Nikdy som sa presne nezamýšľala nad svojím životom, vždy som proste len šla ďalej, niekedy i cez mŕtvoly. Síce som bola z tých citlivejších ale snažila som sa to nedať najavo. V priebehu posledných týždňov sa však zbehlo niekoľko udalostí ktoré nedokážem ovplyvniť... Zabíja ma tá bezmocnosť že nemôžem nič robiť.. že môj život nestojí za nič... Zároveň si uvedomujem, koľko ľudí má tisíckrát horší život, tak prečo si sťažovať? No ja nevládzem žiť taký život, život bez budúcnosti... už neexistuje nič čo by ma napĺňalo, čo by ešte malo nejaký zmysel.. nechce sa mi ráno zobudiť, fungovať celý deň a tváriť sa v pohode, vypočuť si milión "proobleeemov" kolegov a pošomrať si s nimi, ako dneska zase otrasne prší, že zadanú robotu nestihnem spraviť, lebo mi je to úplne jedno, že zmoknem cestou domov, lebo nemám dáždnik, je mi to úplne jedno...
Kedysi som si dokázala predstaviť svoju budúcnosť dokonale vyšperkovanú, dnes mi to príde ako veľký vtip. Neviem si predstaviť čo bude zajtra.... nechcem to zažiť, chcem sa vypariť spolu s vodou a už sa nikdy nevrátiť, už nevládzem...
Už nevládzem žiť...
to ste jej dali,idete sa pretekat, kto ma vacsie problemy?kazdy nejake ma verte,ci nie..a ked nema,tak urcite pridu,taky je zivot.neviem konkretne poradit,ale myslim,ze kazdy by si mal nieco malo najst,co ho bavi a z toho sa tesit.ako spomina daska,aj trochu pohybu,vzduchu,zvieratka dokazu potesit na dusi,no s tym starobincom neviem:) mozno,ked tam clovek ide na chvilu pre dobry pocit,ze pre niekoho nieco urobil a odist,ale inak..ja robim opatrovatelku a som zavreta s tymi ludmi v dome.vobec to nie je nic prijemne a nemam pocit ,ze by som pomohla niekomu.aspon vacsine.vacsina je frustrovana,depresivna,nechcu zit a my ich len nutime tu byt nasilu pre nas dobry pocit,aki sme ludski.a mozno aj vo viere,ze naozaj pomahame.ale to je ina tema,ktora by ta este viac rozosmutila.takze z mojej skusenosti starobinec,len na chvilu
a na co si predstavujes co bude zajtra ked zijes dnes?...buducnost sa tvori kazdodennymi rozhodnutiami a cinnmi. je super mat velke ciele ale treba si uvedomit ze potrebuju cas...a obcas clovek zakopne a padne trepars aj do nejakej tej jamy a chvilu si tam polezi a postupne sa vyskrabe von...
nie si jedina s takymito pocitmi...ale ide o to co s nimi urobis...obacs treba proste akceptovat to ze je situacia v sucasnosti proste na nic...ale to neznamena ze sa nezlepsi...o to sa treba ale posnazit...dopriat si trochu kludu a zacat drobnostami...mne ked je strasne zle a konecne nazbieram ochotu sa trochu pozbierat, zacnem robit uplne drobnosti ako-spravim si manikuru(natrem si na nehty nejaku hodne ziarivu farbu :)), nakreslim si obrazok, zlozim puzzle, upeciem si dobry kolac...a neskor trebars naplanujem nejaku kulturu s kamoskou...kupim si knizku-urobim si radost...a krok za krokom sa vybudujem znovu...teraz si citam-jedz, modli sa, miluj-nadherny kniha-autorka je podobne posahana ako ja, mozno by si sa tiez s nou ztotoznila:)
Jeden horsi den. Zajtra to uz nebude pravda. Ved tu nemame mor, alebo vojnu!
Depresie sa liecia probiotikami! Daj daflorn.com a Laktera Relax kapsule..
Teraz prsi. Chyba Slniecko. Slnko podporuje mnozenie probiotik. Pri dazdi man prirozdene klesnu, alebo v zime.
A kedze az 1/4 stravy z creva potrebuje mozog...cim horsie su creva, tym horsia vyziva mozgu a preto tie nanic myslienky.
Otvorit okno a nadychnut sa, prebehnut po budove vsetky poschodia 2-3x...Ist do kupelov, kde sa liecia lôudia po havariach, alebo pomoct starym ludom v starobincoch.
Naozaj potrebujeme menej asi akom mame.
A STVORITEL musi byt krasna a dobra bytost, ved mame takuu krasnu planetu! Urciote aj pre teba ma prichystane to, co ta bude robit stastnou!!!
Ty sama rozkaz hlave, o com ma uvazovat...vrtat sa v blate je najjednoduchsie, ale zdvihnut hlavu hore a spravit krok sa vzdy da!
Vymenim svoje problemy za tvoje a mozes si to hodit.
toto snad ani nemyslis vazne...mat tak tvoje problemy...
