Ahoj mám 16 a posledné dni viacej premýšlam že celý môj život ako keby sa mi vymykal z rúk. Bývala som slušná. Nenadávala som , nejačila som a zrazu nastal ten zlom v lete som začala fajčiť a nadávanie prišlo samo ešte predtým. Stále som vzorná žiačka. Už som prváčka na gymnáziu. Celkom mi to ide a darí sa mi ale mám taký dojem že ma to nebaví a neviem či budem mať silu ísť na výšku. Proste nič som nenašla čo by ma bavilo a napĺňalo. Ja neviem či to je tým že mám taký blbý vek ale aj napriek tomu že mám priateľov a milujúcu rodinu sa cítim byť sama ale stále som nepocítila tú inú lásku a mám taký pocit že teraz by som niekoho takého pri sebe potrebovala ale nie každý mám také šťastie že nájde spriaznenú dušu. Už som nevedela čo so sebou tak som si dala piercing do pupku ,ktorý sa mi mimochodom páči a potešil ma aspoň na chvíľku. Fakt neviem čo robiť lebo si pripadám ako keby bol môj život nejakou rutinou. Ak ste si to prečítali až do konca tak ďakujem.
Neviem kto som...
Ak ani o tri roky nebudes vediet, co chces ist studovat, vypadni do Anglicka opatrovat dietatko. Tam sa na teba anglictina nalepi rychlostou blesku a bez nejakej vacsej namahy a snahy budes brblat plynule po anglicky do troch mesiacov. Ako je to mozne? No predsa tak, ze budes robit to iste, co doma. Kazdy vecer si sadnes pred telku, ale zatial, co doma si tie spravy pozerala v slovencine, tam ich budes mat v anglictine. S rodicmi dietata sa budes rozpvavat celkom normalne o praci, aj o beznych veciach. Budu to mladi ludia, mozno iba o nejake tri, styri roky starsi od teba, takze budu mat k tebe kamaratsky pristup a nie taky bosoracky ako tvoja mama, ktora ta za vsetko hresi a za nic nepochvali. Mozno bude stacit, ked do velkej misy nasypes dva hrnceky cukru, dva hrnceky muky, pol hrnceka oleja, jeden a pol hrnceka mlieka, jeden prasok do peciva, tri vajcia, vsetko zmiesas, vylejes na vymasteny a vymuceny plech a upecies v rure pri 170-tich stupnoch Celzia. Doma ta mama vyhresi, ci si ty taka sprosta, ze si ine ako bublaninu upiect nevedela, lebo ona vraj v tvojom veku piekla buchty a kolace z kysnuteho cesta pre celu dedinu :) a v Anglicku ta vychvalia az do neba (co je dolezite, aby ti stuplo sebavedomie), ruky, aj nohy ti vybozkavaju a od samej dobroty si este aj svoje vlastne prsty odhryznu a zozeru, ktorymi ten kolac pochytali, co im bude tak chutit, lebo oni ani len tolko nevedia. A kedze so slovencinou kontakt mat nebudes, tak budes komunikovat v anglictine. Pocas prvych dni s chybami, po troch mesiacoch uz uplne bez chyb. Stupne ti aj sebavedomie, kedze ta budu chvalit, ked im ukazes, co vsetko vies. Vo februari daneho roku si mozes podat (mozno to pojde aj cez internet) prihlasku na studium ucitelstva alebo tlmocnictva pre odbor anglictina, v juni mozno budes mat prijimacky a mozno ani nie a v septembri je z teba studentka, na skole budes mat lazo-plazo, pohodicku, nakolko uz bude tvoja anglictina aktivna. Cize toho ucenia a nebude az tak vela, ako na gympli a nebude ani take nudne a nezazivne, budes najlepsia zo vsetkych, bez vacsej namahy budes prechadzat skuskami, ucenie ti pojde lahko a budes mat dost casu aj na uzivanie si studentskeho zivota, od ostatnych budes len o rok starsia, co zase nie je az taky velky rozdiel a skola ta bude bavit, uplatnenie s nou najdes tiez.
Tak si najdi aj dalsie zaluby popri skole.
Napr. kone :>
musis najst zmysel bytia :) ujasni si cim chces byt, co chces robit, kde by si sa chcela vidiet za desat rokov :)
