Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Kde robia v SR eutanaziu?

Príspevok v téme: Kde robia v SR eutanaziu?
zivotjenaP

uz ma nebavi tento zivot, nechcem ho zit, mozem ho aj darovat alebo vymenit za cosi ine ak by bol zaujem, ale upozornujem ze je zavadny, nevhodny pre citlive povahy a nesplna ziadne bezpecnostne normy. v podstate by ho nikto nemal pouzivat, pretoze hrozi ublizenie, zmrzacenie aj smrt.
Je v SR nejaka klinika kde ma tejto zavaznej choroby zbavia? Preferujem bezbolestnu a rychlu liecbu, idealne jednodnova hospitalizacia, mydlo, uterak aj rakvu si mozem doniest z domu

lombardo1981

Stále si to nepochopil. Nejde o literárny počin samotný, ale o tom, čo predstavuje. Túžba po smrti má vývoj. Najskôr bojuješ, pretože chceš žiť. Potom bojuješ, pretože máš strach umrieť.
Pud sebazáchovy je stále prítomný. A prezentuje sa ako strach. A ak dôjsť do štádia, že ten strach prekonáš, všetko napätie a problémy z teba opadnú. Cítiš vyslobodenie. Vtedy prídeš na to, čo je šťastie, pokoj, úľava. Všetko, čo ťa trápi, je preč.
Ak je pravda, čo si napísal, tak "ze ci nahodou cosi neobjavim", je spôsob ako vyjadruješ svoj strach zo smrti.

marion78

hmatatelny dokaz nenajdes aj ked sa o zem hodis:),takych tu uz bolo,co ho hladali,odpoved najdes len hlboko v sebe

marion78

cize,ked chces na to prist,ci to ma vyssi zmysel,si to celkom este nezavrhol..to znamena,ze este stale mozes po nom patrat napr.co tak budhisticky klastor?

ppppppp

ja viem velmi presne ako, kde a kedy svoju samovrazdu mam spachat. samozrejme nepotrebujem nikoho aby mi s tym pomahal, mam plan od a po z. mozem to spravit kedy chcem a viem ze to nie je problem, pretoze vsetko potrebne viem zohnat, viem ze je to nebolestive, relativne rychle, spolahlive a nemam z toho strach. zastavuje ma len ta myslienka - ze ci nahodou cosi neobjavim..
mna uz ziadne literarne pociny nezaujimaju, mna zaujima kde je pravda, hmatatelne dokazy, ci vobec existuje nejaky aspon najmensi vyssi zmysel nasej existencie alebo je to vsetko len o primitivnom uspokojovani sebeckych pudov a potrieb a slepej evolucii. vidis, ani ty nevies..

lombardo1981

Na zaplakanie si ty.
A myslíš, že ten "Denník pomätenca" (tak so ho totižto nazvala) je kopa prázdnych kecov? Sú to pocity, ktoré sa vo mne vyvíjali niekoľko dní predtým ako som sa pokúsila o samovraždu.
Uvažoval si o niekedy reálne? Že ju urobíš? Ako ju urobíš? Alebo si natoľko zbabelý, že "to" radšej prenecháš na niekoho iného?

pppppppppp

co je na zaplakanie preco? a co mam teda splnit, co mam robit? o com to tu cele je? zit, nazrat sa a spokojne zomriet? ci popritom este stihnut nejaky dobry skutok k zapoctu do neba? mam si kupit nota bene a uvarit bezdomovcom polievku? odvadzat 2 percenta z dani na charitu? starat sa o postihnute dieta ktoremu priroda odopiera stastny zivot? alebo sa venovat kariere? rodine? sportom? co mam robit aby to nebolo len marne zbytocne snazenie ktore v konecnom dosledku zas len prehlbuje mizeriu a marnost tohto sveta a zivota v nom? vie mi niekto odpovedat nieco konkretne a zmysluplne okrem prazdnych kecov?

lombardo1981

Pondelok: Hľadím von oknom a sledujem ako mesiac sedí v tmavej žiari noci, žiari so svetlom zo slnka. Slnko nedáva mesiacu svetlo, bezočivý mesiac mu raz za to bude dlžný! Prečo mi to stále robíš? Čo som ti dlžná? Neustále hovoríš o mojej podlžnosti voči tebe, no ja žiadnu nebadám! Tak mi odpovedz! Nájdi si iné miesto na kŕmenie svojej nenásytnosti, kým objavím odlišné miesto odpočinku! Snažíš sa zo mňa zobrať to najlepšie. VYPADNI!!!
Viem, že sa nemôžem schovávať pred spomienkami, no záleží na tom? Moje tajomstvo sa skrýva za klamstvami. Každú noc preplačem, všetci to vedia... a pýtajú sa: Si v riadku? Áno! Sebe môžem klamať len do určitej doby! Som príliš slabá čeliť sebe! Klamať môžem len sebe! Leť so mnou pod krídlami orla, ktoré som ti dal, snaž sa byť bližšie a ja ťa zachránim! Prosím, chci to!
Utorok: Jediné po čom túžim, je dostať sa z toho pekla. No východisko, ktoré pred sebou vidím, je prestať klamať samej sebe. Klamstvá držiace ma pri živote, vedomí. Nedokážem sa ich vzdať! Sú mojou vstupenkou do nebeského pekla.
Od vzrušenia ma svrbí pokožka. Rozjatrené rany sa mi nehoja, ale zato... riadne pália. Padám na samé dno. Odrazím sa od neho? Ktohovie. V kútiku duše túžim po priepasti, do ktorej sa dostávam. Pretože vtedy mám pocit, že ešte žijem. Moje city sú nadobro umŕtvené, poznačené bolestivým tajomstvom. Stojím na okraji priepasti a pozerám sa na jej dno. No nedovidím naň. Túžim vedieť, čo sa nachádza úplne dolu. Peklo a či nebo? Dobro či zlo? Radosti či starosti? Strach či odvaha? Bolesť či radovánky? Raz to vyskúšam! To sľubujem!
Streda: Nikdy sa nepozerám do zrkadla. Vidím v ňom, niekoho, koho nenávidí azda viac ako... Samota je môj život. Spočiatku som sa jej bránila, no teraz ju prijímam s takou poddajnosťou a vášňou.
Pozriem sa do zrkadla. Po nekonečne dlhých rokoch. Zočím v ňom... je to bolestnejšie ako pálčivé spomienky z minulosti samotné. Stojím tam priamo pred ním a premýšľam. Načo je to všetko dobré? Má to nejaký význam? Je to desivé... a nemožné zároveň. Moja vina! Moja preveľká vina! Ťaživé myšlienky sa predierajú na povrch. Zarmucujú a pália. Sužujú, ako otváranie rán. Znovu sa stratím! Čas moje rany nevylieči, ale moja nirvána... !
Štvrtok: Dúfam, že si svoje špinu a poníženie zoberiem so sebou do hrobu. Spomínam si na temno z minulosti. Prináša späť myšlienky, ktoré si neprajem mať. Niečo bolo vzaté s môjho hlbokého vnútra, tajomstvo, ktoré som držala tak dlho zamknuté a pochované pred zrakom ostatných. Nikto ju nikdy neuvidí! Rany tak bezodné sa nikdy neukážu, nikdy nezmiznú. Zostanú tam ako pohyblivé obrázky v jej hlave, po roky a roky hrané. MYŠLIENKY VRAHA!
Som unavená! Pripadám si taká osamotená a stratená pod hladinou mora. Cítim sa hrozne zúfalá a prázdna na duchu. Som chytená spodným prúdom, len chytená spodným prúdom. Nedokážem sa z neho vymaniť. Na to som príliš slabá a vyčerpaná. Stala sa ľahostajnou, voči všetkému. Som tak zmorená, stále ustatejšia. Chcem byť viac sama sebou a menej tebou. Držíš ma v obavách, že nado mnou raz stratíš kontrolu. No už ju nemáš!
Nevieš, že všetko, čo mi hovoríš ma posúva o krok späť, približuje o krok bližšie k okraju. Čoskoro sa utrhnem, potrebujem trochu miesta na dýchanie, pretože som na okraji priepasti a čoskoro sa odorvem a nemilosrdne spadne dolu. SKLAPNI, KEĎ NA TEBA HOVORÍM!!!
Piatok: Občas si potrebujem uvedomovať dýchanie, cítiť ťa od seba čo najďalej. Dakedy zostanem stáť v pochybnostiach, že nijako neviem, že ťa nepotrebujem, že chcem, aby si čo najskôr odišiel preč, čo najďalej! Niekedy pociťujem strach nad dôverou, no nemám na výber.
Z vrcholu až na dno, odo dna končín. V jadre si spomeniem, uprostred svojich rozháraných myšlienok, ďaleko od bezpečia. Obraz sa vrátil, pamäť ma neopustí. Temná obloha sa vracia, už sa neubránim. Sledujem dážď kvapkajúcich kyslých otázok, silno privriem oči. Nedokážem odolať ich návrhom. Sú mocnejšia ako vôľa vytrvať. Stále, s pevne privretými viečkami pozorujem cez koróziu a hnijúci prach bod svetla zaplavujúci podlahu. Preteká skrz zhrdzavený svet pretvárok a tajomstiev. Oči znovu pokojne otvorím, však stále je všade temno temná tma. Nájdeš ju v spomienkach, keď oči vzplanú a temnota ju pevne zviera, dokiaľ nevyjde slnko.
Všetko sa naokolo mihá, zhora i zdola. Prekoná to iba zhanobujúce obvinenie v neustálom zvuku. Kolesá sa točia a súmrak sa prikráda po pouličných lampách, plotoch a betóne. Na ulici vietor duje a vo svojej jemnej sile sa s kúskom papiera s nakresleným obrázkom pohráva,... kým neskončí. Spomienky sú ako ten obrázok, keď sa pokrčí, už nikdy nebude dokonalý.
Sobota: Myslím na ľudskú škvrnu. Špiním sa od ľudí, ktorí špinu roznášajú. Nedokážem sa tomu ubrániť. Mám srdce plné bolesti, hlavu plnú tlaku. Hŕstku zloby držím vo svojej hrudi. Všetko je mrhaním času! Jazdím na chrbte tej tenzie, mysliac, že tak to bude lepšie. Nedokážem sa udržať viac pohromade, pretože ten tlak a neprekonateľná bolesť vie kam majú smerovať moje pohľady. Nikdy nezabudnem na krv, pot a slzy... na namáhavý a vyčerpávajúci boj počas predlhých rokov. Strach a hlúpe reči ma privádzajú do šialenstva. Nenávidím sprostých ľudí, ktorí to všetko začali! Tak ako si ty!!!
Cítim sa bezmedzne osamelá, trochu opovrhnutá. Mám v hlave hrsť sťažností, nových a nových, neustále sa vynárajúcich. No nemôže zmeniť skutočnosť, že všetci vidia moje rany a jazvy. Aj ty! Snažím sa vyhovieť všetkým tvojim požiadavkám, rozmarom a želaniam. Je ti to fuk. Teba zaujíma iba moje... Sledujem ako opäť bez záujmu odvraciaš zrak a otáčaš hlavu. Dostal si to, po čom si tak bažil! Stále viac si uvedomujem, že som tým, čo nechceš povedať, vysloviť.
Keď predstieram, že všetko je také ako chceš, vyzerám presne tak, ako si ma vždy chcel vidieť ty. Predstieram, že môžem zabudnúť na to, aký som zločinec, ktorý neustále kradne sekundu po sekunde z bezmyseľného života len preto, že smiem. Ale nemôžem! Len sa snažím ohnúť pravdu na svoju stranu a podľa svojich predstáv. Nedokážem viac narábať s tvojimi snami.
Chcem byť odstrčená, tak ma nechaj ísť a vziať si život späť do vlastných rúk. Radšej byť sama, niekde zatvorená bezprizorne, kde nemusím vidieť fakt, že najhoršia časť z teba som JA. Spomínam, čo ma všetci v detstve učili, spomínam na povýšenecké reči, kým by som mala byť. Preto i naďalej predstieram osobu, ktorá sa ti hodila a teraz si myslíš, že tá osoba je skutočne ona. Experimentujem s skrútením pravdy dľa reflexií vo vyznaní skutočnosti. Som ťahaná preč ako meč! Spomínam, a znovu a znovu, počúvam tie nezmyselné reči o Správaní ako hra. Zastav tú hru, kým nie je príliš neskoro! Vezme ťa zo systému, zahanbí tvoje meno. Zakry si preto tvár! Nemôžeš závodiť, rýchlosť je privysoká! Nemôžeš ju vydržať!
Nedeľa: Jedna moja časť nikdy neodíde! Zmier sa s tým! Každý deň ti bude pripomínať, ako veľmi ju nenávidíš. Zneužíva svoj vplyv proti mojej dôstojnosti. Nemôžem žiť bez nej... je to tak nezmyselné! Chcem ju oddeliť od svojej duše a nikdy jej nedovoliť vrátiť sa! Chcem prevziať kontrolu nad svojim životom a spláchnuť tú hnusnú pachuť! Ozývajú sa staré rany... nové prekryjú tie staré. Je mi z toho zle! Nemôžem vystáť tie prázdne myšlienky, čo ničia môj zdravý rozum! Ochotne a slobodne sa rozrezávam, aby som zastavila to, čo ma postupne zabíja. Cítim to každý deň!... urobila som po svojom, všetko vo vnútri sa rozrastá. Sloboda ma nemôže desiť, ak som ju ešte nepocítila! Raz sa so mnou zaoberalo, cítila som, akoby sa ma dotklo niečo anjelské. A potom sa to rozplynulo v studni mieru.
Prichytil si ma pri čine. Vynáraš späť reminiscencie a ukazuješ ich desivosť. Pozri ako ti čas uniká von oknom, ako padá na samé dno! Snažím sa ho udržať, no nemám poňatia ako, preto sa len prizerám ako odchádza preč. Držím to všetko v sebe, hlboko pochované.
Padneš preč, dolu do neznáma! Čo ti môžem viac povedať? Pocit a túžba sa vyvíja, nechcem ich pustiť von, nemôžem ich nahradiť. Vrieskajúca tvár volá o pomoc, choroba sa vyvíja vo vnútri. Čo s tým narobím? Prečo nechceš zomrieť? Tvoja krv v mojej mysli... všetko bude dobré... potom tvoje telo bude iba moje! Tak strašne veľa slov nedokážu opísať moju tvár. Želanie sa konečne utvorilo a čoskoro utečie von. Nedokážem vyrozprávať šťastné štádium svojho života a cítiť pritom, ako krv prúdi vo vnútri. Prečo je všetko pre mňa také zložité a náročné? Daj ma dolu, mal by si! Musíš ma stále zvádzať a provokovať? Povoľ trochu vo svojich pokusoch, nechcem umrieť tak ľahko! NECHCEM UMRIEŤ!
V mrazení noci, cítim preteky svojho srdca, utekám smerom k svetlu. Javí sa to tak ďaleko, naveky užasnuto, v temnotách duchov... Kopanie v špine ľudstva... Udrž moje ruky cez ožarujúcu bolesť! Dám ti tvoju lásku! Dám ti tvoje srdce! Dám ti tvoju bolesť! Dám ti tvoju nenávisť! Dám ti ju na tvoju žiadosť! Dám ti svet, keď na tebe bude závisieť! Položím ho do ohňa. Vrátim ťa do života! CHODIACI MŔTVY!
Som na konci so svojimi silami a odhodlaním. Toto je čas môjho roka, kedy je všetko tak neuveriteľne čisté. Toto je môj sneh pokrývajúci dom. Toto je moja samota, vtedy si želám, aby som necítila, tak ako to bolo vtedy, keď som niečo stratila. Chcem vrátiť všetko späť, každučké slovo, čo som povedala. Toto je moje predstieranie, toto je všetko, čo potrebujem. Ukazujú na mňa prstom, vinná spojením. Nová vlna náporu ma viac než naplnila. Túžim poznať pravdu, namiesto divenia sa prečo. Zamýšľam sa nad odpoveďami, no klamstvá ma už nezaujímajú. Chcem zavrieť dvere, otvoriť myseľ! Utekám odtiaľto... ! Tak... porušujem zvyk... dnes v noci. Beriem svoj liek, zamykám dvere, pokúšam sa znovu chytiť dych. Ublížila som viac, ako kedykoľvek predtým. Teraz si to uvedomujem. No už je príliš neskoro! Znovu nemám inú voľbu... !
Toto sú skutočné pocity človeka, ktorý túži zomrieť. Čo píšeš je... na zaplakanie.

ppppppp

a co mam splnit? zasadit strom, postavit dom, nabuchat zensku a priviest na tento svet dalsieho trpitela? alebo pomahat ludom aby si ma na oplatku nevazili a vyuzivali ma? alebo zarobit milion eur? alebo skocit bungee jumping? alebo vyliezt na mount everest?

Kiwi-Modre

Kľudne sa zabi, len si, prosím ťa, nemysli, že sa tým všetko vyrieši a nájdeš pokoj. Naopak. Život je večný. Budeš žiť znova, znova a znova, nekonečne dlho. Máš pred sebou nekonečné množstvo životov. Keď sa teraz zabiješ, narodíš sa sem znova, kým na toto svete nesplníš to, čo máš. Pekný deň.

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Kde robia v SR eutanaziu? - Fórum - ZDRAVIE.sk