Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

pomohla vám psychologička ?

Príspevok v téme: pomohla vám psychologička ?
nestastnedievcatko

ahojte chcem sa spýtať poznáte nejakú dobrú psychologičku v Trnave? pomohli vám sedenia?mám pocit že už nezvládam svoj život a som z toho veľmi nešťastná ...strašne rada by som sa jedno ráno prebudila a povedala si že žijem svoj vysnívaný život a že som spokojná a šťastná... ale v skratke o čom sú moje problémy.... prvá vec čo ma trápi sú v živote moje vzťahy za posledné obdobie som stratila priateľov , vyhodili ma za jeden kredit z vysokej školy a nedalo sa to už nijako opraviť , mám chorú mamu a je aj jej priateľ je chorý ... mám pocit že ma už všetko dobré na tomto svete obchádza... každý deň vstávam s pocitom že by som radšej ani nevstala a radšej spala aby som ani nad ničím nerozmýšlala... normálne som veľmi citlivá baba ale ked sa k tomu všetkému pridali tieto problémy zdrvilo ma to.. ešte mi cez leto umrel aj moj milovaný psík to bola dalšia rana . tak veľmi by som si chcela nájsť aspon spriaznenú dušu čo ma nesklame nejakú dobrú kamarátku len neviem kde...občas mám pocit že dobrý človek ktorý nikomu neubližuje je tu ako trpiteľ na ktorého sa zvalia všetky problémy sveta...čo pomohlo vám ked vám bolo ťažko? aj ked ste mali napríklad ťažší štart z rodiny do života málo priateľov zmenilo sa to počas života? našli ste fajn ľudí počas života? dakujem

Mesačný princ

Cliattsi - Rád, určite veľmi rád by som spoznal nových ľudí. Veď kedy sa človek učí? Len vtedy ak nesedí zavretý doma. Len tak sa môže socializovať a niečo pochopiť nie?

Ale nečakám od toho nič, pretože odo mňa vždy ľudia utečú...som ako postava Dr. Housa a tak som si už v podstate zvykol.

Cliattsi

OK, ešte by som vám chcel napísať dúfam, že do týždňa, lebo nechcem sem len tak niečo trepnúť, aby to maslo hlavu a pätu. Iba mi odľahlo, že nie si Andrea :-DDDD. Ale inak, aj sa na tom dosť bavím, dúfam, že aspoň trochu aj vy.

K veštcom len toľko, že ja ih nehádžem všetkých do jedného mecha a jedna z veštíc mi aj pomohla, aj keď nepriamo s tým, že sa mi podarilo zbaviť sa depresie, keď som si myslel, že bude so mnou už koniec. Ale nie tým, že by ona mne hovorila, čo mám robiť,ale tým, že som ju ja počúval, čo radí v televízii iným ľuďom, ktorí jej volali. Už si viem predstaviť aj vaše reakcie na to, čo som teraz napísal, že ako tí jednoduchí a blbí ľudia môžu uveriť takým podvodníkom. Toto tu nechcem rozoberať, kto je podvodník, kto nie je, prípadne ako funguje to veštenie - a sám tomu moc nerozumiem. A vtedy som sa v tých ľuďoch, ktorým ona radila, spoznal aj ja. A urobil som to, čo ona radila im. Nechcem dopredu hovoriť, čo to bolo, ale riešim to s jednou babou tu na fóre, dúfam, že sa k tomu dostaneme, lebo tiež na to potrebujem veľa času. A okrem tej veštice mi pomohlo viacero informácií. Inak je to v téme Ako sa zbaviť strachu. Zatiaľ ahojte a dúfam, že do týždňa vám dám vedieť - chcel by som napísať ešte nejaké reakcie na vaše príspevky.

A nenapísali ste mi ani jeden z vás, čo by ste povedali na to, keby bola stretávka radcov z portálu Zdravie.sk, ako by ste na to reagovali - ??? Aký by to bol pocit?

andie66

Cliattsi, ja sa snažím "zamestnávať" realitou, ale.., hm, akoby to bolo mimo mňa. Tiež by som sa nazvala outsiderom. U mňa dominuje strach. Obrovský..., zvazujúci. Cítim sa ako v reťaziach. Konflikt približovanie-vyhýbanie je na minútovom poriadku. Stále som v napatí, ktoré ma devastuje, ale na druhej strane.., s duševnou bolesťou sa kamoším... . Žijem v paralelnom svete..., riešim si svoje "chrobáky v hlave" súčasne s "tým ostatným" a je to dosť vyčerpávajúce..., vlastne hrozne vyčerpávajúce.

Vzťahy..., tak to je kapitola sama o sebe. Strašne by som pri sebe niekoho chcela, ale ja nikoho pri sebe neznesiem. Som ako naprogramovaná..., ako robot. Mám problémy aj v kolektíve v robote, lebo najlepšie sa mi robí samej, nech je akokoľvek veľa roboty. Zmanažujem si to podľa seba a ide to ako hodinky. Ak mi niekto do toho zasahuje, vadí mi to. Som veľká citlivka..., vnútorný kompas ma naviguje k ľuďom podobnej frekvencie ako je tá moja a "poviem" Ti, takých je žalostne málo...:(. V mojom živote som mala to šťastie "zraziť" sa s malinkým počtom takých ľudí. Za nich som nesmierne vďačná:). Ja neviem byť "žienka domáca". Hrala som túto rolu, ale ťahalo ma to preč. Niečo stále hľadám..., hľadám... . V sebe..., mimo seba. Preto musím "odchádzať", opúšťať, ujsť. Som zbabelá a egoistická, naozaj mám neschopnosť prispůsobiť sa tradíciám, rešpektovať autority? Som zbrklá, zlá, blbá, nehodiaca sa do tohto sveta? Mám kráčať ďalej, alebo...?

O tých chcem iba toľko, že človek musí byť naozaj autorita, aby vo mne niečo také vzbudil. Nechcem dehonestovať "ostatných", lebo vo mne rešpekt nevzbudili. To nie. Narážam zase na istú "frekvenciu", ktorá ak je kompatibilná s mojou v istom zmysle a ak ten človek naozaj vyvolá vo mne "pocítenie" pocitu rešpektu, tak je neobyčajne silný, až neotrasiteľný.

Tak. A k tejto čudesnosti by som ešte dodala (aby si pochopil ten konflikt vo mne), že: A je toto autentické?

Rada si prečítam, čo napíšeš:). Andie sa nezhoduje s mojim menom. Veštice..., radšej bez komentára. A všetko je cesta, kráčajme. čau zatiaľ

Mesačný princ

Cliattsi - A teraz si predstav, že za tých 5 rokov si mohol stretnúť svoju osudovú lásku a už by si bol šťastný. No ty sa ženieš za nejakým pochybným cieľom, za dievčinou, ktorá ani možno nejestvuje. Je to ako keby ti niekto povedal, že o 30 rokov budeš veľmi bohatý a ty budeš jednoducho čakať...čo ak bohatý nebudeš ak tých 30 rokov prejde?

Alebo druhá varianta, budeš celý život pracovať na tom, aby si bol bohatý a prestaneš si všímať okolitý svet, pôjdeš len za tým jedným...čo sa stane ak sa bohatým staneš? Čo potom? Veď celý život si prežil honbou za týmto bohatstvom a túžbou spoznať nejestvujúcu ženu. Čo ak sa ti to odrazu splní? Ak chceš tak mi napíš mail, niečo ti pošlem. Osud nie je blbý. Nie každý má rovnaké možnosti a ten človek z toho príbehu bol nespokojný. Ja by som osudu povedal, že som sa tak rozhodol a že neľutujem jediný okamih môjho života, nech by mi už ukázal čokoľvek.

Cliattsi

Mesačný princ – tomu príbehu som sa potešil, ale len z časti. Vždy, keď vidím niečo také pozitívne, snažím sa to zobrať v tom pozitívnom zmysle, ale jedine vtedy, keď ten text nepodrobím analýze a kritike. Lebo vtedy by to zle dopadlo. A ja inak hneď spochybňujem, lebo je to podľa mňa ako s Bibliou – môžeš vyložiť viacerými spôsobmi. Preto radšej aj tento príbeh sa snažím moc nevykladať, lebo potom by som ho nemohol prijať.

Je tam napr. veta: ,,odmietol si totiž môj darček skôr, ako som ti ho dal, keď si sa rozhodol, že všetko vezmeš do svojich rúk, vieš? preto ste sa nikdy nestretli a teda ani nevzali...,, - ale ako môže človek vedieť, že je to práve tá žena?

Aj taký osud si mohol mať, ale ty sám si o tom prestal uvažovať, nedovolil si, aby sa z tvojich myšlienok stali skutky,, - lenže myslím si, že niektoré veci môžu byť pre človeka ta náročné, že je dosť ťažké ich prekonať.

,,Mohol som ti s tou kariérou kozmonauta pomôcť, keby si to veľmi chcel.,, - pekne sa to naozaj číta, ale znamenáto, že všetko je asi o viere,

,,Moje sny nikdy nekorešpondovali s mojimi možnosťami,, hlesol človek. - to my som mohol aj ja čiastočne tvrdiť.

Ja som zistil, síce už dávno, ale včera v robote som si na to spomenul, že veľa prekážok v živote, ktoré bránia realizácii snov, sú strachy-

Andie66

Andie, ja som ti to napísal preto, lebo si napísala že si sa vyjadrila k tej trnave, tak som predpokladal, že sa tam zdržiavaš a tiež si napísala:

Ja mám ťažké chvíle stále. Je to mojím vnútorným prežívaním.., hĺbavejšou povahou a aj minulosťou, ktorá sa na mne podpísala. Večne bojujem..., bývam na seba zlá. A je mi smutno, cítim sa osamelo a aj som. Chcem mať niekoho, komu sa môžem vykecať, ale súčasne mám pocit, že by mi aj tak nikto nerozumel..., alebo, že by som sa ja nevedela vyjadriť. Ťažko sa mi o sebe hovorí.

Takže hĺbavejšia povaha, vnútorné prežívanie, večný boj, prísnosť na seba, si sama, potrebuješ sa vykecať, ale nikto by ti nerozumel, alebo by si to nevedela vyjadriť – to je zhoda aj u mňa, akurát, že ja už som so sebou prestal toľko bojovať a som na seba menej prísny (to audi a škodovka :-) )

V tomto som sa ja trochu spoznal a začínam tu tiež na tomto fóre spomínať tú typolológiu ľudí, lebo mám taký pocit, že keď ja niečo vidím nejako, tak si myslím, že tí druhí, čo sú povedzme introverti (neviem, či si aj ty, ale asi áno) tu na fóre a riešim ich pocity, tak by mohli byť na podobnej vlnovej dĺžke. Ale ako tak zisťujem, tak nie je to tak. Ja si myslím, že človek keď chce pracovať so sebou mal by sa analyzovať. A tento typ človeka je dobrý na to, aby mohol analyzovať seba. Preto som sa ťa opýtal, že či sa do toho hodíš, lebo kebyže áno, tak som myslel na to, vzhľadom na to, že zvyknem bývať v Trnave mohli by sme niečo poriešiť mimo tohto internetového poľa.

To bol môj úmysel, ale keď to tak zoberiem, neviem, či by to bol najlepší nápad. Myslím, že tu prispievaš dlhšie, ale nesledujem ťa. Neviem, čo si presne zač. :-) Ale zdáš sa mi viac živá ako ja :-). Ale si podľa mňa aj odlišná odo mňa. Ja som skorej taký blázon. Ale možno by som ti vedel s niečím poradiť, keďže večne bojuješ a bývaš na seba zlá, čo sa stávalo dosť často mne, ale už menej.

Inak ja som taký analytik tohto sveta už odmalička, tak som chcel zistiť tými stránkami, či si aj ty taká podobná, lebo nie všetko v tom sa musí na teba hodiť. A podľa tej stránky iba 0,5%

žien je takých, dosť málo.

Dostojevského som veru moc nečítal, iba na strednej sme sa učili, ne literatúru nie som. Ale pamätám si, že ten chlapík mi bol v niečom sympatický, niečo ma zaujalo, ale nechcem napísať nejakú blbosť. Ale myslím, že to bol idealista a revolucionár.

Inak ale nechcel som ťa týmto nejako strašne moc potešiť, lebo ja som dosť opatrný človek, čiže raz napíšem tak, ale potom zas môžem zmeniť svoje rozhodnutie. Bývam taký premenlivý ako vietor v tom, čo by som chcel urobiť. Lebo teraz sa nad tým zamýšĽam tak, že by to malo isté nevýhody pre mňa sa s tebou stretnúť. Tie nevýhody vyplývajú z mojej osoby. A okrem toho je to zvláštne, keď sa človek dostane z anonymity-.

No som zvedavý, dúfam, že som ťa nevyplašil. :)

Ďalšia vec, prečo som to napísal, je tá – inak čudujem sa sám sebe, že to píšem – že mi raz jeden veštec spomenul, že by som mal stretnúť nejakú Andreu (čo mi pripomína tvoju prezývku) , potom sa z toho mal vytvoriť vraj krásny vzťah, ale ten vzťah podľa predpovede nemal vydržať a ja som mal tú Andreu opustiť a mal by som si nájsť potom inú partnerku. A tú Andreu som stále nestretol :-DDDD a čakám už dosť dlho. Viem, že je to len veštba (asi 5 rokov dozadu) , ale ten veštec mi napr. pomenoval pomocou kyvadla a obrázka môjho tela miesta na tele, kde som vtedy mal zdravotné problémy a to mu vyšlo. Pekne všetko pomenoval, ako bolo a aj to, čo mne doktor nenašiel a v blízkej budúcnosti by som to chcel doriešiť (som chronický odkladač povinností, preto som to ešte nedoriešil).

No a ešte k tej Andree.

Veštec mi povedal, že ja by som si mal hľadať skôr dominantnejšiu partnerku, než som ja (pochopil som to tak, že aby ona mohla viesť ten vzťah a ma nejako usmerňovať, oproti tej Andree, ktorá je taká submisívnejšia, ktorú ja vzhľadom na svoju povahu nedokážem viesť)

Pochopil som to tak, že vzhľadom na to, že ja som introvert, skôr nesmelý a tichý človek, tak tá Andrea by mohla byť tiež podobnej povahy, asi taká jemná citlivá baba - inak aj ja som citlivý. No a dal som si to dokopy, že ten vzťah by nevydržal pre to, že vzhľadom na naše podobné povahy by vo vzťahu nikto nebol ten, kto by mu určoval smer, lebo ja nie som moc rozhodný typ muža a kdesi som aj počul, že muž by mal byť ten, kto rozhoduje o tom, čo sa ide robiť /napr. ideme niekam na výlet, alebo navrhuje, kam by mohli ísť obaja partneri/ - a ja taký asi nie som, lebo ja som človek, ktorý nechce byť vodcom vo vzťahu, necháva priestor slobodnému rozhodovaniu aj keď som muž. Ja totiž vždy nechávam priestor na vzájomnú dohodu. A ten problém by mohla spôsobiť tiež nerozhodná partnerka. Ak ona povie – Ja neviem. ,tak som zas čítal (alebo počul), že vraj ženy to nemajú rady, keď ich partner takto nechá a nehovorí čo má tá žena robiť. A tiež nie som silný muž, ktorý by svoju partnerku mohol ochrániť pred možnými silnými mužmi, ktorý by boli pre ňu nepríjemní alebo aj ich rečami, vzhľadom na moju neagresívnu povahu. Inak mal som aj silnú sociálnu fóbiu, a do urč. miery ju ešte aj mám (po práci s ňou). Tiež nie som asi moc praktický a viac idealista, ale s tým pracujem. Ďalej mám x problémov-hlavne zdravotných, ktoré bežný človek nemá, ale aj určité problémy v komunikácii s ľuďmi – ktoré mi sťažujú prejavenie sa tak, ako by som chcel.

A ďalšia vec, čo sa týka toho vzťahu je, že ja sa neviem dlhodobo na niekoho naviazať, som samotár a ešte k tomu aj napriek tomu, že by nejaký vzťah bol, potreboval by som asi aj nejakú voľnosť. Ale ako som sa nad tým aj dlhšie zamýšľal, sám si to neviem prestaviť, nejaký vzťah. To je tak, že na jednej strane by som aj možno chcel, ale na druhej zasa by bolo lepšie byť sám. Inak sa pokladám za veľkého outsidera tejto spoločnosti, ako keby som sem vôbec nepatril, ale vekom sa s tým vyrovnávam, že to tak je, nebojujem s tým. Som divný aj hanblivý človek. Okrem toho mám aj dosť negatívne stránky, ktoré tu nechcem rozpisovať :-).

Ak si na toto netrúfaš odpisovať, tak neodpisuj, ale si radšej dobre rozmysli, čo odpíšeš, nechcem ťa nijako ovplyvňovať. Ak máš akúkoľvek otázku, tak sa pýtaj. Ak nechceš odpisovať, nemusíš, vôbec sa neurazím.

Alebo, čo ma ešte napadlo trochu dávnejšie, urobiť nejaký spoznávací víkend/deň pre radcov/užívateľov na Zdravie.sk, že by sme sa všetci videli a viac poznali, to by bolo, čo? :-) Aspoň by sme vedeli, ako vyzeráme, ale nemuseli by sme si hovoriť, odkiaľ presne sme, iba orientačne (každý podľa seba), aby sme mali o sebe trochu viac šajn. Určitá anonymita by bola teda zachovaná. Bolo by to zaujímavé.

Ak som ťa šokoval, tak inak to momentálne nešlo, snažím sa hovoriť veci priamo bez omáčky, aby to bolo jasné.

andie66

Cliattsi,

audi, škodovka..., hm..., neviem, neviem:), ale takto to nevnímam. ja nechcem vôbec nič. to je také moje vnútorné motto... . Ibaže..., chcem..(..., boxujem sa jedna radosť:)). Možno už šaliem, keď sa na tom smejem. Ale preč od toho.

Išlo mi o konštatovanie trvalého stavu, ktorý je môj a nechcem ho "zabiť" ani meniť. Netvrdím však, že mi nie je na ťarchu... . Dostojevskij je mi blízky... .

Aaa, hmm, konštruktívne zvládam kritiku i konflikt až po mohutnej explózii a zemetrasení....,ktoré ale neprenikne na povrch. Iba v jedinej situácii, ale to si nechám pre seba.

Napíš, prečo si mi poslal práve túto adresu?

A áno, riešim sa..., som sama sebe psychológom...Toto tu, všetko okolo, mi občas už fakt zavadzia!

maj sa zatiaľ:)

Mesačný princ

Nikdy som sa nevedel vyjadrovať a ľudia mi nerozumejú a väčšinou píšem v hádankách. Preto som ti radšej poslal ten príbeh, bol k téme :)

Mesačný princ

Nejestvujú dobré alebo zlé rozhodnutia. Existujú len rozhodnutia. presne tak ako nejestvujú zlí alebo dobrí ľudia či situácie. Je to len náš pohľad a naše návody, ktoré to tak určujú.

Ak sa rozhodneš tak to nikdy neľutuj, nikdy sa nepozeraj na to čo by bolo keby si sa rozhodol inak. Pretože v tom okamihu keď si sa rozhodoval si sa rozhodoval podľa svojho srdiečka podľa toho najlepšieho, čo v tebe je.

Mesačný princ

Všetko čo človek urobí je osud, všetko pre čo sa rozhodne je osud...ako vedieť kedy si zvoliť to, alebo ono. No ak poznáš príbeh s mincou, tak určite budeš vedieť.

,,Ak sa nevieš rozhodnúť tak si hoď mincou, je jedno na akú stranu padne. Dôležité je to na ktorú túžiš aby padla, kým je minca vo vzduchu,,

Vždy dôveruj len svojmu srdiečku. Ono ľudia sa riadia všeličím možným ale zabúdajú na to, že rozhodnúť sa neznamená spraviť najlepšiu vec. Ale spraviť niečo, čomu naozaj veríš. Neľutujem ani jediné svoje rozhodnutie, všetky si veľmi vážim, pretože ma posunuli k prežitiu životných udalostí, ktoré by som nikdy neprežil ak by som sa nerozhodol tak, ako som sa rozhodol. A to mi všetky nepriniesli len úsmev a radosť.

Dôležité je, aby si pochopil samého seba a rozhodoval sa podľa seba napriek tomu, že to možno budeš mať v živote ťažké. Nikdy nepôjdem tou ľahšou cestou, aj keby mala znamenať moje šťastie. Nepôjdem po nej preto, pretože som sa rozhodol zostať na tej, ktorá mi oveľa viac dá. No ale možno niekedy to budem chcieť zmeniť ale viem, že ani teraz neľutujem jediný okamih môjho života.

Cliattsi

Uau, tak ty si mi teda naložil:-) Naozaj sa mi to lúbi ! Dá sa povedať, že s tým do veľkej miery aj súhlasím, ale zase je tu to moje "obľubené slovo "INTERPRETÁCIA". Naozaj som rád, že je tu ten príbeh, len ja si zase hovorím, čo je to ten OSUD... Lebo veľaľudí ide aj okolo mňa, veľa ľudí ma aj stretne za život, ale ako sa rozhodnúť, napr. s ktorým niečo riešiť a s ktorým nie. Uvedomujem, si, že to, čo prináša život, ôžu byť skryté šance, ale ja ich nevidím. Tiež sa ale môže stať, že sa vydám na nejakú cestu. ale nebude to pre mňa to správne. Koľkokrát si aj poviem otázku? Čo mám ja vlastne robiť? Ako keby mi aj život ukazoval, ale ja neviem, čo.

Lebo život mi ponúka naozaj veľa vecí, ale niekedy aj tak neviem, za čím mám ísť....

No nič iné mi nezostáva, než si tento text niekde aj uložiť. Ďakujem

A tiež by ma zaujímalo, či aj ty patríš medzi INTJ www.emiero.sk. Nejde mi ani tak o to, aby si sa mal nejako kategorizovať, ale skôr o to, aby som ťa viacej pochopil, že či sme vôbec podobní. Vzhľadom na o, že mi z okolia skoro nikto nerozumie a jediné miesto, kde sa ako tak realizujem, je toto fórum :-)

Textová Inzercia

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

pomohla vám psychologička ? - Fórum - ZDRAVIE.sk