Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Baví vás škola?

Príspevok v téme: Baví vás škola?
pipeta

Mám otázku na vysokoškolákov: chcela by som vedieť, či vás škola, ktorú študujete, naozaj baví. Lebo ja som už na konci s dychom. Som už na tretej vysokej škole. Ani jednu som zatiaľ nedokončila, odišla som po dvoch rokoch, lebo predmety, ktoré sme mali predpísané, ani celé to učivo ma vôbec nebavili. A s touto treťou je to rovnako, cítim až odpor keď sa musím učiť niečo, čo mi vôbec nič nehovorí. Ale čo je najhoršie, neviem si vôbec predstaviť, že by som robila prácu, ktorá by sa odvíjala od hociktorej z tých troch škôl. Proste mojím problémom je, že absolútne neviem akú profesiu by som chcela robiť. Všade čítam, že človek má robiť to, čo ho baví, že práca má byť jeho koníčkom. Ale ja som nič také zatiaľ nenašla čo by ma bavilo. Doma mám kvôli tomu peklo, pretože rodičia mi stále oplieskavajú o hlavu že ani ich nebaví práca ktorú robia, ale z niečoho predsa žiť treba. Že aby som nesnívala, lebo drvivá väčšina ľudí robí to, čo ich nebaví len preto, aby sa uživili. Ale taká predstava je pre mňa strašná. Nedokážem sa zmieriť s tým, že by som celý život robila to, čo ma nebaví, iba pre peniaze. Možno ľudia, ktorí túžia po prachoch, sa dokážu takto namotivovať a makajú na hocičom, len nech im to dobre sype. Ale pre mňa peniaze nie sú dostatočným stimulom.

Vôbec nie som lenivá ani zhýčkaná, len trpím tým, že som dodnes neprišla na to, aká práca by ma bavila a chcela by som ju vykonávať a akú školu by som mohla vyštudovať naozaj s radosťou. Baví ma veľa vecí, ale nič natoľko, aby som sa tomu chcela venovať celý život a s plným nasadením. Pritom viem, že sú na svete ľudia, pre ktorých je ich práca koníčkom, milujú ju a aj sa im v nej darí. Myslíte, že ak od života očakávam niečo takéto, je to naivná a nezrealizovateľná predstava? Ak by existovala práca, po ktorej by som túžila a podmienkou pre jej vykonávanie by bola nejaká, hoci aj nezáživná škola, viem, že by som sa dokázala zaťať a vyštudovať ju. Ale z tých troch škôl ani jedna taká práca nehrozí... Čo sa s tým dá robiť? Už nemám osemnásť, roky letia a ja stále prešľapujem na mieste.

seeker777

Ahoj,

ako to aj v živote chodí, musíš predovšetkým zistiť, čo od života chceš.Nie je to ľahké, ale život nie je postavený na vysokej škole. A napíšem Ti aj neskôr prečo.

Kde sa prosím ťa ponáhľaš? Sami sa odpovedz na túto otázku. Z tvojho úsudku vidieť, že robíš príliš unáhlené kroky, ktoré ťa neskôr vyvedú z miery, ako v tomto prípade.

Nie je to kritika, ale skutočný fakt. Musíš si uvedomiť, čo chceš dosiahnuť, a za tým si ísť. Mať za sebou toľko vysokých škôl, tak to chce naozaj od človeka veľké vysvetlenie. Ako som aj spomínal, neber to ako uráźku, ale v prvom rade sa zamysli nad podstatou.

Neviem, ako si na tom finančne, ale koľko ľudí, by chcelo študovať, ale jednoducho nemôže, pretože nemá stále finančné zázemie. Myslím tým rodičov, ktorý si nemôžu dovoliť financovať svoje dieťa.

Podľa Tvojho príspevku, zrejme s financiami problém nemáš a práve o to ide, že nevieš, koľko energie to musí stáť rodičov, ktorý žijú s minimálnou mzdou a chcú aby ich syn/dcéra študoval aj napriek ťažkej životnej situácií. Potom zistíš, v čom je skutočný problém, keď sa vžiješ do týchto situácií.

A takýchto situácií je veľa, že študent musí jednoducho prerušiť štúdium, ísť robiť aj za minimálnu mzdu s 10 hodinovou pracovnou dobou, len aby si dokázal zarobiť na školu.A práve preto, takýto človek, aj dosiahne čo chce, pretože vie, koľko úsilia a starostí musí prežiť, aby dosiahol svoj cieľ.....

V živote nie je dôležitý diplom VŠ, ale diplom zo skúšky životom.Skús sa nad tým zamyslieť..

A ďalšia vec je tá, že 90% vysokoškolákov si myslí, že VŠ im zaručí krásny JOB, za dobre platenú prácu.Zvyšných 10% ten JOB aj dostane.A prečo len 10% ? Pretože problém školstva je v tom, že sa to chrli enormné množstvo študentov so zameraní na humanitné predmety, ktoré sú absolútne takom počte nepotrebné a nie sú prínosom pre ľudstvo..

Potom sa takýto typ študenta pýta, prečo nemám prácu? Ale koho je to problém? je to problém štátu, ale aj študenta. Tu jednoducho treba regulovať počty, a treba hlavne posilniť technické smery.

Kvalitne vyučený strojár, IT, elektrikár si prácu musí nájsť relatívne rýchlo, pretože takých odborníkov je na trhu nedostatok, a tento fenomén bude neustále pretrvávať. napríklad v mojom okrese, je cca 40% gymnazistov? A kde sa chcú zamestnať? No nikde, znova pôjdu na humanitné predmety a znova to bude ten istý kolobeh, aký tu je.-

Áno, ja viem, niekoho baví technika, niekoho dejiny a pod, ale o tom je životné rozhodnutie, že vieš, do čoho ideš.O tom je proste život, nie z cukru ako z rozprávky, ale tvrdá realita.

V tvojom prípade by som Ti poradil, aby si sa niekde v kľude usadila a skúsila porozmýšľať, čo by ťa skutočne bavilo. Ak ťa baví architektúra a vieš si predstaviť, ako by si navrhovala stavby, tak choď za tým ;)

Veľa šťastia

Razca

tak asi sotva može niekto povedať že ho na škole bavili všetky predmety. dokonca si myslim že večšina predmetov je nezaživnych a človek sa ich musi učiť nasilu. a stoji to nervy a niekedy som z toho uplne vyšťavena a nebavi ma to aj by som s tym praštila alebo vypadla niekam na inu planetu. ale tak to ma každy a ide len o to do akej miery sa vieš zaťať a donutit sa. lebo ani robota neni bohviečo akurat potom sa už musiš živiť vylučne sma a nemaš na vyber. ja osobne si myslim že aj ked na figu škola je lepšie ju doklepať aj ked s odretymi ušami ako to nechať plavať. so školou budeš mať večšiu možnosť vyberu zamestnania ako bez nej. lebo len s gymplom veľke možnosti človek nema. aj ja sa morim a zurim ale vzdať to nechcem.

Bublii

No, poznám aj ja viacero ľudí, čo si robia druhú, tretiu a dokonca až štvrtú vysokú školu. Neraz už ide pomaly o 30-nikov. A poviem ti, keď sa na nich pozerám, ako sa trápia, proste sú upnutí len na VŠ, musia ju mať, lebo...! Mne to príde, že takýmto ľuďom to žiaľ nie je súdené. Popritom aj robia, lebo už premrhali svoje roky stanovené na štúdium zadarmo. Ja si myslím, dokonči už nejako túto školu, bárs aj so zaťatými zubami a popritom sa snaž brigádovať, nech naberieš trošku skúseností. Samozrejme ak ti to VŠ časovo dovoľuje. Ako bolo napísané, to, že to študuješ, neznamená, že to aj budeš robiť. No a obavy, že "nevydržíš robiť to, čo ťa nebaví.." Nechcem byť zlá, ale podľa mňa to tak má väčšina ľudí :/

Cariboo

ahoj pipeta, nie si jedina kto sa nevie najst v zivote.

pises ze ta bavi vela veci a spociatku aj skola.potom si stratila zaujem,lebo sa ti z nejakeho dovodu znechutila a isla si na inu.a to sa stalo 3xxx za sebou. to nebude nahoda, niekde robis rovnaku chybu.

ak uz nic ine, daj si ako motivaciu jednu vec: dokoncit skolu(napriek odporu) aby si sama v sebe mala jasno ze to dokazes. nie,nemyslim ze dokazes zvladnut studium, ale ze sa dokazes prekonat a to bezohladu na okolnosti. kebyze znovu prestanes, nadobudnes pocit ze nevies nic dotiahnut do konca a budes nervozna,kedze mas len gympel.

vy ostatni, ano vam sa lahko hovori ze keby som bola tvoja matka/otec tak ti platim 5 rokov a dost. keby bola leniva nepoviem pol slova, ale evidentne je len nerozhodna a ktovie mozno ma syndrom vyhorenia

nadina

Mna skola bavila, kym som nestretla mojho draheho a kym som nezistila, ze je pre mna lepsie mat svoje peniaze a tie minat, ako byt niekde na vyske na intraku bavit sa s rovesnikmi a minat peniaze rodicov.. Velmi mi bolo luto, ze oni musia zarabat a ja ich peniaze "zbytocne" minam..

Profák

Milá Pipeta,

nepoznám síce pozadie problému, ale nedá mi nezareagovať. Dovoľ mi zhrnúť moje 27-ročné skúsenosti učiteľa na gymnáziu. Za tie roky som bol veľakrát triedny a chodím na pravidelné stretnutia s bývalými študentami. Vidím ako dopadli, kto sa uchytil a kto skrachoval.

Je pravda, že stredná škola a vysoká je rozdiel. Ale pozor - tu nejde o spôsob výuky, ale o prístup k životu. Určite si videla alebo čítala nejednu rozprávku keď si bola malá. Čoho sú rozprávky plné? Hrdinov, ktorí zdolávajú prekážky. Ktorí sa musia popasovať s nepríjemnými situáciami, vyriešiť ťažké úlohy a vytrpieť si nejedno príkorie, prinášať obete. Nie narodiť sa a od prvého nádychu až do smrti sa tešiť zo šťastného osudu a robiť len to, čo ich baví. Dokonca aj princ, ktorý sa narodí do bohatstva a svet by mu mal ležať pri nohách, musí odísť z domu a vybojovať nejedno tvrdé víťazstvo ak sa chce vrátiť a stať sa kráľom.

Lebo to je život. Jedna veľká učebňa plná nepríjemných testov a skúšok. A za každým rohom čakajú len ďalšie a ďalšie. A keďže život je naozaj taký, potom keď sa vzdáš pri prvej prekážke a otočíš sa naspäť, nikdy do žiadneho cieľa neprídeš. Nenájdeš inú, schodnejšiu cestu, lebo každý máme len jednu cestu. Jediné, čo si môžeme vybrať je spôsob, ako po nej prejdeme. Môžeme sa donekonečna vracať a znova začínať, ale to nás neposunie ďalej. Náš cieľ je za tými prekážkami, ktoré teba tak deprimujú a doteraz si pred nimi len utekala. Ale čomu sa chceš vyhnúť? Vlastnému životu?

V každej triede sa každý rok objavia premianti, ktorým ide učenie ľahko, majú dobré známky a adekvátne k tomu aj veľké ambície. Ale aj medzi nimi vyrastajú budúci skrachovanci. Nie je totiž vôbec zákonité, že kto je bystrý, ten sa v živote aj uplatní. Asi pred desiatimi rokmi sme mali jedného veľmi šikovného, priam geniálneho žiaka. Bol jedináčik, rodičia podnikatelia, cestička dopredu takzvane vydláždená. Nielenže bol veľmi inteligentný študent, ale mal aj všetky podmienky k tomu aby dosiahol niečo mimoriadne. Jeho rodina nemala núdzu o financie, poslali ho teda na jednu z najprestížnejších zahraničných vysokých škôl. O dva roky odtiaľ odišiel na inú školu, iný odbor, lebo tá pôvodná ho vraj nebavila. A potom odišiel aj z druhej. Nedávno som sa dozvedel, že je späť doma a v otcovej firme robí šoféra. Tak z toho je učiteľovi naozaj úzko pri srdci. Nepoznám všetky okolnosti, ale viem si domyslieť, že rozmýšľal asi podobne ako ty. To totiž vidím dnes u mladých ľudí na každom kroku. Majú síce obrovské ambície, ale u mnohých ostáva len pri snoch a túžbach. Keď si už treba vysúkať rukávy, vtedy to vyhrávajú práve takí obyčajní a priemerní. Lebo dosiahnuť niečo vyžaduje húževnatosť a pevnú vôľu. Večne snívajúci budúci velikán jej má ale väčšinou poskromne. Možno čítajú priveľa tých dnešných kníh o motivácii a sile myšlienok. Mal som pár takých kníh v ruke a obávam sa, že to niektorým poplietlo hlavu a že čakajú na nejaký zázrak. Že si budú vizualizovať ako vychádzajú z Harwardu s diplomom v ruke a zajtra sa to stane skutočnosťou. Prečítajte si ale skôr niektoré životopisy ľudí, ktorí niečo naozaj dokázali: koľko námahy ich to stálo, aká to bola tvrdá drina a koľko nezáživných textov museli preštudovať.

Aby som sa teraz vrátil k tebe: podľa môjho názoru tvoj problém nie je nezaujímavé štúdium. Máloktoré štúdium je totiž zaujímavé ako celok. Väčšinu učenia musí človek do seba doslova narvať nasilu.Tebe ale chýba pevná vôľa, húževnatosť a vytrvalosť. Nepoznám tvojich rodičov, ale niekde aj oni museli urobiť chybu. Možno ťa vychovali ako výnimočnú krásnu princeznú a boli na teba príliš hrdí, veď to tiež nie je také bežné skončiť strednú so samými jednotkami. Pokiaľ to nebola nejaká súkromná škola a tvoji rodičia neboli sponzori. Ale tak to snáď nebolo. Obdobie ľahko získaných vavrínov sa ale pre teba skončilo pred niekoľkými rokmi. Asi si čakala od života niečo iné, možno nejaké schody do neba a na ich konci veľkú slávu a kopec radosti. A zrazu vidíš len kamenistú cestu a pred sebou vysoké bralá. Ale dievča zlaté, to šťastné údolie a tie záchvevy radosti, tie sú až za tými bralami. A naozaj nikto ich nemôže zdolať za teba. Tak si vysúkaj rukávy a povedz si, že toto nie je hra o to, čo ťa baví, ale skúška tvojej zdatnosti. Toto je tvoja škola života. Je v podstate jedno či to štrkovisko ktorým musíš prejsť je ružové alebo sivé. Je to štrkovisko. A jeho úlohou je ťa zoceliť. Naučiť ťa zdolávať ešte tvrdšie a dlhšie štrkoviská. A ver tomu, že po každom takom zdolaní tá radosť napokon vždy príde. A je to tá najúžasnejšia radosť akú môžeš pocítiť. Radosť z toho, že si prekonala samu seba. Dobre ti radí LaMarika. Nevykašli sa na ďalšiu školu. Nesklam rodičov ani seba. Aby sa z teba nestal raz skrachovanec bez strechy nad hlavou, ktorý od života dostal veľa šancí, ale ani jednu nevyužil. Možno by si sa čudovala, koľkým sa to už stalo.

Pre úspešný život sú rozhodujúce dve veci: správne rozhodnutia a pevná vôľa. Všetko ostatné je až druhoradé.Držím ti palce!

sewie

pipeta:), rodicia musia mat radost:D...ale neboj sa, aj ja som mojich trochu potrapila-nemenila som sice tri vysky, ale...hoci som ako dobra poslusna dcerenka urobila to co sa ocakavalo-zacala som studovat jednu vysku a pekne ju ukoncila, potom som si zmyslela ze ta skola mi dala takmer ze nic...ze aj tak nic neviem a ze chcem este jednu...odisla som studovat do Holandska a tie prednasky, predmety, veci co som sa ucila som doslova hltala! musela som citat kvanta veci, ale strasne ma to bavilo...a to som stale nevedela co presne chcem robit:)...

ked som sa rozhodovala pre vysku tak som sa rozhodovala medzi 4 totalne rozdielnymi vecami-vsetky by ma bavili a na vsetky som mala isty typ talentu...na jeden odbor ma nevzali, dalsi som sa bola leniva ucit...dalsi som zistila ze mi je v relanom svete proti srsti-to ako sa praktizuje...tak som skoncila tiez pri prvej vyske pri ekonomickom smere a ano, ani mna hrozne vela predmetov nebavilo, ale, vyriesila som to po svojom-nabrala som si vela volitelnych predmetov ktore ma bavili a tym som si to kompenzovala...bavili ma cudzie jazyky a kreativne tvorive predmety, tak som si ich nabrala co to slo...nezaujimave predmety som prekusla....skolu vychodila

ale stale som nevedela co chcem presene robit...v tomto mi pomohlo to co sa presne v takychto situaciach odporuca-vyjst zo zy svojho komfortu...vzdialit sa od stareho znameho prostredia, od znamych ludi ktori maju od teba iste ocakavania a prave tie sposobuju ze nevies co si vlastne ty a co len ocakavania rodicov a znamych-preto mozno nevies co chces robit...si zmatena medzi tym co chce od teba "svet", co rodicia a co by si mozno mohla chciet ty....ja som odisla 2000 km daleko od vsetkych kamosov, rodicov, znamych a to bolo to najlepsie co som urobila...pozicka v banke ktoru este teraz splacam-ale nelutujem! makala som, ucila sa, zistila o sebe vela noveho...po ukonceni druhej skoly , som sa predstahovala do prahy za novou pracou...stale som si nebola ista co presne chce robit....vtedy som zacal trochu s meditaciami a zrazu jedneho rana som sa zobudila a vsetko zapadlo na svoje miesto...rozplakala som sa od stastia lebo som zistila ze vsetko co som studovala, zazila , zistila o sebe davalo zmysel a vsetko to mi pomoze k naplneniu mojho skutocneho sna...

co tymto znacne zle strukturovanym prispevkom chcem povedat....nevzdavaj sa, nie vsetci maju odvahu, chut, motivaciu hladat svoje sny a nie vsetci pridu na to co ich robi stastnymi hned...dolezite je si uvedomit ze je to tvoj zivot a musis si horiesit sama...vyliezt zo zony komfortu a prist na to co chces...zial si si to znacne skomplikovala tym ze si vysku zmenila uz tri dva krat...takze ak by si sa rozhodla niekam vypadnut vzbudilo by to asi trochu vacsie pohorsenie ako u mna...ale, je pravda ze aj ked vystudujes ekonomiu, mozes nakoniec robit uuuuplne nieco ine...ukoncenie vysky ti nevytetuje povolanie na tvar....mozes si k tomu zobrat graficky kurz, jazykovy kurz...alebo cokolvek co ta bavi....rozvyjaj svoje talenty-da sa to aj popri vyske ktora ta nebavi...a slova ako-to si myslis ze ta praca bude bavit?(pocula som aj ja milion krat...:P, dont worry, its your life honey:))

LMarika

Byt tvojou matkou, tak ti ako 19-rocnej prvacke poviem, ze na vystudovanie skoly mas 5 rokov, plus dovolene 1-x opakovat rocnik, ale akonahle tuto skolu, na ktorej si teraz, zanechas, letis z domu a ak chces vysoku skolu inu, budes si musiet najskor zarobit a az potom ju studovat, pripadne ju studovat popri zamestnani, ale ziadne take, ako 3 roky na jednej skole, 3 roky na druhej, 2 roky na tretej... by som, pokial by som bola matka, svojmu decku netolerovala. Ja mam rocicov velmi chudobnych a nemohli mi zaplaitt VS ani jednu (financovat akekolvek moje vydavky, nielen tie, ktore su spojene so skolou, pocas piatich po sebe nasledujucich rokov), takze na vysoku skolu nastupim s najvacsou pravdepodonostou mozno niekedy v 40-tke, ale uz presne viem, co chcem. Ked si nevedela, co chces, nemala si ist na skolu ziadnu, mala si zmiznut do Rakuska na jeden, az dva roky opatrovat dieta, naucit sa tam nemcinu a potom ju ist studovat... mat na vysokej skole lazo, plazo, pohodicku a uzivat si studentsky zivot a uplatnit by sa s tym tiez dalo. Tak ta pekne prosim, ak tuto skolu zanechas, aspon zmizni na par rokov do zahranicia, nech ta maju rodicia dole z krku a nerob im uz taketo starosti. No najlepsia rada, aku ti mozem dat, je ta, aby si na tejto skole uz zostala a aby si ju dotiahla do konca, nech sa uz rodicia nemusia pred ludmi za teba hanbit a nech uz nemaju kvoli tebe take vydavky. A po skole sa snaz cim skor si najst pracu, aby si uz rodicov financne nezatazovala, dost problemov si im uz narobila.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Baví vás škola? - Fórum - ZDRAVIE.sk