, že máš aspoň dobrého muža, ak takého budeš mať. O tom je realita, aby si ty vedela. Spomenieš si na moje slová o takých 15 rokov, keď budeš mať 24, či 25. Tento problém je riešiteľný. Ako? Ak rada tancuješ a je to tvoje najväčšie hobby, tak sa prihlás do inej tanečnej skupiny, hoci do iného mesta a hotovo, je to vybavené. A hlavne mysli pozitívne a predstavuj si a očakávaj, ako ťa tam v pohodičke prijali a dali ti šancu tancovať aj na vystúpeniach, ako ťa chvália a obdivujú a sú radi, že si medzi nimi a predstavuj si, že je tam super kolektív, fajn ľudia, dobré kamošky a zlatí chalani... a uvidíš, že sa ti to nakoniec aj splní. No a po druhé, problém s chlapcom. Tak takíto chlapci v puberte striedajú partnerky ako ponožky, takže by som na tvojom mieste nevidela ako nereálny problém dostať ho do postele, či do vzťahu, či kam ho to chceš dostať... Dnes sa rozíde s jednou, zajtra sa dá dokopy s tebou, pozajtra sa rozíde s tebou a na ďalší deň už bude s inou, takže nejaký krátky románik by si si s ním snáď aj užiť mohla, aj keď nie hneď, možno neskôr. No varujem ťa, že chlapci v takomto veku nebývajú ešte zrelí na vážne vzťahy. Skôr len tak chcú vyskúšať, aká je v posteli tá a tá. Ak by ti išlo o vážny vzťah, na nájdenie takého muža, ktorý hľadá partnerku do manželstva a na založenie si rodiny, máš, moja zlatá, ty ešte času habadej... To len aby si o tri týždne zase neplakala do vankúša, že si chodila so svojím pánom dokonalým dva týždne a potom ťa nechal. Lebo buď si istá, že ten, ktorý dnes nechá svoju terajšiu frajerku kvôli tebe, raz nechá teba kvôli inej, to ti je, dúfam, jasné. Ak by však teoreticky frajerku kvôli tebe nenechal, upriam sa na iných chlapcov, ktorí majú o teba záujem a zabudni na toho, ktorý ťa nechce. Pozri, ani ja som nikdy nemala v posteli, ani v manželstve Brada Pitta a nič sa nestalo, tu som :)

zbytocne to cele moc prezivas

Ahoj BielaCeruzka

To je krasny pribeh, sice ta sucasna situacia je taka ze mozno byt mohla byt aj veselsia, avsak su to prave tie temne chvile v nasich zivotoch kedy najviac vzhliadame k tym svetlym momentom nasho zivota :)

Ak mozem, vnimam to tak, ze citis ze ho mate rada, ono v skutocnosti co citite nie su "nase pocity", je to vôľa života samotného :) Preto napríklad keď ste sa rozhodli odísť zo súboru kvôli tomu že chcete žiť šťastne a niekto nespokojny (napr. choreograf) na Vas svoj nespokojny postoj k zivotu, je podla mna velmi krasne ze ste k sebe taka zodpovedna, ze ste sa rozhodli zit stastne a ist dalsou cestou :)

A podla mna je naozaj velmi uprimne ako ste sa spravali k sebe s danym tanecnikom .... ja tam riadne riadne riadne vnimam aka ja vôla života :D prosto život chce aby ste boli spolu, preto citite to iste, smeruje Vas k sebe , a podľa jeho prejavov, a podľa Vašich posledných viet, je to velmi pekne a mile :)

Byt "stastny" a tym nemyslim vysmiaty, ale kludne aj so slzami ale vovnutri jemny, je taka urcite "zjemenenie", take vzdanie sa vsetkeho, kde citit nase pocity, kde vidno nas zivot spatne, co sme spravili dobre, co sme mohli spravit lepsie.

Ja osobne uprednostujem pocit, zmysel, pred vsetkym :) .. Ono napríklad to ze Vam to je luto ze ste k nemu mohli prejavit viac citov, co sa Vam snazil Vas tanecnik ulahcit aj pri odchode zo skupiny ...
Aj to ze teraz sa venujete svojim pocitom, tym ze preukladavate svoje hodnoty, resp. mnohe bezduche veci, na ktorých Vam prestava zalezat, a vzrasta vnimanie vztahov, radosti je podla mna zaciatok dalsich velmi prijemnych Vasich zmien.

Ja tam vnimam urcitu vec, len neviem ako Vam to napisat :D
Prosto toto vsetko co sa deje, je sucastou svetlejsich casoch vo Vasom aj v Jeho zivote, je to urcity navrat Zivota samotného co sa deje.....tieto rozpady foriem (ze sa rozplynu komplikovane veci a zostane to zmyselne ..... je taky princip, ze az ked stratíte co ste cely cas citili, sa znovu postavite za svoje hodnoty, za Vase pocity, za Jeho naklonnost k Vam :)

Ale uz to nebude fungovat akoby skrze nejake rady, odporucania, tipy a triky ... budete (resp. uz sa to deje) vnimat viac zivot samotny, dojde k jeho prejavovaniu ... namiesto klukatych ciest (az ked budem mat lepsie vztahy s choreografom, az ked bude on bez partnerky, az ked ..) si vyberiete po svojich zraneniach tu priamu cestu, co sa prejavi ze ked sa rozhodnete prejavit, podelit sa o svoje city k nemu, dojde k vztahu, k takemu v ktorom si rozumiete aj bez komunikacie :) ten vztah tu uz je, cim viac ho teraz vnimate, tym viac ho vnima aj on.

:) Ja osobne ak by som bol na Vasom mieste, by som si trosku predstavit a prijal nasledne "keby vsetko mohlo byt idealne, ake by to bolo? " - napr. prejavili by ste k nemu svoje city, on prejavi tie svoje, ospravedlníte sa za to ze ste si ich nechavali predtým pre seba ze Vas to velmi zranilo a ze to uz nechcete zopakovat, mozte mu povedat ze napriek tomu ze je s nim ina partnerka ze ho mate rada, ze Vam je luto ze ste sa mohli viac prejavovat v minulosti ... a ze zrejme rozumiete jeho sucasnej situacii, ale ste ochotna vlozit do novej zmeny vsetko, ze ak to on citi podobne tak ze by ste velmi rada a s pokorou na seba vzala vsetku nezodpovednost a zacala budovat vztah...a ked si on po rozmysleni alebo aj budete citit ze nechce povedat nie svoje pocitom, mozte ho zacat tvorit ...

Ja to rad slovne opisujem, ze clovek je ochotny pozbierat svoju karmu ... Ze uvedomujete si ze on je vo vztahu ktory s partnerkou budovali, a ste ochotna akoby prijimat svoju neprejavenost .. a prechadzat skrze vsetky "tazkosti" ktore mozno prichadzat, ako napríklad ze spociatku to budete mozno poskytovat opakovane viacero pozvanok do novych pocitov .... akoby to opakovane prejavovanie vasich citov postupne prerastie ten vztah ktory ma mensi citovy potencial (ako ked mate rada tanec, ale v sucasnosti akoby hrate dobre na husle .. tak spociatku to je dost driny, lebo hrate aj na husle, zaroven aj sa vraciate k tancu, opravujete ho, znovuobnovujete, horsie tancujete ako hrate na husle, ale cim viac citov tomu venujete, tak postupne tie husle nahradi ten tanec, vzrastie k nemu vztah, ma vacsi potencial .... z mojej skusenosti so zivotom je pre mna ovela zmyselnejsie robit zmyselne veci, ako lahke veci ... mozno to nazvat vyzva, ale je to skor svoja snaha, vola, vstupit do pocitov a bojovat za to co citime ze sme my sami .... za zivot ktory obsahuje zivot, nielen prazdnu existenciu ... mne osobne ta prazdna existencia, no je to taky pocit nie ze nenavisti, este horsie, je to taky pocit prazdnoty, taky neprijemny ani chlad, taka nicota, ako vstup do velkej haly, ktora je cela prazdna, cim viac po nej chodíme, tym prazdnejsia je ...

Ak by som Vas mohol podporit BielaCeruzka, urcite verim vo Vas, aj v to co citite, aj v to co citi on, aj v zivot, verim ze zitie ma zmysel ked prijimeme a zacneme prejavovat tento zmysel, je to taka vola nechat seba samého a odovzdat sa zivotu. Podla mna mate sancu byt spolu a toto je jedna z tych poslednejsich sanci .. urcite nie posledna, avsak uz budu mozno slabsie, resp. ked sa vsak rozhodnete prijat tieto mensie sance na budovanie vztahu, zivot Vam ponukne vacsie sance:

Zalezi na Vas, ak ste sa uz vzdali vsetkych prekazok, predsudkov, a zostala Vam len cista laska ku ktorej idete. Je to podla mna Vasa Zivotna prilezitost k velkej krase zivota, podla mna to jedine na com teraz zalezi, je to, na com zalezi teraz Vam .. ja verim ze uz postupne zacinate viac prijimat svoje pocity, a ja Vam dakujem za moznost Vas povzbudit k zivotu .. predsalen, v zivote zalezi na vsetkom a zaroven najviac na zivote samotnom aby mal zmysel :)

Prajem Vam vela odvahy, prijatia a uprimnosti k sebe a k svojmu budúcemu partnerovi BielaCeruzka, to ze ho velmi mate rada a umoznujete jeho partnerke ho mat rada aspon ako to ona citi ... ak ten vztah co k nemu citite nechcete budovat kvôli sebe, tak ho budujte kvôli nemu, ..Zivot poslal Vas lubit jeho, prejavte to, nenechávajte ho trpiet, nenechávajte si to pre seba, neokracujte jeho o seba :)

Este raz vela stastia BielaCeruzka, lasky, pohody a prijemny tyzden obsahujuci jednu z najpozitivnejsich rozhodnoti postavit za to co je spravne vo Vasom zivote :)